Niekedy od úžasu zabúdam zavrieť ústa, inokedy sa neveriacky jedujem a rozmýšľam, či všetci naokolo stratili súdnosť, alebo je chyba vo mne. Druhú možnosť veľmi nepripúšťam.

Takáto relácia má človeka príjemne sprevádzať ránom, poskytnúť aktuality, zaujímavého hosťa, chytľavú melódiu, a tak ho naštartovať do náročného dňa. Realita je však iná.

Tak si vezmime jedno ráno. Bolo niečo pred siedmou. Škôlkari a školáci práve vstávali a tešili sa na Toma a Jerryho. Predtým sa však dozvedeli, čo je placenta, pupočník, videli figurínu tehotnej ženy a záchranárov, ako predvádzajú pôrod. Niežeby to nebolo poučné, ale takto ráno? Som zvedavá, v koľkých rodinách sa detské očká vyčítavo pozreli na rodičov s vetou: „A vraj to bol bocian!" Zlatým klincom bolo, keď záchranár „porodil" bábiku a chcel prestrihnúť pupočnú šnúru, zrazu ho moderátor stopol: „Toto až v nasledujúcom vstupe. Teraz sa pozrieme, aké dovolenky sú práve v ponuke."

A ďalšie ráno. Práve som syrom natrela rožky a letmo očkom hodila na obrazovku. A tam redaktorka práve riešila plesnivé mäso, ktoré nám hypermarkety prebaľujú a predávajú, všetko doložila na hrôzostrašných fotkách. „Ďakujem, ja už raňajkovať nebudem," povzdychla som si.

Najviac ma však bavia ranní hostia. Keď sa nevmestia do pár viet, majú smolu. Viac času im moderátori nenadelia. Skočia im do nádychu, poďakujú a ledva sa ten chudák spamätá, už preletia ďalšími tromi bodmi scenára. Veď ráno na rozvláčnosť nie je čas. Ten tlačí aj mňa, takže po hodine vypínam a letím. Chudobnejšia o ďalšie ranné bonmoty. No snáď nabudúce.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári