Ako si žijú známi ľudia: Bodnár nechcel byť hasičom

Jozef Bodnár šéfuje košickým hasičom, aj keď tvrdí, že hasičom nikdy nechcel byť. Je známy láskou k športu i šetrnosťou.

Šéf hasičov vyštudoval SPŠ dopravnú - odbor prevádzky automobilovej dopravy. Potom šiel na hutnícku fakultu vtedajšej Vysokej školy technickej, kde ukončil zlievarenstvo. Ako sa však dostal k hasičom?

"Po škole som nastúpil do zlievarne farebných kovov, ale robil som tam len dva mesiace. Nepáčilo sa mi to. Vyskytla sa možnosť nastúpiť na Krajskú inšpekciu požiarnej ochrany. Vtedy som si nemyslel, že to bude na celý život. Postupne som prechádzal rôznymi odbormi a stalo sa to mojím poslaním. Nikdy som nechcel byť hasičom," vraví J. Bodnár.

Býva na Sídlisku Ťahanovce, má manželku Máriu, s ktorou sa zoznámil na zábave: "Dali sme sa tam dokopy. Chodili sme spolu štyri roky a zobrali sa v roku 1982. Mám dvoch synov. Starší Jozef vyštudoval banícku fakultu a žije v Prahe. Mladší syn Peter študuje v poslednom ročníku baníckej fakulty."

V lese by sa stratil

Pre J. Bodnára je byť hasičom momentálne na prvom mieste, no myslí aj na relax. Na huby nechodí, pretože tvrdí, že keby išiel do lesa sám, určite sa tam stratí.

"Nemám dobrý orientačný zmysel. Som skôr zameraný na šport. Hrával som futbal, chodieval do posilňovne, bicykloval som a v posledných rokoch jazdím na kolieskových korčuliach. A to každý deň po práci, samozrejme, s výnimkou nepriaznivého počasia. Dám si aspoň hodinku a pol, pri korčuľovaní vypnem a načerpám novú energiu. Veľmi rád mám túry v Tatrách, bol som na Rysoch či Kriváni."

Problémom je, že je ťažké nájsť vhodných ľudí, ktorí by absolvovali náročné túry. Vraj sa zastavia v najbližšom hoteli na káve a nechcú ísť ďalej.

"Ja si dávam poriadne do tela," vysvetľuje. Keď sa ho pýtame, čo najradšej číta, odpovedá: Korzár. To je však denná tlač, pýtame sa na knihy... "Ak mám pravdu povedať, nie som knihomil. Keď už čítam, tak Dana Browna Da Vinciho kód či Bod zlomu. Milujem také tajomno, ktoré odhaľuje niečo nové a je to prepletené faktami. Krimi či romantika ma nelákajú," priznáva bez mučenia.

Depardieua nemusí

Po práci i športe rád trávi čas aj pri televíznej obrazovke. Z hercov mu učaroval Bruce Willis, Alain Delon či Belmondo. Gérarda Dépardieua nemusí, odkedy u nás otváral diaľnice.

"Čo sa týka filmov, nemám rád snímky s hviezdnym obsadením. Skôr preferujem filmy, kde hrajú neznámi herci. Skôr sa zameriavam na kvázi druhotriedne filmy. Milujem európsku tvorbu, americká sa mi prejedla. Francúzske, talianske, ruské i české snímky, a rád mám i Bolka Polívku."

Čo sa týka hudby, šéf hasičov nemá vyhranený žáner. Nie je typ, ktorý by si kupoval albumy od jedného interpreta. Priznáva, že počúva rád to, čo práve letí. "Čo ide v rádiu, to počúvam. Ak ide Lady Gaga, tak si to rád vypočujem. Je to dané tým, že keď niečo hrajú rádiá často, dostane sa mi to do mysle. Milujem balkánsku produkciu, nie Jadranku, ale originálnych interpretov."

Varí od trinástich

O nerestiach veľmi rád nehovorí, možno občas nejaká cigaretka, ale to vraj nechce rozmazávať: "Ja neresti nemám, možno nejaké sú, ale to by museli povedať iní. Niekedy boli, pili sme, s babami chodili. Ale teraz? Už nie. Ani sa neprejedám, pijatiku tiež len sviatočne."

Varí od trinástich rokov, lebo na základnej škole nechcel chodiť do jedálne. Robí knedle, upečie koláče, buchty.

"Uvarím všetko, teraz sa však stravujem zdravo. Zmenil som jedálny lístok a zameriavam sa na cestoviny. Radšej zjem veci, ktoré mi akoby nechutia, ako rezeň, po ktorom mám výčitky svedomia. Lebo keď ho zjem, rozmýšľam, koľko kilometrov budem musieť korčuľovať. Robím teda vlastnú tvorbu, niekedy to dopadne tak, že je to OK, inokedy zas musím zjesť, čo som si uvaril..."

Momentálne jazdí na vozidle Hyundai, mal síce vyhliadnutú Kiu, ale keď si ho v predajni pätnásť minút nevšimli, odišiel inde.
"V autách sa vyznám, vyberal som starostlivo. Keď ho časom predám, kúpim si športové s dobrým výkonom. Chcem aj motorku, hoc ešte nemám vodičák. Už som ho chcel tento rok urobiť, no nestihol som. Láka ma voľnosť, ktorú motorka poskytuje, aj keď mementom sú rôzne nehody, ktoré sa stávajú."

Najviac minie na oblečenie

J. Bodnár býva v panelákovom byte, hoci vyrastal v rodinnom dome na Kostolianskej ceste. Je spokojný s tým, čo má, dom mu nechýba.

Najradšej dovolenkuje doma. Pochodil už pláže Grécka či Španielska, teraz vraj kladie dôraz na poznávanie.
"Keď prídem k moru, stačia mi dva dni na pláži, radšej si prenajmem moped a poznávam okolie. Najviac sa mi páčilo v Čiernej Hore."

A na čo najviac míňa? Vraví, že je šetrný človek: "Možno niekto povie, že lakomý. Neznášam dlhy, neberiem si pôžičky a kúpim si len veci, na ktoré mám našetrené. Najviac míňam na kvalitné oblečenie a obutie. Je to dané aj tým, že som neustále v uniforme. Tak si hovorím, že ak ma niekto vidí ináč, nech dobre vyzerám."

Dráčik - symbol hasičov. Aj tak raz budem požiarnikom. Foto: Judita Čermáková