Ak sa im stala evidentná neprávosť alebo nespravodlivosť, redaktor sa ich s vidinou dobrého článku rád ujme.

O väčšine sa ale nič napísať nedá. Ich podnety sú veľmi bežné (finančné a osobné ťažkosti), alebo sa nedajú nijako overiť. Aj keď im jasne vysvetlíte, že z toho nič nebude, nevzdávajú sa. Ja mám tú slabosť, že ich nedokážem poslať len tak preč.

Napríklad dôchodca, ktorému robí rôzne schválnosti jeho sused. Chodí za mnou s tým, že mu po rozhovore so mnou je „lepšie na srdci". Od dverí ma oslovuje „len vy mi pán redaktor rozumiete". Žena ho doma už nevládze počúvať. Sú aj náročnejší respondenti. Jeden vravel, že je „biely kôň mafie". Len nevedel povedať, za koho, kedy a čo mal podpisovať. Keď prišiel do redakcie piaty raz, vypýtal si 10 eur na "cestu za robotou". Dal som mu ich s tým, že už nepríde.

Ďalší sa pravidelne chodia informovať "čo je nové s tou ich vecou", ale chcú len čerstvé noviny alebo si potrebujú zatelefonovať. Pre iných som písal životopis, žiadosť do zamestnania či sťažnosť na Sociálnu poisťovňu. Pre ženu s dvoma deťmi som vybavil ubytovanie v krízovom centre. Najčastejšou mojou "službou" je adresa na bezplatnú právnu pomoc.

Títo ľudia majú jedno spoločné. Sú presvedčení, že ich problémy nemajú riešiť oni sami, ani ich najbližší, ale nejaká inštitúcia. Ak už nie štát, tak aspoň médiá. Vysvetľujem im, že toto bremeno nemôžu na nikoho preniesť. Že zodpovednosť za svoj život musia zobrať do vlastných rúk, lebo nakoniec to nikto nedokáže lepšie ako oni sami. Aj keď sám na sebe každý deň pociťujem, aké je to veľmi, veľmi ťažké.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári