„Je to nevhodné a nemorálne púšťať na pohrebe skladby ako Highway to Hell." Pri AC/DC to ale neskončilo, zakázal všetky rockové vypaľovačky a popové balady.
Bola som na niekoľkých pohreboch. A pieseň, ktorá zaznela po obrade bola vždy zásadnou udalosťou. Kvôli emóciám a zvláštnosti chvíľ sa pieseň akosi zapíše do duše a vždy, keď ju potom počujem, pripomenie mi toho človeka.
Pred rokom v takomto čase som bola na pohrebe kamaráta. Bol to jeden z najsilnejších (pesničkových) momentov. Po obrade zaznelo Feeling good od kapely Muse. Ide o „prerábku" známeho hitu Niny Simon v rockovej verzii. Úžasná melódia, stupňujúce tóny a tragickosť chvíle vygradovali v hale plnej mladých ľudí do extatického momentu. Niekto za mnou odpadol.
Na iných pohreboch som si vypočula Ave Maria, časti opier i nie celkom najšťastnejšie piesne. K obľúbeným pohrebným piesniam patria vo svete Somewhere Over The Rainbow, Hallelujah od Leonarda Cohena či With or Without You od U2. V Británii vedie rebríček pohrebných piesní Higway to Hell!
Z času na čas premýšľam o vhodnej piesni. Možno som začala priskoro, ale desí ma predstava že by ma na onen svet odprevadila nejaká príšerná melódia. Na strednej som bola predvedčená že „tou" piesňou je Albatros od Fleetwood Mac, potom som zvolila Floydov, vzápätí veselého Manu Chao. Aby sa ľudia potešili veselým tónom. Pred mesiacom to bola dilema: Lou Reed či Tom Waits? Zakaždým oznámim pieseň mojim blízkym. Moje úprimné nadšenie z dobrého výberu so mnou ale nezdieľajú. Dnes poviem spolubývajúcemu že „tá" pieseň bude Libertango od Astora Piazzollu. No možno to ešte zmením.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
