A musím povedať, že takmer vždy sa to zariadi omnoho lepšie, než som to mala pôvodne vymyslené ja.
Takýmto vlastným životom si žila aj moja svadba. S dnes už manželom sme spolu chodili roky, veľmi dlho sme vedeli, že by sme sa chceli vziať. Kým sme si však definitívne povedali "áno", čakalo nás pár peripetií, dokonca jedna zrušená svadba!
Prvý termín sme si naplánovali na jún, na moje narodeniny. Manžel však medzitým odišiel na pracovný pobyt do zahraničia, a keďže nás nič netlačilo a náš veľký deň sme si rozhodne nepredstavovali tak, že si naň vypýta "priepustku" a o dva dni sa vráti späť do Nemecka, svadbu sme preložili. Na neurčito. Druhý termín sme si vybrali o rok neskôr v auguste - na manželove narodeniny. Všetko už bolo takmer vo finále, keď nám prevádzkovateľ priestorov, kde sme mali mať oslavu, zavolal, že mu je to veľmi ľúto, ale že rekonštrukčné práce do nášho termínu nestihnú. Jemu to bolo ľúto a my sme ostali vyvalení. Po úvodnom šoku a zodratých topánkach z obiehania náhradných priestorov sme si s manželom povedali: "Nech je, ako má byť." Boli sme odhodlaní vziať sa, aj keby sme to mali osláviť u babky pod jabloňou... Pár týždňov pred svadbou nám priestor na oslavu doslova spadol z neba. A bol dokonalý! S našimi pôvodnými plánmi sa tieto záložné nedali ani porovnať.
Vždy, keď ma prepadne mrzutosť z toho, že niečo nie je, ako chcem, spomeniem si (aj) na tento deň, predýcham to a poviem si: "nech je, ako má byť..."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
