Nerozoberám tu s nimi aktuálne udalosti, akcie, klebety. O svadbách či bábätkách sa vždy dozvedám posledná. Trvá to už od výšky.
Mám na to svoje dôvody. Nesympatický mi je už prívlastok tejto siete - sociálnej. Pokladám sa totiž skôr za asociála. (Keď o tom rozmýšľam, neznie to tak zle ako čierne na bielom). Nie za typického, skôr za takého stepného vlka. (Zdravím všetkých dospievajúcich čitateľov H. Hesseho). Virtuálne priateľstvá ma vonkoncom nepriťahujú. Preferujem osobné stretnutia s mojimi pár priateľmi.
Nemám Facebook. Som jedna z posledných? Podobne to bolo aj s mobilom. Zaobstarala som si ho posledná z mojej triedy na gymnáziu. Teda, kúpili mi ho rodičia, keď som odchádzala na opačnú stranu republiky na výšku. Veľmi som ho však nevyužívala. S bývalým frajerom sme si písali listy. Ale rodičia naň občas zavolali, či žijem.
Kolegyne v práci kŕmia svoje rybičky v imaginárnom akváriu, chovajú zvieratká na imaginárnej farme, pozerajú si navzájom fotky z dovoleniek. No nie kvôli týmto fajnovostiam sa už pár dní pohrávam s myšlienkou podľahnúť tejto (a)sociálnej sieti. Dôvod je triviálny - práca. Živím sa predsa informáciami a tam sú (vraj) koncentrované výborne.
Napríklad kvôli petícii, ktorú si zavesili aktivisti len na Facebook či kvôli kultúrnej akcii som poprosila kolegyňu, aby mi prepožičala svoj profil (diky, Katka). Tam niekde som sa rozhodla. Vybrala som si foto a sadám k bielomodrej obrazovke. Budem ďalšia stránka v knihe tvárí. Klikám. Vitajte na Facebooku.
P.S: Prvý pokus založiť si profil som absolvovala pred dvoma rokmi. V priebehu pár minút mi prišlo niekoľko mailov. Otravovalo ma to a tak som po pár minútach čerstvý účet deaktivovala. Hádam to tentoraz vydržím dlhšie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
