Berešovú ani zranenie, únava či bolesť nepremohli tak, aby vzdala

Nemáme na Slovensku veľa vytrvalkýň. A tobôž nie takých, ktoré by si mohli trúfnuť presadiť sa v silnej medzinárodnej konkurencii. Výnimkou potvrdzujúcou pravidlo je Katarína Berešová z TJ Obal servis Košice.

Zverenka trénera MUDr. Gabriela Valisku (vedie ju od roku 2004) sa rozhodla naštartovať svoju kariéru tak, aby sa prebojovala na olympijské hry v Londýne. Láka ju maratón, hoci dosiaľ ho ešte nikdy nebežala. Všetko má svoj čas a práve postupné dávkovanie záťaže a tréningovej driny má zabrániť tomu, aby sa - ľudovo povedané - strhala, zničila svoj potenciál a telo.

Minulá sezóna bola pre ňu rozhodne úspešná. Vyhrala piaty raz polmaratón v rámci Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach a na rovnakej dištancii dominovala i v nemeckom Karlsruhe. Zlepšila si svojej osobáky na 10 000 metrov na dráhe (34:36,34) i v polmaratóne (1:14:47). Škoda, že sa nemohla predstaviť na svetovom šampionáte v behu do vrchu (bola to ale chyba riadiaceho orgánu), no vynahradila si to aspoň účasťou na majstrovstvách Európy v krose v portugalskej Albufeire, kde skončila na 36. mieste. Bola tam ako jediná zástupkyňa zo Slovenska, ktoré sa rozhodlo obsadiť akciu po štvorročnej pauze. Jej tréner vyzdvihol to, že jednak stratila v cieli len dve minúty na víťazku a dokázala držať krok s rivalkami, ktoré majú oveľa lepšie osobné rekordy. Trebárs Talianka Qaugliová ju predbehla o päť sekúnd, ale desiatku zabehla predtým o minútu rýchlejšie než Katka. Naša vytrvalkyňa porazila i Španielku Martínovú, ktorá v rovnakej disciplíne bola osobným časom pred ňou s náskokom o viac než pol druha minúty.

"Dlho to vyzeralo sľubne, že by som mohla dokonca atakovať pozíciu v najlepšej tridsiatke, ale potom sa to nejako zvrtlo. Aj tak som bola ale vcelku spokojná." Pre 23-ročnú bežkyňu to bola zaujímavá skúsenosť aj v tom, že nabudúce si musí o čosi umnejšie rozložiť sily, lebo v závere sa pripravila o ešte výraznejšie umiestnenie. "Viac mi vyhovuje, keď bežím do kopca ako dolu kopcom a práve na to som vo finiši v Portugalsku doplatila. Takže keď trať stúpala nahor, dokázala som niektoré konkurentky aj predbehnúť, no pri zbehu mi zase ony ukázali chrbát."

Trebišovská rodáčka sa ale potrebuje stretávať so súperkami, ktoré sú kvalitné a také doma nemá. Chce to ladiť program tak, aby sa čo najčastejšie dostávala do cudziny. V ostatných rokoch naznačila svoj potenciál. Ako juniorka sa stala majsterkou sveta vo svojej vekovej kategórii v behu do vrchu ešte pred piatimi rokmi, predvlani bola ôsma na ME do 22 rokov v behu do vrchu a tiež 8. priečku získala na ME do 23 rokov na 10 000 metrov. Na ME v behu do vrchu bola viackrát, v seniorskej kategórii skončila najlepšie ako dvanásta. Pokiaľ ide o krosový šampionát, štartovala na ňom druhý raz, no bola to jej premiéra medzi seniorkami. Ako juniorka skončila na ME v Taliansku v roku 2006 na 64. pozícii.

Ako to už býva, ani táto útla dievčina nezačínala najprv s atletikou. "Spočiatku u mňa vyhrával volejbal - až do druhého ročníka na strednej škole. Až potom som sa pustila do behov, lebo môj volejbalový tréner si všimol, že sa mi darí na rôznych okresných kolách napríklad v cezpoľnom behu. Pritom som sa špeciálne na to nepripravovala. Zlom nastal v roku 2004, keď som vyhrala na majstrovstvách Slovenska v cezpoľnom behu ako zástupkyňa našej školy." O rok neskôr prestúpila do klubu TJ Obal servis, kde sa sústreďuje naša špička. Postupne sa začala zviditeľňovať a každým vystúpením dávala na známosť, že má dispozície, aby niečo z nej bolo. Upriamila sa na dlhšie trate, hoci ešte na škole mala v repertoári aj osemstovku. Momentálne má široký záber disciplín. "Musím sa zameriavať na tisíc päťsto metrov, tri kilometre a päť kilometrov na dráhe, aby som bola rýchlejšia. Pokiaľ by to nevyšlo, tak sa nemôžem púšťať do polmaratónu a vonkoncom nie maratónu. Najprv musím byť rýchla na kratších tratiach. Všetko to smeruje k tomu, aby som v budúcnosti absolvovala hlavne maratóny. Aj z toho dôvodu už nebudem do môjho programu zaraďovať behy do vrchu, hoci sa mi v nich darilo a mám ich rada."

