Košičanka žijúca v Chicagu má za sebou 20 rokov kariéry návrhárky, počas ktorej si vybudovala vlastné módne impérium v Amerike aj Európe. Napriek úspechu a sláve je však pokorná a slušná ku všetkým, s ktorými spolupracuje.
Košičania si Louisinu prehliadku mohli naposledy pozrieť pred piatimi rokmi v ešte prázdnych priestoroch OC Cassovia. Šou, ktorú priniesla na východ Slovenska, už vtedy niesla prívlastok neprekonateľná. Pred dvoma týždňami predstavila horúce kolekcie na rok 2012, ktoré na zahraničný trh uvedie v priebehu tohoto roka. A diváci v Spoločenskom pavilóne neprestávali híkať. Silnou stránkou prepracovanej šou s názvom Art In The Fashion totiž neboli len samotné modely. L. Dvorak si dala záležať aj na predvedení, osvetlení, hudbe, dramaturgii a réžii, s ktorou jej pomohol dlhoročný spolupracovník a umelecký režisér Jan Kňourek. Dlhonohé modelky sa prechádzali v originálnych a kreatívnych outfitoch raz rýchlejšie, inokedy pomalšie, niekedy ostali stáť ako živé sochy. Obzvlášť efektná bola hra so svetlom. Jedna z modeliek sa postavila pod reflektor, na rukách mala krištáľové rukavičky, ktoré sa pri hraní s ním trblietali na celú sálu.
Všetky tieto momenty vymyslela Louisa s Janom, ktorí sa poznajú už 15 rokov. "Mám obrovské šťastie, že s ním môžem pracovať. V roku 93 alebo 94 som bola oslovená vtedy začínajúcim mladým choreografom a režisérom z Prahy, ktorý usporiadal svoju prvú veľkú šou. Postavil na mólo vtedy najväčšie návrhárske esá z Čiech. Zo Slovenska si vybral iba mňa a po tejto prehliadke si iba mňa nechal. Nepoznali sme sa, ale on moju prácu áno, zavolal mi, ja som prišla a videla tú jeho a vedela som, že toto je človek pre mňa. Odvtedy nik iný nerobil moju prehliadku. Dnes už nie je špecializovaný na módne šou. Je úplne niekde inde, na svetovej úrovni, najímajú si ho firmy ako Cartier, robí operu s Chose Carrerom, Karlove Vary... Pre mňa je to top režisér," pochvaľuje si návrhárka.
Prehliadka v Košiciach bola výnimkou
Jedinečným momentom bola v ten večer kolekcia umeleckých šiat. Modelky na sebe niesli absolútny unikát v podobe šiat s podobizňou diel svetových výtvarníkov. Štvoro šiat však namaľovala aj košická výtvarníčka Saša Makarová. Pri ich prezentácii sa na veľkej LED obrazovke premietali všetky spomínané diela v originálnej obrazovej podobe. V programe vystúpili aj top speváci českej scény Matěj Ruppert a Tereza Černochová. Päťročný odstup medzi prehliadkami teda má svoje odôvodnenie.
"Taká šou je veľmi náročná na prípravu. Keďže mám kopu iných povinností a nezaoberám sa len módnou prehliadkou, trvalo to trošku dlhšie. Bolo tam vyše 80 outfitov. Mala som tam aj kolekcie, ktoré som stiahla z New Yorku a z mojich šourumov, ktorými som si pomohla. Tých bolo však len 30 percent a všetko ostatné boli kolekcie 2012, čiže úplne nové, nikde neprezentované veci. Sú to horúce a čerstvé novinky, ktoré mali premiéru v Košiciach a vo februári idú na prezentáciu do Brna," prezradila autorka návrhov, ktorá podobnú prehliadku robí iba raz za pár rokov. "Toto je mimobiznisová aktivita, to je šou. Vyžaduje si predvedenie, ktoré je omnoho náročnejšia aj pre technikov, režiséra, všetkých, ktorí sa na tom zúčastnili. Keď sa už pre niečo také rozhodnem, zadávam veci aj rok vopred a každý si k tomu robí svoju prípravu," dodala východniarka, ktorej v Košiciach sekundovali šperkárka Lýdia Kavková či značková obuv Baldinini.
Luisa sa priznala, že si konečne svoju prehliadku užívala. V zákulisí vraj nepanoval žiaden stres ani chaos, ako by si mnohí mohli myslieť. "Každú prehliadku sprevádza istá dávka stresu a napätia, ale ja sa snažím všetko pripraviť vopred tak, aby som sa im vyhla. Mám 20-ročné skúsenosti, bolo by smiešne, keby u mňa vládol chaos. U mňa jednoducho neexistuje, neviem v ňom existovať, nesmie byť. Aj slečny, ktoré som mala najaté ako obliekačky, povedali, že na takej organizovanej prehliadke ešte nepracovali. U mňa predprípravy už finálnej časti trvajú dva mesiace, tam sa to všetko nachystá tak, že nie je možné vyrobiť chaos. Všetko je dotiahnuté do dokonalosti."
