Svoje „čvachtanie" praktizujú každú sobotu od novembra do marca v Chatovej osade na Sídlisku nad jazerom. Volajú sa Košické tulene. Tento rok oslavujú 10. výročie svojej existencie.
Teplota vzduchu okolo nuly, teplota vody okolo jedného stupňa nad nulou. Takto vyzeralo počasie v túto sobotu ráno. Chatová osada pri jazere však nebola prázdna. Asi 12 ľudí sa v neďalekom altánku prezliekalo z teplého oblečenia do plaviek a pripravovalo sa na kúpanie pre nás v takej studenej vode. Je to pre nich úplne normálne. Okrem plaviek si však nasadia aj neoprénové topánky a neoprénové rukavice. Takéto prípravy praktizujú už desiaty rok.
"Ide o miernu izoláciu končatín. Krv sa do nich dostáva pomerne neskoro a vzniká tak nepríjemný pocit jednak na nohy, ale aj ruky. Rukavicami a topánkami sa chránime aj pred možným poranením. Často lámeme ľad, či prechádzame po snehu," opísal prípravy predseda združenia Košických tuleňov Marián Jaroš. „Dnes je pomerne vysoká teplota. Nie je to ani priemer. My sme zažili už mínusové teploty na rôznych úrovniach. Bolo aj -10 či dokonca -17. Pocity chladu znásobuje aj vietor či sneženie. Keď však vojdete do vody, máte pocit, ako keby voda bola teplejšia ako vzduch. Je to veľmi príjemné."
Vo vode však "tulene" neplávu. Ponoria sa do nej a čľapkajú. Maximum niektorých je 15 minút, no drvivá väčšina ostáva vo vode v priemere 5 až 7 minút. Keď z nej vyjdú, idú si zabehať. "Tým, že sa človek vnorí do studenej vody, jeho končatiny sa menej prekrvujú. Treba ich preto prekrviť. Telo sa teda behom rozohreje. Vzniká primeraný pocit tepla a človek po opustení studenej vody sa tak netrasie. Následne sa oblečieme a ideme si posedieť do miestneho podniku, kde si dáme teplý čaj. Patrí to k procedúre otužovania. Zahrajeme sa a keď ideme domov, už sa tak netrasieme. Pôsobí to ako radiátor."
Chcel sa otužovať
M. Jaroš sa k otužovaniu nedostal náhodou, keď hľadal možnosti, ako si vyplniť svoj voľný čas. „Pôvodne som zápasník, a keď som s tým skončil, hľadal som ďalšie športové aktivity. Medzi ne patrilo napríklad behanie maratónov či lyžovanie. Keď som aj s tým prestal, chcel som v nejakom športe pokračovať. Dostal som sa k otužovaniu, čo je svojím spôsobom tiež športová aktivita," opísal svoje začiatky šéf otužilcov v Košiciach. Nezačínal s tým sám a bezhlavo. Spolu s ním bol aj kamarát, tiež zápasník, a obaja si nechali od svojich skúsenejších kolegov poradiť. „V čase našich začiatkov boli veľmi populárne bratislavské ľadové medvede. Pri kontakte s nimi sme sa dostali do kontaktu s operným spevákom Martinom Babjakom. Ten nám veľmi veľa vecí vysvetlil a poradil. V Piešťanoch sme sa s ním dokonca aj stretli, kde sme sa s ním a ostatnými ľadovými medveďmi vo Váhu okúpali. Opakovane sme si dopisovali a vymieňali tak rôzne informácie."
Otužilci si v začiatkoch dali aj svoje meno. Nazvali sa Košickými tuleňmi. „Chceli sme sa tak trochu odlíšiť od ostatných otužilcov, ktorí po Slovensku v rôznych mestách existujú. V Bratislave sú ľadové medvede, v Žiline sú Mrože, my sme Košické tulene," hovorí M. Jaroš.
Ako pri bežných športoch, keď sa športovci pripravujú individuálne na nasledujúcu sezónu, aj otužilci sa od apríla do októbra pripravujú individuálne. „U každého je to inak. Jeden sa napríklad sprchuje v studenej vode celý rok, iní počas jari či skorej jesene alebo pri iných rôznych športoch, aby svoje teplo tak neudržiavali." Kúpanie v ľadovej vode hodnotí M. Jaroš ako špičkový športový výkon, kde telo dostáva riadne zabrať. Poukazuje však aj inú vec. "Vstup do ľadovej vody je aj o psychike. Keď sa to však podarí, cítite sa, ako keby ste boli zavretí v sude s obručami. Keď vyjdete z vody, na človeka pôsobia endorfíny šťastia, že dokázal prekonať sám seba."
