Keď mi na základnej škole mamka logicky nedovolila dať si trvalú a splniť si sen o kučeravých vlasoch, upokojovala som sa: Nevadí, hneď, ako nastane správny čas, bude mi vlnitú hrivu závidieť každý. Víťazoslávny pokus v sedemnástich sa skončil spálenou ofinou a háro mi závideli akurát tak pudlíky, ktorým som sa chvíľu až príliš nápadne podobala. Mamku som vtedy zaprisahala, že ešte raz budem otravovať s trvalou, má mi jednu z celej sily vraziť. Preto sú moje vlasy, žiaľ, dodnes žalostne rovné, no zuby mám našťastie všetky.
Keď som na gymnáziu nemala frajera a pozerala romantický film, utešovala som sa: V pohode, príde rok 2000, to budem mať 22, budem nevídane krásna (rozumej bez vyrážok a s kučeravými vlasmi) a princ na bielom koni ma požiada o ruku. Ako inak, nesplnilo sa to, no jednoznačne to pripisujem práve a jedine spomínaným dvom faktorom.
Ešte stále na gymnáziu som sa závidiac spolužiačkam s bujným poprsím chlácholila: Bez problémov, prejde pár rokov, dospejem a postavičkou ako lusk budem ohromovať okolie. Prešlo viac ako pár rokov a, žiaľ, ako pozerám, tak pozerám, nič sa nezmenilo.
Vychádza mi z toho len jediné. Buď je chyba vo vesmíre, alebo v mojich želaniach. Alebo mi chce niekto naznačiť, že priateľov a lásku budem mať aj máloprsatá, vyrážkavá a rovnovlasatá, rovnako ako milión ďalších žien na svete. Avšak len v prípade, že sa už konečne prestanem na všetko nedokonalé na sebe sťažovať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
