„Byt sa nám na pár dní zmení, ozelenie, máme ho pekne vyzdobený, všade svietia sviečky. Je to pekný sviatok, i keď sa musím priznať, že vždy sa počas neho vo mne vynoria staré spomienky na ten stres, ktorý mávala moja mamička, či bude na štedrovečernom stole všetko, čo tam má byť. Pamätám si, ako kontrolovala, či nám nebude chýbať chlieb, kapor...," spomína J. Slezáček, ktorý si už ako malý chlapec počas víkendov zarábal roznášaním novín. „A keďže mamička jeden rok vyrobila škandál, že nemáme chlieb, nakúpil som múku, soľ, strúhanku a chlieb a daroval som to rodičom ako darček pod vianočný stromček. Bol som na to nesmierne pyšný, že som im mohol niečo kúpiť." Ako druhák na VŠMU zas zo zarobených peňazí kúpil rodičom televízor.
S manželkou už niekoľko rokov trávia Štedrý deň v Piešťanoch. „Som polovičný a teraz už i čestný občan Piešťan, kde žili moji rodičia a Vianoce obyčajne trávime tam, aj keď už rodičia nežijú." Štedrý deň však u Slezáčkovcov neprebieha presne podľa tradícií. „Nedodržiavame takmer žiadne rituály. Robievame akurát kapustnicu, ja som doteraz s nasadením života jedol kapra. Niežeby mi nechutil, ale nemám trpezlivosť na kosti a potom ho už nejem s chuťou. Tento rok sme sa teda s manželkou dohodli, že si urobíme filé." Jediným rodinným rituálom, ktorý s manželkou pravidelne dodržiavajú, je večerná prechádzka. V ich domácnosti by ste tiež márne čakali koledy. „Ja ich nemám veľmi rád. Radšej si pustím Pucciniho, Verdiho či Mascagniho. To by som vedel počúvať stále dokola. Manželka tomu síce až tak neholduje, ale už aj ona priznáva, že táto hudba má svoje čaro."
J. Slezáček s manželkou vraj už rezignovali aj na darčeky. „Aj keď som jej na zájazde niečo kúpil, málokedy to bolo dobré. Takže sme to vyriešili šalamúnsky - každý rok ideme na 10 dní do jedného vynikajúceho hotela, čo je akože náš vzájomný darček jeden pre druhého, ktorý zaplatím ja. (Smiech) Lebo kupovať manželke zlato alebo brošne, by bolo skutočne zbytočné. A drobné prekvapenia ako knihy a podobne, tie si robievame permanentne - na to nepotrebujeme Vianoce." Keďže rodina J. Slezáčka nikdy neoplývala veľkými hmotnými statkami, ani on vraj ako dieťa nemával veľké sny, čo by si prial od Ježiška. „Nikdy som po ničom takom mimoriadnom netúžil. Nechcel som dokonca ani veľké auto, ako obyčajne chlapci chcú. A netúžim po ňom dodnes," dodáva so smiechom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
