"Všímam si, že odkedy mrzne, nie každý posýpa a udržuje chodník tak, aby sa na ňom druhí cítili bezpečne," napísal nám čitateľ. „Ja sa o to snažím, preto ma zaráža, čo sa mi minule stalo. Pred naším blokom som práve posypoval chodník kuchynskou soľou. Nato prišiel sused a povedal mi, že vraj počul, že tou soľou posypávať nemôžem, lebo je to zakázané a môžem dostať pokutu. Je to pravda? Ak áno, čím môžem posypávať, ak nie kuchynskou soľou? Pripúšťam však, že používanie kuchynskej soli spôsobuje istý jav. Keď som zľadovatený alebo zasnežený chodník soľou posypoval po iné roky a roztopenú zmes potom odhádzal vedľa chodníka na trávnik, na jar bola stará tráva na tých miestach zožltnutá, akoby spálená. Prečo? Spôsobila to tá soľ?
Odpoveď sme hľadali na magistráte. „Chlorid sodný - teda aj kuchynská soľ (existuje ešte priemyselná soľ) sa môže používať na odmrazovanie chodníka. Žiadne pokuty nehrozia," dozvedeli sme sa od Kataríny Jantošovičovej z Magistrátu mesta Košice.
Posypávanie zamrznutých chodníkov kuchynskou soľou (NaCl - chlorid sodný) je však pre vegetáciu škodlivé. „Aj posypávanie ciest a parkovísk zmesou, ktorú používajú cestári, je pre rastliny škodlivé," hovorí Sergej Mochnacký, riaditeľ botanickej záhrady. „Je to neprirodzené. Samozrejme, že pri rozklade NaCl vo vode v závislosti od množstva soli vzniká koncentrovaný roztok, ktorý je pre rastliny toxický. Prejavuje sa napr. žltnutím listov, resp. postupným odumieraním celej rastliny. Slaný roztok sa dostáva do pôdy a stáva sa súčasťou chemických vlastností pôdy, v ktorej rastliny majú korene. Nimi prijímajú minerálne látky pre svoje fyziologické a biochemické procesy, ktoré zabezpečujú rast a vývoj rastlín. Zasolené pôdy s vysokou koncentráciou NaCl sa na rastlinách prejavujú osmotickým a toxickým účinkom. Osmotický účinok sa prejavuje zjednodušene nedostupnosťou vody pre rastliny. Toxický účinok pôsobí na rastliny priamo a spôsobuje ich nenávratné poškodenie až zánik."
V prírode sú známe prirodzené slané pôdy rôzneho typu, ktorým sa prispôsobili rastliny zvané halofyty. Tie sú rozšírené najmä v aridných (suchých oblastiach) a vznikli v špecifických klimatických podmienkach. Ako pokračuje S. Mochnacký, na košických sídliskách však nie sú podmienky na to, aby vznikali prirodzené slané pôdy a halofyty. „To, čo sa deje pri zasoľovaní okrajov trávnikov, ciest, priekop a podobne, je spôsobené pohodlnosťou ľudí a ich ekonomickými možnosťami. Na posypávanie zľadovatených miest sa má použiť prírodný materiál ako napr. drobná kamenistá drvina, piesok, drobný štrk a pod. Ten sa na jar zozbiera a po prečistení sa môže použiť na stavebné práce, resp. odložiť na ďalšiu zimu na posypávanie klzkých chodníkov. Celkové zasoľovanie pôd je vážny environmentálny problém a priamo škodí jednotlivým zložkám biotopov, čím dochádza k znižovaniu kvality životného prostredia."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
