Práve on nechal zostaviť prvú rímsku martyrológiu, čiže zoznam všetkých svätých a blahoslavených katolíckej cirkvi. V Košiciach sú ich vyobrazenia alebo sochy takmer na každom kroku. Milan Kolcun, košický sprievodca po meste, pedagóg, spisovateľ a spoluorganizátor známych potuliek, zameral tematicky jednu z nich práve na miesta, kadiaľ svätí a blahoslavení chodili alebo kde spočívajú.

Potulka sa začala už tradične pred Štátnou vedeckou knižnicou na Hlavnej ulici. „Starý zákon hovorí, že konečný počet tých, ktorí si oprali svoje rúcha, by mal byť 144-tisíc. Žeby svätých bolo naozaj toľko? Aj v Košiciach sme mali takých, ktorí chodili ulicami mesta a videli to, čo my," prihovoril sa M. Kolcun svojím typickým humorom. Na tému svätých sa pripravil veľmi dôkladne, pred potulkou naštudoval životopisy približne 80 z nich. Ako prvú predstavil Sáru Schalkaház, ktorej priezvisko nepripomína názov dnes už nejestvujúceho hotela na Námestí osloboditeľov iba náhodou.

"Hotelier Leopold Schalkház mal dcéru, ktorá sa narodila v roku 1899 a stala sa novinárkou," začal rozprávať M. Kolcun. "Krčma, hudba či frajer boli bežnou súčasťou Sárinho života, neskôr jej však niečo začalo chýbať. S cigaretou v ruke zašla do Domu Spoločnosti sestier sociálnej pomoci v Budapešti a pýtala sa, či by mohla nejako pomôcť." Povedali, že áno, avšak pod podmienkou že prestane fajčiť. "Preto by som ju dal za patrónku tých, ktorí s týmto zlozvykom skončili. O rok totiž Sára už nefajčila a sestričky ju prijali medzi seba," pokračuje M. Kolcun. "Sára sa chystala na misiu do Brazílie, prišla však 2. svetová vojna a ona musela ostať v Budapešti. V roku 1944 maďarskí fašisti zo Strany šípových krížov obkľúčili dom sestier. Sára tam vtedy nebola a mohla sa zachrániť. Prišla však do domu, fašisti ju zobrali so sebou a o niekoľko dní nahú kvôli ukrývaniu Židov zastrelili na brehu Dunaja. Jej telo sa nikdy nenašlo, pápež Benedikt XVI. ju blahorečil v roku 2006."

Potulka po Hlavnej ulici sa niesla najprv v duchu patrónky mesta, sv. Alžbety Uhorskej-Durínskej, Košice ňou žijú od 13. storočia. Bola dcérou uhorského kráľa Ondreja II., vydala sa vo veku 14 rokov za durínskeho grófa Ľudovíta IV. V čase zásnub mala iba 8 rokov. Keby Košičania, ktorí každý deň chodia po Hlavnej ulici, zdvihli pri budove farského úradu hlavy, videli by jej obraz nad balkónom budovy. „Celý život zasvätila charite, aj tu vidieť, ako práve rozdáva nejakým úbožiakom jedlo, vrátane matky, ktorá nemá na to, aby dala jesť svojmu dieťaťu. Keď Alžbeta zomrela, mala iba 24 rokov. Stihla však urobiť toľko dobrého ako málokto za celý život. Vtedy sa manželstvá dohadovali vopred, ona mala šťastie v tom, že ju manžel ľúbil a pomáhal jej v charite. Keď zomrel počas križiackej výpravy na mor, vyhnali ju príbuzní z hradu Wartburg na ulicu. Traduje sa, že žobráčka, ktorej sv. Alžbeta kedysi pomohla, ju vtedy kopla. No Alžbeta nezanevrela na chudobných a pomáhala im ďalej. Ctíme si ju nielen v Košiciach, ale i v Španielsku, Francúzsku či Taliansku. Všade tam by sme našli jej zasvätené oltáre alebo kostoly."

Ako ďalšieho v poradí ukázal M. Kolcun sprievodcu duší na druhý svet a zároveň náčelníka nebeského vojska, sv. Michala archanjela, vytesaného do priečelia rovnomennej kaplnky. Umelec ho zobrazil pri vážení duší mŕtvych, aby zistil, či u nich prevažovalo dobro, alebo zlo. Preto má archanjel po ľavej ruke dobrých -zbožné čisté deti, anjelikov. Vpravo sú diabli, ktorí sa snažia prevážiť misky váh, ale nedarí sa im to, jeden z nich si dokonca zbytočne trhá uši. Ide o jedno z najstarších vyobrazení sv. Michala v Košiciach.