Košice mali obrovskú česť. Louisa žije v Chicagu, kde pôsobí už 10 rokov a kde je jej hlavné pôsobisko. Okrem kontraktačných prehliadok, ktoré robí dvakrát ročne v New Yorku, svoju tvorbu predvádza len tam, kde chce a kde je to pre ňu atraktívne. "Projekty si vyberám, musia byť pre mňa zaujímavé. Niekedy sa uskutočnia aj bezo mňa, stačí, že tam pošlem svojich ľudí, ktorí sa o všetko postarajú," vysvetľuje vzácna návrhárka. Pod pojmom "ľudia" myslí tím, ktorý s ňou pracuje už dlhé roky. "Mám jednak pravú ruku, ktorá ovláda všetky outfity, vie ich poskladať, a potom mám ešte asistentky. V New Yorku mám reprezentantku, ktorá sa stará o veľtrhy a kontrakty, ktoré uzatváram s firmami."
Najnovším hitom slovenských módnych šou je, že si jej organizátori do role modeliek povolajú známe herečky či speváčky. Tento spôsob Luisa odmieta. "Všimla som si, že sa to stáva veľkou módou. Na mólach sa začali objavovať moderátorky, herečky, speváčky a plejmejtky, čo je pre mňa nepochopiteľné a nikde vo svete som sa s tým nestretla. Ak sa takáto osobnosť zvolí preto, aby okorenila večer, tak áno, uznávam, stáva sa to. Ale vyskladať celý tím modeliek z moderátoriek televízií je podľa mňa neprofesionálne. Bola som oslovená na takýto projekt, ale ten pán sa strašne urazil, keď som mu povedala, že ja nepotrebujem také osôbky na to, aby som pritiahla pozornosť publika. Vystačím si s profesionálnymi modelkami, na ktorých moje modely vyznejú tak, ako majú."
Louisa je pri ich výbere veľmi prísna. "U mňa modelka začína pri žene, ktorá meria 180 cm a vyššie, bohužiaľ, tých je najmenej. Dívam sa najmä na ich nohy, ktoré musia byť dlhé, krásne, rovné, štíhle. Farba vlasov, očí, malé prsia, to všetko sa dá dorobiť, prerobiť či zamaskovať. Prvý moment je teda výška, druhé kritérium nohy. Tvár je na treťom mieste, ale keby aj bol na tej tváričke nejaký defekt, neprekáža to, lebo všetko sa dá upraviť. Nohy však neprerobím. A samozrejme chôdza, nechám ju prejsť sa. Tie najkrajšie modelky si potom vyberám aj na fotenia," objasnila perfekcionistka.
Na Ameriku si zvykla
Dnes je meno Luisa Dvorak zvučné a pozná ho takmer celý svet. Keď v roku 1990 začínala, azda ani vo sne si nepomyslela, že o pár rokov bude patriť medzi najvyhľadávanejšie návrhárky. Aj keď, ako sama tvrdí, cesta za úspechom nebola v jej prípade až taká kľukatá. "Mala som šťastie. Začala som hneď po nežnej revolúcii a to nebolo také ťažké, keďže tu nebolo nič a nikto. Do troch rokov som už bola v Prahe a bola som kvalitne uchytená. Tie ďalšie roky už moja hviezda stúpala len nahor. Do roku 2000 som ešte fungovala pod menom Lujza Flešár-Kafka, no potom som sa rozviedla a vysťahovala do Chicaga. Tam som sa druhýkrát vydala a vzala si po manželovi meno Dvořák. To však bolo pre Ameriku komplikované, nepoznali 'ř'. Môj pôvodný zámer mať meno Lujza Dvořák-Kafka teda neuspel. Povedali mi, že je to pridlhé a Američania majú radi jednoduchosť a zrozumiteľnosť. Problémom bolo aj moje meno Lujza, mnohí si mysleli, že som Hispánka. A tak som zmenila moju značku na Louisa Dvorak a dopadlo to super," vysvetlila genézu svojho umeleckého mena.
Začať žiť v Chicagu nebolo pre rodáčku z Košíc až také náročné. Okrem toho, že tam mala manžela, ktorý jej vytvoril zázemie, Ameriku už ako-tak poznala. "Chodila som do Ameriky už aj predtým. Hneď po revolúcii viedla moja prvá cesta za prvé zarobené peniaze do USA. Keď som tam prišla žiť, bolo to však predsa len nové. Chcela som sa zorientovať najmä v módnom biznise, v kope mien, ktoré som nepoznala. Manžel tiež zhodnotil, že musím vidieť celú Ameriku, organizovali sme zájazdy po všetkých štátoch. Ešte som ich neprešla všetky, ale chýba mi už len zopár," prezrádza s úsmevom umelkyňa, ktorej sa v krajine veľkých možností zapáčili aj ľudia.
"Američania sú fantastickí v tom, že keď vidia človeka, ktorý má talent a zaujme ich, tak mu okamžite chcú pomôcť, chcú byť pri tom, keď pôjde hore. U nás je to naopak. U nás ich tlačia dole, len aby nevynikli. Bola som z toho v šoku."
Sympatickej hnedovláske sme prostredníctvom otázok nakukli aj do šatníka. Ak by ste si mysleli, že gro jej oblečenia tvoria jej vlastné veci, trafili ste do čierneho. "Samozrejme, uznávam aj iných návrhárov a mám aj svojich miláčikov. Ale väčšina vecí je mojich, lebo je to pre mňa pohodlné, všetko si prispôsobím na svoju postavu. Najviac sa však potom realizujem na topánkach. Nie som zaťažená na kabelky, samozrejme, pár kusov 'pani' kabeliek mám, ale nezbieram ich. No topánky áno. Neviem, koľko ich mám, lebo som človek, ktorý si robí po dvoch-troch rokoch v skrini rešerš a tie, ktoré som za dva roky ani neobula, automaticky rozdávam. Rovnako je to aj s mojím oblečením," dodala na záver.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
