Ak by sa ma niekto opýtal v rámci ankety „Vaša najneobľúbenejšia činnosť" zrejme by som neklamala, ak by som povedala - žehlenie.
Zvláštna činnosť, držíte v ruke prístroj, neustále z neho vyfukuje para, kĺžete ním po oblečení sem a tam, tam a sem. Žehlenie je neuveriteľný stereotyp...
Vždy som sa mu vyhýbala kupovaním oblečenia z nekrčivých materiálov. Ale nie všetci sú takí dômyselní. A tak som sa musela dať na žehlenie toho najhoršieho z najhorších - košieľ.
Je to umenie. Košeľu pekne položíte, žehličku nastavíte na správnu teplotu a potom precízne a jemne kĺžete po jemnom materiáli. Každý pohyb musí byť dopredu vypočítaný a presne vymeraný. Inak hrozí, že prežehlíte nejaký záhyb a on potom nie a nie z košele zmiznúť.
Keď som si už myslela, že som to zvládla na jednotku a po pätnástich minútach krvopotnej snahy slávnostne prestrela košieľku pred zrak pôvodcu môjho utrpenia, takmer skončil s liftingom tváre. Pomocou žehličky. Nenápadne totiž naznačil (ukázal prstom), že golier nespĺňa kritériá dôkladného žehlenia.
Kamoška sa trápi podobne. Jej priateľ sa jej snažil pomôcť a tak sa jej "inteligentne" opýtal, prečo žehlí spodok košele, keď si ho aj tak zastrkáva do nohavíc. Tak mu tú spodnú časť nevyžehlila. Netušila však, že sa na druhý deň jej polovička spokojne rozhodne ísť na návštevu k jej rodičom s košeľou ležérne vykasanou z nohavíc.
A poučenie? Najlepší chlap je ten, čo si košeľu oblečie len na slávnostné príležitosti. Alebo si nájdite takého, čo si môže pani na žehlenie zaplatiť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
