Silvester v rodine primátora Richarda Rašiho je vždy iný

Niekto poslednú noc v roku jednoducho prespí, iný ju strávi pred televízorom a s ovládačom v ruke, ďalší vymetá zábavné podniky. V rodine košického primátora a poslanca NR SR Richarda Rašiho bol každý doterajší Silvester iný.

"Väčšinou sme sa ho snažili tráviť zábavou s deťmi - teda pokiaľ som nemal službu v nemocnici," spomína "prvý muž" mesta na časy pôsobenia v košickej FNLP. "Kým boli prvé dve dcérky malé, trávil som posledný deň roka zväčša na úrazovke. Neskôr, keď vyrástli, zvykli sme spájať Silvester s lyžovačkou. Keď sa narodila tretia dcéra Romanka, boli sme doma pri stromčeku a televízii. V deň jej prvého Silvestra v živote mala totiž sedem dní. Minulý rok sme Silvester trávili s rodinnými priateľmi, ktorí majú tiež deti vo veku ako my, takže sa zabávali medzi sebou. Pravda, Romanka mala iba rok, takže si veľa zábavy neužila..."

Žiadne špeciálne jedlo sa u Rašiovcov na Silvestra nepripravuje. Tento deň je skôr o atmosfére posledného dňa v roku. "Ako ho strávime, rozhodujeme sa aktuálne podľa počasia a podľa toho, kde práve sme. A keďže nás je päť, snažíme sa dohodnúť na takom programe, s ktorým bude každý člen rodiny spokojný. Ak sa dá, ideme sa cez deň lyžovať alebo prejsť do prírody." Petardy do silvestrovského scenára nezapadajú, ak sa niečo zapaľuje, tak maximálne prskavky. "S petardami mám veľa negatívnych skúseností zo silvestrovských služieb na úrazovke. Od polnoci do rána sme ošetrovali poranenia najmä horných končatín, niektoré boli, bohužiaľ, amputačné."

Na košickej úrazovke fungoval taký systém, že slobodní lekári väčšinou slúžili na Vianoce, aby sa mohli na Silvestra zabávať. Ženatí, kam patril aj R. Raši, zas mali služby na Silvestra, aby mohli byť na Štedrý večer v kruhu rodiny. "Služba v poslednú noc roka bola vždy typická tým, že už od obeda vybuchovali prvé petardy. Keďže najmä tie domácky vyrobené najčastejšie vybuchovali v rukách ich autorov, na operačnej sále sme sa striedali od poobedňajších hodín až do rána. Ošetrovali a zašívali sme rany, prišívali amputované prsty. Okrem toho sme sa museli venovať úrazom po pádoch, ktoré boli spôsobené ľadom na chodníkoch či alkoholom v hlavách."

Samozrejme, ani počas takej služby nebola núdza o humorné situácie. "Raz prišiel pacient s rozbitou hlavou vo veľmi dobrej 'alkonálade'. Po ošetrení nám na znak vďaky chcel dať silou-mocou do daru fľašu. Na naše prekvapenie nám ponúkal vlastnú nedopitú fľašu s niekoľkými kvapkami rumu. Veľmi si želal, aby sme ju spolu s ním dopili. Našťastie sa nám podarilo tomuto novoročnému prípitku vyhnúť," smeje sa R. Raši ešte aj dnes pri spomienke na túto príhodu.

Ako väčšina z nás, aj rodina Rašiovcov si na prelome rokov niečo zaželá. "Prajeme si len jediné, aby sme boli zdraví a šťastní. A ja si navyše prajem, aby som sa viac mohol venovať svojim deťom..."