"Kika už mala kontrakcie, sanitka ju previezla do nemocnice. Keď budem mať ďalšie správy, opäť sa ti ozvem," napísala mi na fejsbuk teta Ľuba. Zatiaľ, čo ona "obťažovala" každú chvíľu nastávajúceho otca jej vnúčaťa telefonátmi, ja som netrpezlivo sledovala monitor. "Asi to bol len planý poplach. Už nemá kontrakcie," zablikala mi správa. Potom prišla ďalšia: "Prijali ju, porodí dnes." To som už sedela ako na ihlách a krátila si čas písaním si s nastávajúcou babičkou. Vzájomná komunikácia sa rozšírila ďalej. Zapojila sa sestra budúcej mamičky aj tá moja. Čas pokročil. "Kontrakcie má bez veľkých bolestí. Lekárke sa však niečo nepozdáva," prišla znepokojujúca informácia, ktorú opäť sprostredkoval priamo z centra diania už onedlho hrdý otecko.
Spoločný virtuálny pôrod trval do jednej v noci. A potom mi spadol internet. "No paráda. Práve teraz," pomyslela som si. Tete do Čiech som napísala esemesku, že som offline a nech ma o všetkom okamžite informuje. SMS-ka prišla krátko po pol tretej nadránom: "Narodil sa Leonko, váži 3 920 gramov a meria 53 centimetrov." Hneď sa mi lepšie spalo. O pár hodín som si pri raňajkách na monitore už obzerala malého Pražáčika slovenských rodičov krátko po narodení. Novopečený tato si ho odfotil priamo na pôrodnej sále. A ja som mala pocit, akoby som tam osobne bola.
Nech na fesjbuk nadávam ja i ľudia okolo, jedno sa mu odškriepiť nedá. Vďaka nemu nám neunikajú ani geograficky vzdialené životné okamihy našich blízkych. Práve naopak. Máme ich ako na dlani - v priamom prenose.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
