nu. Boli pri tom aj traja kmeňoví hráči HC Košice - brankár Dominik Riečický a útočníci Dominik Šimčák a Oliver Jokeľ. Okrem nich štartovali na šampionáte aj odchovanci košického hokeja - obranca Martin Marinčin pôsobiaci v kanadskom George Cougars a ďalší "Kanaďan", útočník Tomáš Jurčo z tímu Saint John Sea Dogs. No a asistentom trénera Mikeša je v dvadsiatke Košičan Miroslav Marcinko. Metropola východu tak mala na vrcholnom turnaji až poltucet vyslancov.

Nespokojnosť. Toto slovo sa po majstrovstvách sveta v slovenskom tábore spomínalo často. Naša reprezentácia obsadilo na turnaji až 8. miesto, presne ako vlani. Štvrťfinálový sen opäť ostal nenaplnený. Už tradične je tento turnaj o zvládnutí zväčša dvoch kľúčových duelov v základnej skupine. Prehra s rovesníkmi zo Švajčiarska pochovala postupové nádeje. Po očakávanom víťazstve nad Nemeckom 2:1, hoci po predĺžení, nikoho neprekvapila prehra s favoritom turnaja z USA 1:6. To, že Slováci podľahli Švajčiarsku 4:6 znamenalo len boj o záchranu. Zápas s Fínmi a porážka 0:6 nemali vplyv na postavenie nášho celku. Po víťazstve 5:0 nad Nórskom sa Slováci zachránili v A-kategórii MS, v poslednom zápase potom s Českom prehrali 2:5.

"Vedeli sme už pred turnajom, že s Nemcami aj Švajčiarmi potrebujeme vyhrať, inak nás čaká boj o zotrvanie v elite. Nemecko sme porazili, hoci to vôbec nešlo hladko. Ale už po prvej tretine bolo vidieť, že sme lepší. V riadnom hracom čase sa to skončilo 1:1, no rozhodli sme v predĺžení. Škoda toho stretnutia so Švajčiarmi. Stav bol nerozhodný 4:4, ešte päť-šesť minút sme mali vydržať. Zľakli sme sa toho, že v stretnutí, v ktorom sme prehrávali, môžeme uspieť," myslí si útočník Oliver Jokeľ. Slováci si vylámali zuby na Švajčiaroch. V tom zápase padlo veľa gólov. "A dosť ich bolo šťastných. My sme jeden dostali od červenej čiary. Inak na tomto súperovi som badal veľký progres. Hrávali sme proti týmto chalanom od pätnástich. Pred piatimi rokmi sme boli lepší, no Švajčiari sa stále zlepšovali. Spravili väčší pokrok ako my. V tom stretnutí nakoniec rozhodovali detaily. V tretej tretine sme ich dostali pod tlak, ale po tom, ako sme inkasovali piaty gól, bolo po zápase."

Brankár Dominik Riečický cestoval na šampionát v pozícii jednotky, no neodchytal celý turnaj. Najviac ho mrzel prehraný duel so Švajčiarmi. Ten mu, ako sám priznáva, nevyšiel. Za stavu 1:1 totiž inkasoval lacný gól. Švajčiar Schlumpf Dominika prekvapil z polovice klziska. "Ani neviem, čo sa vlastne stalo. Podcenil som to, myslel som si, že to v pohode rozohrám. To viete, že som bol po stretnutí veľmi sklamaný. Nebyť toho gólu od polovice, mohlo sa to vyvíjať ináč. Viem, že tento jeden zápas nás pripravil o postup do prvej šestky," povedal D. Riečický.

Inak Slováci na najdôležitejší duel turnaja nastupovali citeľne oslabení. Dvojica obrancov Peter Hraško a Martin Marinčin dostala v zápase s USA vyššie tresty a po nich prišiel ešte dodatočný dištanc. Martin Marinčin na základe rozhodnutia disciplinárnej komisie dostal dištanc v štyroch zápasoch MS, Peter Hraško mal stop na tri stretnutia. Medzinárodná hokejová federácia zákroky slovenských hokejistov v súboji s Američanmi uznala za obzvlášť nebezpečné, a preto pristúpila k udeleniu dodatočných trestov. Marinčin mal dištanc za atak na Jasona Zuckera, Hraško fauloval Jerryho D'Amiga.

"Po zápase s domácou reprezentáciou sa naša obrana citeľne oslabila. Prišli sme o Marinčina s Hraškom. No a Lukáš Kozák sa na druhý deň nevedel postaviť na nohu, tak mu opuchol členok. Zranil sa aj Henrich Jaborník. Chlapci proti Amerike dreli, videli sme na nich, ako tú situáciu prežívali. Chceli sme, aby prišli na iné myšlienky, tak sme sa počas voľného dňa vybrali k Niagarským vodopádom. Buffalo je blízučko Kanady, pri vodopádoch sme boli rýchlo. Atmosféra sa tam trochu uvoľnila. Cestou späť sme potom hráčov pustili ešte do nákupného centra. Predsa len sú to mladí ľudia, mali za sebou náročný zápas s USA, a to najťažšie – duel so Švajčiarskom - nás ešte len čakalo," vraví asistent trénera Miroslav Marcinko.

So zvláštnymi pocitmi vstupovali naši do zápasu s Fínskom. Nech by prehrali, či vyhrali o 10 gólov, na ich postavení by to už nič nezmenilo. "Ten duel bolo potrebné odohrať, no vedeli sme, že potom aj tak nasleduje boj o záchranu. Nepripúšťali sme si, že to nezvládneme a vypadneme. To by bola veľká hanba," podotkol Oliver Jokeľ. "Vzhľadom na to, že kocky boli hodené, proti Fínom to bolo ťažké. Bolo nám jasné, že ani výhra nám k ničomu nepomôže. Po víťazstve nad Nórskom sme sa zachránili. S Českom som šiel do bránky na dve tretiny. Ale to sme nezachytili úvod a prestížny duel prehrali," uviedol brankár Dominik Riečický, ktorý nedochytal duel so Švajčiarmi, v súbojoch s Fínskom i Českom striedal kolegu Hollého.

Naši mladíci teda dieru do sveta nespravili. Obstáli tak ako aj ich predchodcovia. Darmo pred šampionátom trénovali aj na Slovensku na ľadovej ploche, ktorá sa rozmermi približuje tým v zámorí, keďže aj čiary si nechali premaľovať. Od polovice decembra mali záverečnú fázu prípravy v Jamestowne. Bol teda aj čas na adaptáciu. Dvadsiatka pôsobí už roky v slovenskej extralige. Svoj domov našla v Púchove. Oliver Jokeľ, ktorý sa v tomto roku z Púchova vrátil do Košíc, je presvedčený, že spoločná príprava má aj napriek tomu, že Slovensko opäť do štvrťfinále nepostúpilo, svoj zmysel.

"Časť reprezentácie tvoria chlapci, ktorí sa spoločne dlhodobo pripravujú v Púchove. Bez toho by sme nedosiahli ani také výsledky ako teraz. Predsa len je iné hrať s extraligistami v porovnaní s tým, že by ste boli v juniorskej extralige. V Púchove sú tréningy náročnejšie, dvojfázové. Bez tohto projektu by Slovensko nemohlo pomýšľať ani na ciele, aké sme mali teraz, možno by sme už ani v A-skupine neboli," hovorí útočník, ktorý si skúsil aj pôsobenie v zámorskej juniorskej súťaži. Vrátil sa však domov. "Vyskúšal som si to za oceánom. Chcel som to sám otestovať, ale nakoniec som bol rád, že som mohol byť v našej dvadsiatke."