Policajtova stávka
Okúpať sa však môže každý aj na prvýkrát. Šéf tuleňov s úsmevom na tvári hovorí, že môže, ale len raz. "Určite môže. Do vody sa dá vnoriť postupne, teda nie tak ako v lete, keď skočíte do vody celým telom. Najprv si omočíte ruky, potom nohy, môžete prípadne aj tvár. Človek potrebuje vydržať ten teplotný šok. Je to stále len otázka psychiky, teda že človek sa pripraví na chlad." Neznamená to však, že mu otužovanie zákonite odoženie všetky choroby. "Človek, samozrejme, niekedy prechladne, no odznieva to rýchlejšie, ako keby sme sa neotužovali. Imunita teda pôsobí tak, že choroby, ktoré dostaneme, od nás skôr odídu."
Ako ostatní otužilci, aj M. Jaroš býva v panelákovom byte. Hoci doma teplú vodu má, veľmi ju nepoužíva. Tvrdí, že studená voda v panelákovom byte nie je pre nich až taká studená. "Má 12 stupňov a v podstate ide o teplú vodu," vysvetľuje. Na otázku, či teda doma majú veľké preplatky na teplej vode, však reaguje s úsmevom. "Tam problém nie je. Je to bežné ako v každých rodinách." Manželka sa spočiatku čudovala, o čo sa pokúša. Dnes má podľa neho pocit, že už si zvykla a stala sa priateľkou ľadového kúpania, ktoré však nepreferuje. Jeho dcéra je však iná. V studenej vode sa sprchuje a zvykla sa aj kúpať, no akosi s tým prestala.
Košické tulene počas desiatich rokov zažili málo vtipných príhod. Tvrdia, že vstup do studenej vody veľmi humorný nie je, keďže podľa nich ide o špičkové výkony. Na jednu príhodu si však M. Jaroš spomenul. "Istý policajt sa s kolegami stavil, že aj on sa dokáže okúpať v studenej vode. Keď vošiel do vody, jeho výraz bol pre nás šokujúci. Veľmi trpel. Škoda, že sa nám to nepodarilo nafotiť, keďže aj dnes sa na tom veľmi zabávame. Rýchlo vyšiel na breh a myslím, že do takej ľadovej vody už nikdy viac nevstúpil."
Syn v otcových šľapajách
Najmladším tuleňom je len 10-ročný Patrik Majancsik z Moldavy nad Bodvou. Lásku k studenej vode "odkukal" od otca, s ktorým sa otužuje už druhú sezónu. "Ja som sa bol na neho najprv iba pozrieť, keďže som to chcel vidieť. Postával som na brehu a začal rozmýšľať o tom, že by som si to vyskúšal aj ja," opisuje Patrik svoje začiatky v otužovaní. Ako všetci pred ním, aj on sa svoj prvý vstup do ľadovej vody musel pripravovať. Nemohol do nej vstúpiť len tak. Začal sa preto pripravovať a sprchovať v studenej vode. Keď mal pocit, že je pripravený, vykúpal sa v košickom jazere spolu s otcom. "Páčilo sa mi to a preto som sa rozhodol, že v tom budem pokračovať."
A čo na to jeho rodičia a kamaráti? "Ocko aj mamka to nechali na mňa, akurát starí rodičia sa čudujú, že som do tak studenej vody vošiel. Podobne je to s mojimi kamarátmi. Tiež sú prekvapení, no tešia sa z mojich úspechov. Videli ma televízii, aj o mne čítali v novinách."
Najstarší tuleň má 69 rokov
Vekovo najstarším tuleňom je 69-ročný Michal Sušina. "Otužujem sa už niekoľko rokov. Bez studenej sprchy nevyjdem z domu ani krok. Kúpem sa však zatiaľ len piatu sezónu. Moje zdravie je preto v dobrej kondícii. Chrípka aj obyčajné nachladenie ma tak obchádza. Chcem v tom pokračovať aj naďalej, pokiaľ moje zdravie bude slúžiť. Počul som, že najstarším otužilcom je 84-ročný pán z Bratislavy. Takého veku by som sa dožiť chcel a pokračovať až do 80-ky," zažela si M. Sušina. Svoju manželku verboval, no ona tvrdí, že by do tak studenej vody nevošla ani po členky.
V sobotu sa ženy v ľadovej vode nekúpali, hoc z času na čas sa okúpu aj ony. Pozrieť sa však prišli. Išlo väčšinou o manželky či priateľky kúpajúcich sa. Tie už studenú vodu vyskúšali. "Kúpanie v studenej vode som si odskúšala. Bol to príjemný pocit, keďže od začiatku som takémuto kúpaniu fandila. Postupne som však prišla na to, že do ľadovej vody nevojdem. Moje maximum je asi 13-stupňová voda. Svojmu manželovi som spočiatku v dobrom závidela a bola som zlostná, že on to dokáže a ja nie. Dnes už mu fandím a teším sa z každého ponoru môjho manžela," povedela pani Valika.
Za 10 rokov svojho organizovania sa Košické tulene kúpali v rôznych lokalitách. Najprv to bolo na Hornáde pri Geči a až neskôr prešli na Sídlisko nad jazerom. Tam sa usadili pred niekoľkými rokmi a chcú tu zotrvať aj naďalej. Samozrejme, radi medzi sebou privítajú aj ďalších členov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