Vedno s kormidelníkom uvažujú, akú najrozumnejšiu stratégiu zvoliť, aby sa Katka dokázala presadiť aj na trase dlhej 42 195 metrov. Nie je to jednoduché, vyžaduje si to inú metodiku prípravy, tréningového nasadenia. Najmä ide o to, aby sa s tým pretekárka vyrovnala v hlave. "Prvoradé pre mňa je, aby som splnila limit, ktorý by ma oprávňoval dostať sa na olympiádu do Londýna 2012. Lenže ešte neviem, aké kritériá stanoví Slovenský atletický zväz a termín, odkedy sa to bude dať plniť. Až potom si určíme taktiku." Nie je vylúčené, že pokiaľ by Berešová chcela štartovať pod piatimi kruhmi, musela by sa vtesnať do času približne 2:36 - 2:38 hod. (áčkový limit) alebo 2:40 (béčkový). Či svoj debut zažije práve počas MMM, to sa ešte nevie. Je to vraj jedna z alternatív. "Záležať bude aj na tom, kedy sa začnú plniť limity na olympiádu." Potrebuje na to ale tiež celkovú vyspelú konkurenciu, lebo keby mala bežať sama, tak by na limit ťažšie dosiahla. V skupinke schopných spolubežcov sa to ľahšie podarí.

"Maratónsku trasu som si nevyskúšala ani na tréningu, ale podľa toho, ako behám iné disciplíny, sa dá približne odhadnúť, na aký čas by som si mohla trúfnuť. No všetko závisí od konkrétneho podujatia, podmienok, počasia a mojej momentálnej dispozície." Maratónec si nemôže povedať, že sa o splnenie limitu pokúsi zakaždým, keď to uzná za vhodné. Počas roka sa nedá zvládnuť neúrekom takýchto podujatí, preto možno aj pre našu adeptku budú k dispozícii maximálne dve šance. Aby ich nepremrhala, musí sa naozaj koncentrovať na deň D a do karát jej musia zahrať všetky detaily. "Aj zdanlivo nepodstatné maličkosti majú neraz veľký význam pre vytrvalca. Jeho boj s časom a so súpermi či traťou je náročný a riskantný. Mnohé sa nedá dopredu predvídať, hoci človek môže poctivo drieť a pripravovať sa na jeden vrchol." Keď presedlá na maratón, tak nemieni opustiť polmaratónske vystúpenia a desiatku. Osobitnou kapitolou je pre ňu Medzinárodný maratón mieru, kde si na polmaratónskej trati vyárendovala päťkrát najvyšší stupienok. "Pravdaže sa tu cítim dobre. Aj preto, že poznám každý meter a pri trati sú ľudia, ktorí mi fandia. Veď pretekám za košické farby."

K. Berešová najradšej trénuje sama, už si na to zvykla. Vraví, že skôr je problém, ak sa k nej niekto pridá napríklad na dráhe. Tréner Valiska (nie je stále s ňou) konzultuje podchvíľou to, čo jej prichodí urobiť a nenaloží jej také penzum kilometrov, akoby sa mohlo zdať. Neriadi sa zásadou, že čím viac, tým lepšie. Dôležitá je intenzita. "Trénujem málo pokiaľ ide o nabehané kilometre, kvalita je prvoradá. Pravdaže, v zimnej príprave je toho viac a tiež pred polmaratónmi. Maximálne na sústredení s dvojfázovými tréningmi som zvládla 450 kilometrov." Treba dávať pozor i na to, aby sa organizmus nepresilil.

Hoci je mladá, už zažila aj "protest" svojho tela, keď v prvých troch mesiacoch lanského roka kvôli zraneniu nezabehla ani jeden kilometer. Pribrzdila ju únavová zlomenina a vytrpela si pri tom aj dosť bolesti. "Bol to dôsledok viacerých faktorov. Unavená som bola zo skúškového obdobia aj z predošlej sezóny, k tomu sa pridal ťažký povrch, sneh a už sa to viezlo," pripomenula 45 kilogramov vážiaca a 163 centimetrov vysoká bežkyňa. Hoci je drobná, obdivuhodná je jej vnútorná sila. Ani raz dosiaľ nevzdala žiadne preteky. "A to ani vtedy, keď som dobehla s plačom, bolesťami, utrápená. Predvlani napríklad na polmaratóne v Bratislave som štartovala po chrípke a so zranením členka a taký bol aj čas. Hrozný - 1:21:45. Veľmi som sa vytrápila, ale dokázalo som to," poznamenala študentka ekonómie na Technickej univerzite v Košiciach. Zaspomínala aj na to, že keď ako juniorka absolvovala ME v krose, tiež nebola fit, mala problémy zase s členkom a pomáhať jej museli obstreky. "Bolo to hrozné utrpenie, premáhala som bolesť, siahala na dno fyzických i duševných síl, len aby som to nezabalila."