Samozrejme, najviac sôch a obrazov svätých sa nachádza na stenách, zvonku či zvnútra Dómu sv. Alžbety, gotickej dominante mesta i celého Slovenska. Na korzujúcich Košičanov sa svätí pozerajú napríklad z nádherného Južného portálu chrámu. Prvou zľava je socha sv. Konštantína, rímskeho cisára, ktorý roku 313 povolil kresťanstvo. Dovtedy Rimania kresťanov často hádzali ako potravu levom, prípadne ich ukrižovali či inak popravili. Konštantín sa nechal pokrstiť na smrteľnom lôžku, vraj ešte aj vtedy pochyboval, či urobil dobre. Ďalšími sú sochy sv. Alžbety, sv. Floriána, okrem iného, patróna hasičov. Nasleduje sv. Adalbert (sv. Vojtech), pražský biskup, ktorého viackrát vyhnali z Prahy veľmoži ovládajúci mesto. Vojtech sa vždy vrátil späť, až nakoniec skonal mučeníckou smrťou. Vedľa stojí sv. Ondrej, ľahko ho spoznať, kríž, ktorý drží v rukách má tvar "X". Bol jeden z Ježišových učeníkov, ukrižovali ho na takom kríži (nepribili ho klincami, aby dlhšie trpel) a je patrónom Košickej arcidiecézy. V strede portálu sa nachádza Panna Mária, vpravo od nej sú sochy sv. Imricha a sv. Gerharda. Biskupa jedného z prvých biskupstiev na území Uhorska-Csanádskeho.

V tajuplnom prítmí chrámu sa na jeho návštevníkov či veriacich pozerajú svätí takmer z každého kúta. Prvou zastávkou na potulke bol oltár Troch košických mučeníkov. "V noci zo 7. na 8. septembra 1619 zomreli v Košiciach traja muži," znel do hrobového ticha hlas M. Kolcuna. "Napriek tomu že vo vtedajších protestantských Košiciach bolo len asi 200 kresťanských rodín, prišli do mesta ako nebojácni jezuiti. Dvoch frátrov navštívil Marek Križin, ktorý spravoval v Krásnej nad Hornádom cirkevné majetky. Vtedy ich obklopili vojaci Juraja II. Rákociho, čiže kalvíni. Trojicu prehovárali, aby prestúpili na ich vieru. Keď odmietli, vojaci ich začali biť, opaľovali im telá fakľami. Mŕtve telá potom hodili do stoky, voda sa zafarbila krvou na červeno a tak zločin neostal utajený. Košický kat vraj vtedy povedal, že on je síce odborníkom na mučenie, ale také čosi ešte nevidel. Traja košickí mučeníci pochádzali z rôznych krajín. Marek Križin z dnešného Chorvátska, István Pongrác z Maďarska a Melichar Grodecki bol poľského pôvodu. Na oltári vidieť ako putovali neskôr ich ostatky a v reklikviári je uložená aj časť ich tiel. Svätý Otec Ján Pavol II. ich kanonizoval počas veľkej omše na košickom letisku v Barci v roku 1995."

M. Kolcun upriamil pozornosť na najmladšieho svätého v histórii. Na jednej z vitráží vidieť 4-ročného sv. Rudolfa. Kľačí pri nohách anjela a je pri ňom pohodený nôž, ktorým ho údajne Židia zavraždili. Odštartovalo to vtedy na nich obrovský pogrom. Na okenných tabuliach umelci zobrazili aj pútnika sv. Jakuba s typickými mušličkami, aké nosia pútnici počas niekoľkotýždňových pútí v Španielsku. Ďalšie okno je "domovom" sv. Ladislava, uhorského kráľa, bol jeden z tých, ktorí povzniesli uhorské kráľovstvo, vľavo má Pannu Máriu s malým Ježiškom ako patrónku Uhorska. Sv. František v mníšskom habite je symbolom cisára Františka Jozefa, sv. Alžbeta zas jeho manželky, cisárovnej Sissi. Medzi vitrážami sa nachádzajú unikátne plastiky svätcov z 15. storočia, mimochodom, najstaršie na Slovensku. Ich hlavy sú disproporciálne väčšie oproti telám, ich autori totiž už v stredoveku rátali s tým, že sa na ne budú ľudia pozerať zdola. Prekrásne sochy zreštaurovala a vrátila do pôvodného stavu pani Mária Spoločníková z Košíc. Na jedinom celokovovom oltári v Európe sú okrem ukrižovaného Ježiša Krista a Panny Márie aj sv. Ján a kajúcnica, sv. Mária Magdaléna. Slzami umývala nohy Ježiša a utierala mu ich vlastnými vlasmi. Vľavo od oltára možno zbadať sv. Ľudovíta, francúzskeho kráľa. Sľúbil, že ak vyzdravie, pôjde na krížovú výpravu. V rámci nej potom z Egypta priniesol tŕňovú korunu Ježiša Krista.

