Pre cestovateľov patrí k najkrajším a najzaujímavejším miestam Ázie. Mnohí ho prirovnávajú k Thajsku, hovorí sa však, že krajina je oveľa autentickejšia, pretože ju ešte natoľko neovládol turizmus. Svojou inakosťou zlákal Vietanm aj košického fotografa a cestovateľa Pavla Duchyňu. Po nedávnom návrate ho považuje za jednu z fotograficky najzaujímavejších krajín sveta.

Vietnamská socialistická republika vznikla v roku 1976 spojením Vietnamskej demokratickej republiky (Severný Vietnam) a Republiky Vietnam (Južný Vietnam). Hlavným mestom je Hanoj, krajina má takmer 82,7 milióna obyvateľov. V politickej oblasti sa tu stále uplatňuje systém vedúcej úlohy komunistickej strany.
Hoci jej ekonomika patrí k rýchlo rastúcim, stále je ešte pomerne zaostalou poľnohospodárkou krajinou. Poľnohospodárstvo má v národnom hospodárstve významnú úlohu - krajina patrí k popredným svetovým vývozcom ryže, kávy, korenia a orechov kešu. Na pestovanie ryže je krajina obzvlášť vhodná. V delte rieky Mekong sa darí za sezónu vypestovať až tri úrody ryže i kávy.

K bohatej histórii krajiny patria aj kruté vojny. Najznámejšou je asi takzvaná americká vojna (1965-1973). Jej pamätníci neustále prízvukujú a pripomínajú, že si ju odniesli hlavne civilisti a chápu to ako varovanie pre ostatné generácie. "Sú však aj veľmi hrdí, že ju vyhrali a že ich Amerika nedobyla. Z veteránov cítiť spokojnosť i hrdosť, že ich kapitalistický svet nezlomil," hovorí P. Duchyňa. Hrôzy vojny pripomína múzeum vojny, ktoré deklaruje všetko, čo toto krviprelievanie spôsobilo.

Cestovateľ P. Duchyňa vyráža do zaujímavých krajín už viac ako 10 rokov. Necestuje však cez agentúry, nepatrí ani k tým, ktorí si cesty dlho dopredu pripravujú. "Idem vždy tam, kam ma moji známi - cudzinci žijúci na Slovensku - vezmú, alebo kde ma čakajú nejakí domáci. Tí mi krajinu za pár týždňov predstavia tak, ako by som ju ako turista nikdy nespoznal." Tentoraz ho na cesty vzal na Slovensku žijúci vietnamský liečiteľ Van Ti, ktorého rodina žije na vidieku - 40 kilometrov od hlavného mesta Hanoj.

"Docestoval som tam akurát tak, že som 10. 10. 2010 stihol posledný deň osláv tisíceho výročia Hanoja. Bola to veľkolepá komunistická párty, na ktorej nechýbali červené šatky a šťastné úsmevy všetkých naokolo. Na chvíľu som sa cítil, akoby som mal opäť 14 a pioniersku šatku okolo krku. Je to zaujímavé, pretože na každom rohu narazíte na políciu a povedať slobodne svoj názor nie je ani mysliteľné, no ľudia tam vyzerajú šťastní. Žijú pokope a sú vďační za každý deň, ktorý môžu prežiť. Pritom ich život je skutočne veľmi ťažký."

Pracujú sedem dní v týždni

Vidiečania pracujú 7 dní od rána do večera na ryžových poliach. "Deň začínajú ráno o piatej cvičením, ktoré ich má naštartovať do nového dňa. Potom po bohatých raňajkách až do obeda pracujú na poli. Nasleduje štvorhodinová prestávka, počas ktorej obedujú, spia, alebo inak oddychujú, aby načerpali silu na ďalšie hodiny práce. Domov sa vracajú až po zotmení." Hoci je krajina z pohľadu bežného Európana pomerne zaostalá, na rozdiel od mnohých iných je v nej vysoká miera gramotnosti - takmer 94 percent. "Deti chodia povinne do školy. Ráno si oblečú uniformu, nasadnú na bicykel a odchádzajú. Deti v meste po odchode z domu nosia aj rúško. Na vidieku to vidieť zriedka."

Veľa ľudí sa pre ťažký život na vidieku sťahuje do mesta. Život tam je o čosi jednoduchší. P. Duchyňa strávil pár dní aj v Hanoji. "Je to mimoriadne preľudnené mesto. Takmer každý tam nosí rúško kvôli smogu, ktorý je okrem iného dôsledkom zlého stavu motoriek. Tak ako je Holandsko krajinou bicyklov, tak je Vietnam krajinou motoriek. Nikto tu však nedbá na ich stav. Všeobecne sa o ekológiu ľudia veľmi nezaujímajú." Kto chce navštíviť Hanoj, mal by sa pripraviť na veľký hluk i nie práve najlepšiu hygienu. "Keďže vo Vietname je veľmi vlhké podnebie, všade - v domoch, reštauráciách, obchodoch - sú ventilátory. Ak sa ich hluk zmieša s hlukom, ktorý vyrábajú večne trúbiaci motoristi, dá to naozaj zabrať. Popravde, po dvoch dňoch v meste som sa už nesmierne tešil na dedinu."

Obľúbené drožky

Pre úplnosť však treba povedať, že Hanoj nie je len hlučným mestom, ale aj miestom, ktoré vás prekvapí svojím neobyčajným až francúzskym šarmom. Nie bez príčiny sa pýši prívlastkom Paríž Východu. Na návštevníkov čaká spleť malých uličiek s pravou ázijskou atmosférou plných obchodíkov s najrozličnejším tovarom či naozaj chutné pivo v nespočetnom množstve barov a krčmičiek, z ktorých mnohé sú umiestnené na strechách budov. "Ak majú reštaurácie terasy, sú na nich malé stoly a stoličky, aké mávame my v škôlkach - čím sa snažia ušetriť priestor, ktorého je tam zúfalo málo. Kúpiť tam nehnuteľnosť je veľký problém. Pre vysoký dopyt a nízku ponuku sú tam ceny nehnuteľností veľmi vysoké."

Obyvatelia Vietnamu sa prepravujú prevažne motorkami. "Pozorovať ich ako uháňajú pomedzi predavačky melónov s typickými kužeľovitými klobúkmi naozaj vyráža dych." Ak sa potrebujete prepraviť z mesta do mesta, môžete využiť autobusy. "Zastávku by ste tam ale hľadali zbytočne. Keď sme šli z dediny do mesta, postavili sme sa na most a stopovali. Ak bol autobus plný, museli sme čakať na ďalší. A vidieť tu osobné auto je naozaj veľmi zriedkavé." V meste je obľúbeným spôsobom prepravy (najmä turistov) drožka poháňaná bicyklom. Z tej si môžete centrum mesta prezrieť pohodlnejšie ako po svojich. Ak idete peši, môžete byť chvíľu zneistení tým, či vás niektorý z tých uháňajúcich motorkárov nezvalcuje. Po čase si však zvyknete, že sa netreba obzerať doprava ani doľava, ale skrátka iba ísť a spoliehať sa na to, že sa vám motorky jednoducho vyhnú. Ulice sú navyše preplené ľuďmi - usmievavými, rozprávajúcimi a zabávajúcimi sa. Je zaujímavé, čo všetko sú schopní robiť na ulici - neraz si tu dokonca umývajú vlasy!

Hoci krajina sa snaží o vývoj a napredovanie, aj v pre nich moderných časoch si ľudia uchovávajú hlboko zakorenený rešpekt k rodine. V obyvateľoch má silné korene veta: "Typický Vietnamec potrebuje mať rodinu, ryžu a motorku." Rodiny žijú viacgeneračne. "Domy však nie sú široké a dlhé, ale úzke a vysoké. Nie je ničím nezvyčajným, že dom má štyri poschodia. Všetci pritom obedujú spoločne. Zaujímavosťou je, že jedna žena vždy sedí s mužmi pri stole a ostatné obsluhujú. Na druhý deň sa ženy vystriedajú."

Kuchyňa je mixom

Ich kuchyňa je rôznorodá a zvyčajne veľmi chutná. Je mixom vietnamských, čínskych a francúzskych tradícií. Základom jedál sú ryža, rezance a ryby. Tradičné raňajky vypĺňa rezancová polievka známa pod názvom pho. Je to ich klasická polievka s na tenko pokrájaným mäsom a ryžovými rezancami. Ďalšou špecialitou miestnej kuchyne je Banh chung (ryža, bravčové a cibuľa zavinutá do zelených listov sa varí celých 48 hodín, aby sa nakoniec podávala za studena). Vo všetkých kútoch krajiny sú ako príloha rozšírene bagety podobajúce sa tým francúzskym. Jedlá by neboli kompletné bez nuoc mam (rybacia omáčka) alebo mam tom (krevetia omáčka). Medzi miestne nápoje patrí zelený čaj, káva, pivo Bai hoi, ktoré kúpite v pouličných stánkoch Hanoja. Je nielen lacné, ale neobsahuje žiadne umelé prísady.

Za ochutnanie stojí aj ryžové víno. "Pre našinca je zaujímavé aj to, ako stolujú. Jedia, samozrejme, paličkami, no všetci jedia zo všetkých mís. Nie je ničím mimoriadnym, ak si niekto naberie z vášho taniera. Zaujímavosťou tiež je, že ryža sa je až na konci. Ich kuchyňa je však veľmi zdravá - obsahuje veľa plodov mora a zeleniny. Na záver sme vždy jedli ovocie - kaktus, ananás alebo grapefruit. Vtedy som pochopil, prečo si chlapi nechávajú dlhý necht na palci - lúpu ním ovocie." P. Duchyňu príjemne prekvapila kultúra stolovania. "Tým, že sa je paličkami, sedia Vietnamci za stolom podstatne dlhšie ako my a jedia omnoho menšie sústa. Vďaka spôsobu stravovania však takmer vôbec nenosia okuliare a pôsobia veľmi zdravo."

Poslednou zastávkou putovania Košičana po Vietname bolo jedno z najvyhľadávanejších miest - Dračia zátoka. Tá postúpila aj do užšieho finále o nových sedem divov prírody. Dvetisíc vápencových skál vystupujúcich z mora môžete obdivovať počas plavby na drevených lodiach alebo typických džunkách. Mnohé dosahujú výšku až 200 metrov. "Vietnamci veria, že skaly do mora nahádzala rodina drakov ako ochranu vietnamského ľudu pred útokom nepriateľského vojska. Samotný názov Halong Bay znamená zosadajúci alebo zlietajúci drak."

Väčšina skalnatých ostrovov v zátoke je neobývaná. Niektoré sú na to príliš malé, ale väčšou prekážkou sú strmé brehy. Preto na zalesnených skalách žije veľa opíc, ktoré je možné uvidieť z člnov a kajakov, ak sa priblížite celkom k strmým stenám. Na väčších ostrovoch ležia však medzi sviežozelenými kopcami roľnícke dedinky, kde farmári ešte aj teraz orú na ryžových poliach pomocou volského záprahu. "Spoznať túto krajinu bolo pre mňa nesmierne obohacujúce," dodal P. Duchyňa.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári