Celý rok sa snažím počas rozhovorov zhŕňať ledabolo prehodené informácie o tom, po čom piští duša mojich najmilovanejších.
I započula som nedávno, pri sledovaní nejakého dokumentárneho filmu, oslavné ódy na mravčiu civilizáciu. "Sú také šikovné, múdre, rozkošné, vybité, prefíkané, no skrátka geniálne. Pozorovať ich sa dá celé hodiny a človek sa nenudí," spievala ódy moja polovička. A tak som si posurfovala po nete a objavila "fascinujúcu mravčiu farmu vyrobenú priamo NASA" s názvom Antquarium, ktorá vraj dokonca bola na palube vesmírnej lode v roku 2000, kde vedci skúmali správanie sa mravcov v beztiažovom stave.
No hurá, povedala som si v duchu, snáď sa doma nerozlezú a pekne si budú vo svojom výživnom a netoxickom géli nažívať, budovať chodbičky a robiť nám radosť. Už už som sa poberala odkliknúť si tovar do "nákupného košíka", keď mi zrak zablúdil na drobný dodatok. "Mravce, odporúčaný štartovný počet je 15, si musíte odchytiť sami na záhrade!", vyškieralo sa na mňa čierne na bielom.
Ako by ma už videli. Keď si aj odmyslím záľahy snehu na našej záhrade a pomyselne sa teleportujem do letných dní, nebažím po ničom inom, ako štvornožky poľovať na chúďatká mravce, aby som ich mohla zavrieť do luxusného NASA zajatia. Čo im mám hovoriť? Ná pi pi pí, alebo pred nimi na motúziku ťahať nejakú dobrôtku? Toto nás v škole neučili. Prípadne ešte zrejme môžem darovať mravčiu farmu bez mravcov a heslo Chyť si svojho mravca pridať k darčeku ako bonus...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
