Najprv chcel byť lesným inžinierom, nakoniec sa dal na štúdiá ekonómie a absolvoval Prevádzkovú ekonomickú fakultu v Nitre.

Odvtedy sa v jeho živote všetko zelenie. Začínal v Záhradníckom a sadovníckom podniku a po jeho rozpade bol jedným zo šiestich zakladateľov nového podniku. Ako hovorí, v roku 1991 dali dokopy ešte to, čo sa dalo zachrániť.

"Nemenil by som a znovu by som sa rozhodol tak. Táto práca ma vždy bavila a dodnes sa to nezmenilo. Mám pozitívny vzťah k prírode a ku všetkému, čo s tým súvisí."

Kvietky v práci mení doma za zeleninu

Mohlo by sa zdať, že záhradníčenia má počas pracovného dňa akurát dosť, a tak ako cukrár nemá rád zákusky a zmrzlinár zmrzlinu, možno je pre šéfa mestskej zelene vlastná záhrada ako trest. Keby sme si mysleli, že to tak je, tak sa mýlime. Namiesto kvietkov je to však zelenina. "Paradajky a papriky z vlastnej úrody sa nedajú porovnať s tými, čo nakupujeme v supermarketoch. To nie sú paradajky, iba sa na ne podobajú."

Keď nie je v práci, tak je jeho kráľovstvom rodičovský dom, kde žije so svojou dospelou dcérou. Síce tiež ekonómkou, ale tá pracuje v úplne inej sfére.

Cyklistickými druhmi sú Bárny a Bendži

Od pracovných povinností si najlepšie oddýchne pobytom v prírode. Baví ho turistika a cykloturistika.

Pešo, ale aj do pedálov šliape najviac na Hrešnú, Alpínku, Lajošku, Eriku. Minimálne raz za dva týždne sú to dlhšie trasy, cez týždeň "naštartuje" dvojkolesového tátoša aspoň na dve hodiny. Zvyknú sa k nemu pridať jeho dvaja najvernejší kamaráti Bárny a Bendži - nemeckí ovčiaci. Jeden je Čech, druhý Poliak, ale brešú vraj po slovensky. A nikto sa mu nevie tešiť viac, keď príde domov, ako práve chlpáči. Bárny je pohoďák, ale dobrý strážca, Bendži je výborný brankár, ktorý núti svojho pána zahrať si futbal.

Na čítanie románov alebo detektívok nezostáva veľa času. V práci má dosť čítania a večer siaha skôr po odbornej literatúre a odborných článkoch. Do telky nečumí každý večer, ale rád si pozrie dobrý seriál zo skutočného života. Americké blbosti ho nelákajú. Obľúbení herci sú Gabin, Hrušínsky, Kopecký, Pántik, Kvietik, Hopkins, Douglas, speváci Müller, Gott, Filipová a najviac sa mu páči Hegerová. Keď relaxuje, púšťa si svojich obľúbencov, určite nie techno.

Kávu mu nahrádza telefón

Ráno sa preňho nemusí začínať kávou. Životabudičom môže byť aj telefonát, ktorý ho vždy postaví na nohy. V jedle nie je prieberčivý. "Jem všetko, ale o mäso sa s nikým nepobijem. Kedysi som vedel variť. Keď som sa staral o mamku, tak ma riadila, ako mám čo urobiť. Teraz sa o môj žalúdok stará dcéra. Ale určite nezahyniem. Obľubujem cestoviny, ryžu, prívarky. Ale dať si dnes v reštaurácii tekvicu s volským okom je umenie, chýbajú aj diétne jedlá. Na večeru mi stačia dva rožky s maslom a čaj. Čo si neodpustím, je čokoláda. Nemôžem si však kúpiť viac ako dve tabule naraz. Nevydržali by do druhého dňa." Nuž, mnohí by chceli tak vyzerať. Ale to by museli mať viac disciplíny a bývať na kopci, ktorý treba vždy zdolať. Nemá rád obéznych ľudí z pažravosti.

Každý muž by sa rád vozil na luxusnom fáre. Keď je jeho 14-ročný nissan fáro, tak dobre. Po limuzíne ani netúži, aj keď sa mu pekné autá páčia. "To treba aj živiť a nemienim robiť len na auto. Nie som typ, ktorý by svietil na cestách. Potrebujem síce nové vozidlo, nie najdrahšie značky, ale spoľahlivé, nič extra. Aby mi slúžilo a nikto mi ho nezávidel."

Keď dovolenka, tak na horách alebo pri mori. Obľúbené hory - Tatry, prímorské krajiny - vždy iné miesta. Bol v Chorvátsku, tri razy v Grécku a raz v Španielsku. Nikde by sa už nevrátil. Bolo dobre, ale všade niečo chýbalo. Miluje výlety loďou. Päť prvých dní nechce nikoho vidieť ani počuť, potom absolvuje výlety, prechádzky, pamiatky a tak. Najradšej sa vyštverá na nejaký štít, do sedla, sadne si a kochá sa prírodou.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári