Pravda, boli rodiny, kam nikdy neprišiel, lebo v nich uznávali iba Deda Mráza. Po roku 1989 pribudol ďalší "nosič"...
Postavy a postavičky, ktoré roznášajú po celom svete darčeky a dotvárajú neopakovateľnú poéziu Vianoc, sa odlišujú výzorom, oblečením, pohlavím, legendou o svojom pôvode, aj termínom, kedy sa na ne majú dobré deti tešiť. No MIKULÁŠ, ktorý chodí 6. decembra, v deň svojich menín, či v ich predvečer, je nespochybniteľný. Mikulášska tradícia má totiž pôvod v skutočnej historickej postave - svätom Mikulášovi z Bari, ktorý žil začiatkom 4. storočia. (Hovorí sa o ňom aj ako o biskupovi z mesta Myra.) Spája sa s ním viacero legiend, bol patrónom námorníkov a rybárov. Najznámejšia je však legenda o tom, ako trom dievčatám vhodil potajomky v noci do okna mešce peňazí a zachránil ich pred chudobou a hanbou. To bol základ neskoršej tradície mikulášskych darčekov, ktoré sa v noci dávajú do okien. V stredoveku sa v deň sviatku sv. Mikuláša konali aj veselé sprievody, v ktorých túto legendárnu postavu sprevádzal anjel a čert. Bujaré a roztopašné oslavy na našom území zakázal cisár František II., ale Mikuláša so svojím malým sprievodom sa už z ulíc našich dedín a miest vyhnať nepodarilo. Prežili, i keď potichu a menej nápadne, aj roky socializmu.
JEŽIŠKO začal nosiť darčeky až za čias reformácie v Nemecku. Jeho "duchovným otcom" bol vodca reformácie Martin Luther, ktorý neuznával svätých, a teda ani svätého Mikuláša. Podľa vzoru troch kráľov, ktorí prinášali dary dieťatku v jasličkách, začali na Štedrý večer dostávať darčeky aj deti. Prinášalo im ich nikým nevidené nevinné dieťa Christkind. Zvyk sa postupne rozšíril po celej reformovanej Európe a neskôr ho prijali aj katolíci. Na našom území sa udomácnil až v 19. storočí. Nezanikla ani tradícia obdarovania detí na Mikuláša - zaužívalo sa, že Mikuláš nosí najmä sladkosti, ovocie, a zlým deťom zemiak či uhlie. Vianočné darčeky bývajú bohatšie a na prelome 19. a 20. storočia sa už začali stávať meradlom prestíže.
SANTA CLAUS je americkou zmesou týchto dvoch tradícií. Meno dostal od Mikuláša (Nicolaus) a do Ameriky ho priviezli prisťahovalci z Európy. V 18. storočí sa po prvý raz objavil názov St. A Claus. Postupne však začal nosiť nielen mikulášske, ale aj vianočné darčeky a v rozprávkach sa čoraz zreteľnejšie črtala jeho podoba ako veselého červenolíceho deduška s dlhou bielou bradou a v červenom kožúšku, ktorý býva na Severnom póle. Pribudli sane a osem sobov, ktoré ho ťahajú. V polovici 19. storočia sa po prvý raz objavila zmienka o tom, že Santa prichádza komínom počas štedrovečernej noci. Postavička bodrého mužíčka, roznášača darčekov, sa dala veľmi dobre komerčne využiť, objavoval sa v uliciach počas celého decembra a lákal nakupujúcich. Historický je pre Santa Clausa rok 1931, keď ilustrátor Haddon Sundblom vytvoril sériu obrázkov pre vianočnú reklamnú kampaň spoločnosti Coca-Cola a určil tak podobu tejto postavičky, ktorá sa vžila až do dnešných dní. Santa Claus sa postupne rozšíril po celej severnej pologuli a deti vedia, že jeho sídlom je Korvatunturi vo Fínsku. Od roku 1950 má v Napapiri svoju kanceláriu a poštu, kam mu po celý rok možno písať žiadosti o darčeky. V roku 1997 namaľoval Robert Cenedella obraz s ukrižovaným Santa Clausom, ktorý vyvolal vlnu kritiky najmä v cirkevných kruhoch. Maliar však svojím obrazom chcel vyjadriť protest proti tomu, že Santa Claus nahradil Ježiša Krista v úlohe najdôležitejšej postavy Vianoc.
Ešte pred desiatimi rokmi sa zdalo, že ťaženie Santa Clausa a jeho západných kolegov v Rusku stačí len dotiahnuť do víťazného konca. Skoro pätina Rusov oslavovala Vianoce už v decembri a v kníhkupectvách sa namiesto ruských rozprávok, predávali americké komiksy. Teraz sa však zdá byť ruský DEDO MRÁZ v lepšej forme než kedykoľvek predtým. "Nekonkurujeme Santa Clausovi, ktorý vedie deti k láske k hamburgerom a kole! Naše národné vedomie sa opiera o iných hrdinov! Náš Dedo Mráz a ďalšie ruské rozprávkové bytosti učia láske k vlasti a rozvíjajú charakter detí. Však všetko začína výchovou v detstve, a to je vážna vec," tvrdí gubernátor Vologodskej oblasti Vjačeslav Pozgaljov. Za vzkriesením Deda Mráza nebol podľa oficiálnej verzie Kremeľ, ale práve gubernátor Pozgaljov a moskovský starosta Jurij Lužkov. Tí sa rozhodli, že rodisko a vlasť vládcu ruskej rozprávkovej ríše leží na severe v mestečku Veľký Usťjug pri Vologde. Vybudovali mu tam aj oficiálnu rezidenciu v podobe rozľahlého dreveného domu. Úlohou Deda Mráza v rozprávkovom svete je rozsvietiť vianočné stromčeky, ktoré sa v Rusku definitívne ujali. Ide však o dovezený zvyk z Nemecka. Aj v reálnom svete má plné ruky práce. Bez návštevy Deda Mráza s mohutnými fúzmi a krásnej Snehulienky sa nezaobídu ani pravoslávne Vianoce v zámožných rodinách a firemné večierky. Navyše Dedo Mráz musí odpovedať na stotisíce listov od ruských detí, ktoré pošta už automaticky odosiela do Veľkého Usťjugu. Dedo Mráz (Ded Maróz) sa tak definívne stal súčasťou ruského zábavného priemyslu. V Moskve sa dokonca konalo aj sympózium spojené so školením Dedov Mrázov a ich Snehulienok. Účastníci si vypočuli prednášky na tému ako správne čeliť konkurencii Santa Clausa.
Kresťanské Vianoce so svojím posolstvom sa čoraz viac komercionalizujú a prezentujú predovšetkým ako sviatok darčekov - za výdatnej pomoci Santa Clausa, ktorý už ovládol svet. Je to však skôr iba jeho podoba, ktorá sa stala komerčným symbolom Vianoc a objavuje sa v reklamách a výkladoch obchodov. No tak, ako pre naše deti stále zostáva "šéfom" Ježiško, majú svojich tradičných vianočných nosičov darčekov aj inde. "Sezóna" sa zväčša začína na Mikuláša a niekde vrcholí až na sviatok Troch kráľov. Do Holandska pripláva Sinter Klaas (Mikluláš) už 15. novembra a putuje po krajine na bielom koni až do noci z 5. na 6. decembra, kedy necháva deťom darčeky. V Nemecku je to ryšavý Weinachtsmann a Christkind, vo Francúzsku Pére Noel, ktorý chodí celý v bielom. V Anglicku prináša darčeky Father Christmas, podobne ako v USA, v noci z 24. na 25. decembra. Ráno si deti nachádzajú darčeky v pripravených ponožkách a väčšie uložené pod stromčekom. V Taliansku navštevuje deti stará veštica Befana až na Tri krále. Aj v Španielsku sa na darčeky tešia až v tento deň. V škandinávskych krajinách vychádzajú vianočné postavičky z tradície škriatkov a trollov, v Nórsku majú dokonca vianočnú kozu. Aj v Japonsku, ktoré nie je kresťanskou krajinou, majú svojho Mikuláša - volá sa Hoteiosho.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