"Ďalej máme sv. Kolomana, írskeho kráľoviča, ktorý sa vybral z Írska na púť do Svätej zeme. Prechádzal aj cez Viedeň, kde na neho pozerali, že je akosi zvláštne oblečený. Potom ho zajali a pre istotu umučili. Trochu vyššie sa nachádza sv. Žigmund, burgundský kráľ a mníška vizionárka, mystička sv. Eleonóra. Vedela predpovedať budúcnosť. Nad náhrobnými kameňmi košických biskupov sú sv. Jozef s Ježiškom na rukách, ktorý dokázal žiť s Pannou Máriou bez hriechu či sv. Ľudovíta. Benediktínska mníška, ktorá sa vydala za anglického kráľa. Keď ho zajali, zobrala vojsko a vybojovala si ho späť. Keď zomrel, chvíľu vládla a potom sa stala mníškou, čiže, bola to taká superžena," vyrážal M. Kolcun dych svojimi poznatkami. Pristavil sa aj pri soche sv. Štefana s tým, že sa narodili v rovnakom dátume, len prvý uhorský kráľ o 1000 rokov skôr. Sv. Imrich, jeho syn, mal byť dedičom kráľovského trónu, nestihol to však, lebo zomrel pri poľovačke. O to, aby boli obaja kanonizovaní, sa postaral ďalší člen rodiny, sv. Ladislav. Vedľa stojaci biskup krakovský sv. Stanislav síce nie je kráľ, ale je dôkazom toho, aké mali Košičania dobré kontakty s poľským Krakovom. Pri ňom je postavička človiečika, ktorého údajne vzkriesil, aby svedčil proti kráľovi Boleslavovi. Ten sa totiž veľmi zle správal k ženám, podvádzal manželku. Biskupa Stanislava zabil priamo pri svätej omši.

V košickom dóme sú i podobizne evanjelistov a iných svätcov so zaujímavými životnými osudmi. Sv. Bartolomej, ktorého zodrali z kože. V čiernom sa vyníma postava Františka di Borchu zo zámožnej rodiny, ktorý veľmi túžil byť mníchom. Žil ale najprv s manželkou, vychoval svojich osem detí a do mníšskeho rádu vstúpil po smrti manželky. Keďže chcel ešte zabezpečiť deti, rodine oznámil že je mních až štyri roky po tom, ako sa ním stal. Za susedov má v katedrále sv. Jána Krstiteľa, ktorý pokrstil Ježiša v rieke Jordán a sv. Štefana s kameňmi v rukách. Nejde ale o sv. Štefana, uhorského kráľa, tento bol jedným z ďalších Kristových učeníkov, umučili ho ukameňovaním. V samotnej svätyni chrámu sú sochy svätých, ktoré tam ešte pred rokom neboli. Museli ich totiž najprv zreštaurovať odborníci z bratislavskej firmy Villard. Svätá Katarína Alexandrijská má pri sebe koleso, lebo ju ním mučili. Nezriekla sa pri tom viery, mučiaci nástroj bol zničený zásahom blesku a niektorí jej mučitelia pritom zomreli. Nakoniec ju sťali, preto má v ruke meč. "Sv. Barbora, ktorú mal otec veľmi rád. Bál sa, aby neprepadla katolíckej viere, preto ju dal zavrieť do veže. Ona si tam vopred dala urobiť dlažbu v tvare kríža. Keď sa otec dozvedel, že je katolíčka, sám ju zavraždil. Zo sv. Sebastiána si lukostrelci urobili terč. Prežil, ale umučili ho inak. Za ním je sv. Vavrinec, upiekli ho na kovovom rošte. Vraví sa, že s katmi žartoval, aby ho otočili na druhú stranu, lebo tam ešte nie je dobre opečený. Keď to spravili, riekol: Už ste si ma dosť upiekli, môžete ma zjesť..."

Svätých je v Košiciach oveľa viac. Pred Immaculatou je to napríklad sv. Margita, ktorá v Budapešti na rovnomennom ostrove založila lazaret, či sv. Gabriel, posol dobrých správ. Nechýba sv. Alžbeta, patrónka Portugalska, praneter sv. Alžbety Uhorskej-Durínskej. Vo vnútri súsošia by mala byť uložená skrinka s ostatkami sv. Valentína - patróna zaľúbených. Na záver si účastníci potulky prezreli svätých v unikátnej kaplnke bývalého sídla košického gréckokatolíckeho eparchu Milana Chautura. Nachádza sa tam okrem sv. Cyrila a Metoda, Pantokrátora (najvyšší vládca) alebo sv. Michaila či ďalších aj sv. Mojsej. Nejde však o kontroverzného Braňa z košického Pereša, ale o sv. Mojžiša.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári