Už názov je vtipom autora a akousi parafrázou Beckettovho "Čakania na Godota". V hre sa venuje najmä tomu, čo sa deje v našej spoločnosti, vo všetkých krajinách postihnutých reálnym socializmom, po takzvaných revolučných zmenách v roku 1989. "Všetky tradičné veci komunizmu sa zrušili a prišli nové. Stasiukova hra je predovšetkým o ľuďoch, ktorí sa nedokázali adaptovať do nového sveta a stále snívajú o tom, čo už pominulo. O tom, že všetko patrilo všetkým a život bol ľahký a nie ťažký," hovorí o hre hosťujúci poľský režisér Henryk Rozen.
A. Stasiuk nie je klasickým dramatikom. Napísal len dve divadelné a dve televízne hry a jeden filmový scenár. Ale veľmi dobre cíti modernú grotesku. "A aj toto je groteska, ktorá sa však musí poskladať z realistických komponentov. Nie je to postavené na klasickom príbehu, skôr na grotesknom zrkadle doby, ktorú žijeme." A prečo práve Čakanie na Turka? "V Poľsku veľa ľudí zaujíma fenomén, ktorý sa stal v Nemecku. Aj tam spočiatku Turci prišli ako 'handlageri' robiť najhoršie práce a dnes tvoria veľkú menšinu."
Autor práve cez Turkov rozoberá problém imigrácie v súčasnej Európe, postavenia imigrantov, napríklad aj tých, ktorí prichádzajú z Ázie. "Vtipným spôsobom poukazuje aj na vzťahy rómskej menšiny s majoritným národom. Aj v Poľsku im zakázali kočovanie, ale u nás s nimi nemáme až taký problém ako na Slovensku. Patria k najbohatším Poliakom," dodal H. Rozen.
A. Stasiuk sa ešte v časoch komunizmu na protest proti pomerom presťahoval do slovensko-poľského pohraničia. A práve v ňom zbieral námety aj na svoje dve divadelné hry - Tmavý les a Čakanie na Turka. „Stasiuk v tom najlepšom nadväzuje na tradície poľskej romantickej komédie, reprezentovanej predovšetkým Alexandrom Fredrom, ktorý svoje postavy miluje, so všetkými ich hriechmi a nedostatkami. Neslúžia mu na liečenie vlastných, či nebodaj národných komplexov. Pracujú s témou, ktorá očividne autorovi 'nedá spávať' - novodobý exodus národov, všesvetová migrácia, ďalšia vlna vysťahovalectva, kozmopolitnosť, regionálnosť a... strach. Je to večná obava z neznámeho, cudzieho a teda iného," hovorí o Stasiukovi riaditeľ ŠD Košice Peter Himič, ktorý text poľského autora prekladal a je zároveň dramaturgom predstavenia, tradičnou fraškou či komédiou.
V hlavných úlohách sa predstavia Jozef Úradník ako penzionovaný poľský pohraničník, hosťujúca Kveta Stražanová ako Marika, akási Marlene Dietrich pohraničia, Alena Ďuránová, Henrieta Kecerová a Andrej Palko. Priestor dostane aj chór starých pašerákov, ktorých si zahrajú členovia zboru Opery ŠD Košice. Podobu predstavenia dotvára hudba Mariána Čekovského. Zaujímavosťou je fakt, že A. Stasiuk ako autor bude mať premiéru na slovenských divadelných doskách a osobne sa zúčastní košickej premiéry.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