Naša reprezentácia do 20 rokov bude hrať na najbližších majstrovstvách sveta tejto kategórie na prelome rokov 2011 a 2012 v kanadských mestách Calgary a Edmonton v A-skupine. Jej súpermi budú v Calgary v Scotiabank Saddledome Rusi, Švédi, Švajčiari a Lotyši. Medaily sa teda opäť budú rozdávať za morom. "Je to predovšetkým preto, že o juniorský hokej je tam neporovnateľne väčší záujem ako v Európe. Veď napríklad na zápase Nemecko - Švajčiarsko bolo 14-tisíc divákov! A to nehovorím o vystúpeniach domácich. V Európe ani také veľké haly nie sú, až na pár výnimiek. A aj tak by boli takmer prázdne. Myslím, že najbližších pár rokov budú dvadsiatkári cestovať na šampionát za more," presvedčený je Jokeľ, ktorý si vychutnával atmosféru na tribúnach v hale, v ktorej hráva zápasy NHL tím Buffalo Sabres. "Bolo to úžasné. Počas stretnutia s Amerikou bolo pochopiteľne vypredané. Mnohí hráči od nás už nikdy počas kariéry pred takou návštevou hrať nebudú, ak to niekam nedotiahnu. Na začiatku sa možno aj triasli kolená, ale to prešlo po prvom striedaní, potom sme si tú kulisu užívali. Zápas s USA sme prehrali celkom jednoznačne, ale my sa nemôžeme porovnávať s toto krajinou. Má obrovskú hráčsku základňu a s mládežou sa tam pracuje na výbornej úrovni a v skvelých podmienkach."

Mikešov asistent Miroslav Marcinko je unesený tým, aké zázemie majú hokejisti za morom: "Pochodil som dosť hál v Kanade, Amerike. Aj v Buffale som si prešiel útroby, všetky priestory. Paráda. My sme mali napríklad šatňu, ktorá je počas zápasov NHL určená hosťom. Je taká veľká, že ju rozdelili stenou na dve a v druhej sa rozložili Nemci. Pritom sme i naďalej mali k dispozícii všetok komfort a vybavenie. Na Nový rok sme sa museli zo šatne vysťahovať, hral sa totiž zápas Buffalo - Boston. No už na druhý deň bola šatňa znovu predelená a pripravená pre nás."

Veľkým a podľa viacerých najväčším zážitkom pre našich reprezentantov a realizačný tím bola návšteva zápasu NHL medzi Buffalom Sabres a Bostonom Bruins. Hralo sa na Nový rok. V stretnutí padlo 13 gólov. Domáce "šable" vyhrali po samostatných nájazdoch 7:6. "Myslím, že na tento duel chlapci nezabudnú," myslí si M. Marcinko. "Videl som už naživo nejedno stretnutie NHL, toto patrilo medzi najlepšie. Malo všetko. Atmosféru, zápletku, dramatické vyvrcholenie. Už vopred sme organizátorom nahlasovali záujem o tento zápas, lebo stretnutia v Buffale sú vypredané. Miesta sme mali v hornom sektore, ale inak čo sa týka výhľadu, boli v pohode. Hráč Buffala Andrej Sekera bol za nami na tréningu ešte pred zápasom, pýtal sa, či má vybaviť návštevu domácej šatne po stretnutí. Aj nás to potešilo, nie každý deň sa naskytne takáto možnosť. Lenže zápas Sekerovho Buffala a Chárovho Bostonu trval štyri hodiny. Končil sa neskoro, do hotela sme prišli hodinu pred polnocou, a tak sme museli návštevu kabíny Sabres zrušiť. Na druhý deň nás totiž čakal zápas."

Aj Oliver Jokeľ si v budúcnosti rád spomenie na stretnutie NHL, ktoré si vychutnal z hľadiska. "Tešili sme sa na stretnutie, nešli naň len niektorí chlapci, ktorí pôsobia v Kanade či Amerike, predsa len, oni sa na zápas NHL vedia dostať skôr. Lístky stáli 80 dolárov, my si platili 50. Ale dal by som aj viac, veď kto by nechcel aspoň raz v živote vidieť NHL na vlastné oči," vraví Jokeľ, ktorý si na šampionáte štatistiky nevylepšil ani jediným kanadským bodom. "Nastupoval som vo štvrtej formácii. Mrzí ma, že som nedal aspoň ten jeden gól, aby som figuroval v historických štatistikách, ale moje úlohy na ľade boli skôr defenzívne. Na presilovky som nenastupoval, občas chodil na oslabenia."

Hoci majstrovstvá sveta sa pre našich neskončili úspechom, pri opúšťaní Ameriky sa nasmiali. "Andrej Šťastný sa totiž stratil na letisku. Nevracal sa s nami domov, ostával v zámorí. Z hotela odišiel ráno o siedmej. My sme boli na letisku o druhej popoludní. O tretej hlásili v hale, že hľadajú Andreja Šťastného. Niekde blúdil letiskom," dodal Oliver úsmevnú príhodu na záver.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári