ra. V Košiciach sa jeho predstaviteľ zastavil ešte v decembri, keď svoje umenie predstavil v divadelnej hre. Využili sme jeho prítomnosť a vyspovedali ho nielen o Imrovi, ale aj o jeho „kamionistických začiatkoch."

Braňo koncom roka pobavil Košičanov hereckým umením v predstavení Tančiareň, v ktorom účinkuje už pekných pár rokov. „Som tam od začiatku, odkedy sa to naskúšalo. Tuším už desiaty rok," spomína. "Predstavenie nie je až tak veľmi o tanci, hoci aj ten tam je. Hrám taký protipól, keďže sa to odohráva v kultivovanom prostredí, kde sa stretávali ľudia, komunikovali, bavili sa. Moja postava predstavuje jednoduchú ľudskosť, nemiestnosť, až vulgárnosť."

S tancom samotným má Braňo bohaté skúsenosti z relácie Showdance. Ako si na ňu spomína? „Milo. Bolo to niečo celkom iné, ako na to, čo som zvyknutý." Napriek tomu, že vypadol prvý, vôbec to neniesol tragicky, dokonca vraj pri tom aj čo-to schudol. Po vypadnutí ostalo mnoho ľudí smutnými, čo dokazovali v rôznych internetových diskusiách. Braňo to však bral športovo. "Táto šou nie je mojou doménou ani mojím spôsobom prejavu. Ja moje vypadnutie nevnímam tak, že som bol jednou zo superstar a v tomto momente sa mi zrútil svet..." Zaujímalo nás aj to, ako je to s tancom v súkromí, či je takisto parketový lev, ako to vyzeralo na javisku. „Ja vôbec netancujem. Za žiadnu cenu," smeje sa. „Navyše moja manželka ma nevytiahne na parket len preto, že ona sa nerada nenecháva viesť, čo je v spoločenských tancoch u mužov nutné. Ona je veľmi slobodný človek, teda je jej to cudzie. Pokiaľ teda u mňa nie je pracovná nutnosť, určite netancujem."

Náročné komolenie

Braňova tvár a zvláštny humor jeho postavy si už dlhú dobu diváci vychutnávajú v seriáli Panelák. Sympatický herec tu hrá jednu z kurióznych postavičiek, barmana Imra. Je tak trochu pribrzdený a možno práve preto je taký obľúbený. Imro je dokonca taký slávny, že má niekoľko fanúšikovských profilov na facebooku. „Už môžem smelo povedať, že sú to roky, čo ho hrám. Keď to už teda mám tak dlho naskúšané, už sa hrá ľahko. Teraz je to v podstate radosť robiť túto postavu a vôbec celé to prostredie a práca so štábom. Je to príjemné."

Vo všeobecnosti platí, že hrať vtipnú postavu je omnoho ťažšie ako nejakú zlú, či strašidelnú. „Kľúč v tom humore a vtipnosti je asi ten, že treba rozmýšľať nad vecami, ako by nad nimi nikto iný nerozmýšľal. Tam, kde by každý spravil to, čo je štandardné, je vtip tej postavy v tom, že urobí niečo, čo by nikto iný neurobil. Tým pádom je to iné a navyše vtipné a v Imrovom prípade aj hlúpe. A vôbec mi nevadí, že je Imro tak trochu iný. Je mierne pribrzdený, ale to je veľmi vďačné pre humor. Viem, že ľudia to majú radi. A to mi je na Imrovi aj sympatické. Teda okrem toho, že má čistú dušu."

Imro je povestný tým, že si zamieňa slová, z čoho automaticky musí vyjsť vtipná situácia. Zaujímalo nás, či samotný Braňo nemá s týmto problém, alebo či sa mu túto Imrovu črtu niekedy nepodarilo náhodne či nechtiac preniesť aj do osobného života. „Práveže tam je opačný problém. Je ťažko to slovo skomoliť. Napríklad, keby mal Imro povedať 'adaptujem sa na tento priestor', je veľmi ťažko vymyslieť niečo, aby to vyznelo, že je to skomolené prirodzene. Aby to nevyzeralo, že komolím naschvál. Občas je to teda veľmi náročné. Musíme dlho hľadať, ale o tom je tá naša herecká práca."

Kamionista

Napriek tomu, že Braňo je dlhoročným členom SND v Bratislave, do slovenských domácností sa cez obrazovky dostal vďaka obľúbenej reklame o troch spáčoch za volantom. Dvoch kamionistov zobudí na ceste klaksón. O chvíľu okolo nich prefrčí tretí spáč s hlavou zloženou na volante. Trúbi o dušu a pridajú sa aj ďalší dvaja, aby ho zobudili. Reklama mala ozaj veľký úspech. Aj sám Braňo má na ňu príjemné spomienky, o čom svedčí fakt, že pred odpoveďou na otázku, ako si na ňu spomína, sa zasmial. „Spomienky mám príjemné, aj keď sa to točilo pomerne zložito, keďže museli uzatvoriť cestu. Dva kamióny museli ísť v jednom smere. Od začiatku som vedel, že výsledok bude dobrý, lebo to bol vtipný nápad. Predtým som šoféroval akurát traktor, kamión nie."

Bola však istá skupina ľudí, ktorú reklama vôbec nepobavila, napriek tomu, že správy sú dennodenne plné havarovaných kamiónov, ktorých vodiči jazdia rýchlo, alebo majú mikrospánok. Autodopravcovia dokonca spustili protest. „Napísali nejaký nesúhlas, že dehonestujeme ich prácu. No musia pochopiť, že to bolo myslené ako vtip, kde sa má všeličo odpustiť. Aj keď na druhej strane musíme povedať, že dnes kamionisti, hlavne tí poľskí, jazdia ako piráti. Teda trošku je na tom televíznom spote aj pravdy..."

O sebe si Braňo myslí, že je dobrý šofér. Vážnu haváriu nikdy nemal. „Musím poklopať. Ťukesy som mal možno dvakrát v živote. Ja mám hlavne mladú rodinu, štvorročnú dcéru. Tam už prichádza veľká zodpovednosť, čo je najdôležitejšie. Ale so spánkom za volantom nanešťastie skúsenosť mám. Šli sme z festivalu z Čiech, bolo nás plné auto. Zrejme som mal mikrospánok a začal som vybočovať z diaľnice. Vedľa mňa sedel kamarát, drgal ma a skríkol, čo robím. Ale zobudilo ma, až keď som autom nabehol na odrazky na krajnici. Našťastie sa nikomu nič nestalo."

Táto reklama Braňovi zmenila život, lebo dovtedy ho spoznávali len návštevníci divadla, či susedia. "Vtedy sa toho u mňa zmenilo dosť. Najviac to bolo cítiť na strate súkromia a následne s tým prišla aj strata slobody. Ešteže nebývam v Bratislave, ale na dedine. Príjemné je ale to, že keď ma ľudia spoznajú, reagujú na mňa pozitívne, čo kompenzuje stratu anonymity."

Lesanka Bystrianska

Priamo úmerne hercovej popularite stúpa aj záujem médií o jeho osobu. Braňo však pôsobí dojmom veselej kopy. Navyše žije usporiadaným rodinným životom. Zaujímalo nás teda, či mal nejakú negatívnu skúsenosť s bulvárom. „Bulváru treba dať zámienku," myslí si. "Keď ju človek nedá, je pre bulvár nezaujímavý. Ja sa ju teda snažím nedávať. Je síce pravda, že bulvárni novinári trochu prikresľujú skutočnosti, ale bez vetra sa ani lístok nepohne..."

Hercov rodinný život môže byť pre pikantné stránky bulváru nudný. Ženatý je totiž 10 rokov a s tou istou ženou. Zaujímavé však je, že manželka Svetlana zbalila jeho. „Áno, je to pravda a dodnes som tomu rád. Nie, že by som sa neodvážil, ale možno by som si ju v tej situácii nevšimol a život by sa uberal úplne iným smerom. Stalo sa to tak, že sa ma natvrdo opýtala, či mám frajerku. A ja na to, že nemám. Povedala teda, aby som zajtra prišiel na to isté miesto, že odzajtra budeme frajeri."

Braňo teda prišiel a spýtal sa, či už sú teraz frajeri. "A ona, že áno. Mala vtedy 18 rokov a ja 23. Ja som sa jej zapáčil a ona si ma takto odchytila. Sme spolu už 15 rokov." V dnešnej dobe, kedy rozvodovosť stúpa, je to veľká vzácnosť. Má na to herec nejaký recept? „Každý ten recept ovláda, ale je ťažko ho niekedy dodržiavať. To znamená, že nemá byť len tá láska, ale aj priateľstvo, tolerancia... nedá sa všetko zakryť len za lásku."

Manželia Bystrianski majú jednu dcérku. Dostala nevšedné meno, ktoré jej veľmi ladí k priezvisku. „Lesanka je slovanské meno, pomerne moderné. Vzniklo v 20. storočí a presný preklad je lesná víla. A keďže ja som Bystriansky - horská bystrina - v tej spojitosti je Lesanka Bystrianska úžasné. Vyberala ho Svetlana." Zdedené herecké vlohy na nej ešte nebadať. „Má štyri a pol roka, čo je to krásne obdobie, kde ešte netreba hľadať, k čomu inklinuje. Treba si ho len poriadne užiť. No ja dúfam, že nebude herečka. Tento život potrebuje obrovskú dávku šťastia. Mnoho hercov je takých, čo sa trápia aj celý život."

Keďže dievčatko dostalo také krásne meno, zaujíma nás, či mali, resp. majú podobne vybraté aj pre syna. „Uvažujem, ale nič takéto zvláštne, aby to zase nebol výstrelok, mi nenapadá. Dopredu sme však mená nemali vybraté. Pôvodne sme totiž nechceli vedieť pohlavie dieťaťa. No na prvom ultrazvuku, keď nám doktor ukazoval bábätko, sa zrazu opýtal: 'Keď sme pri tých nožičkách, čo je medzi nimi?' Ani som nestihol vybehnúť z ambulancie a on to okamžite povedal.. Pri pôrode som však ostal do konca. Bol to zážitok... Keď manželka rodila, práve sme dokončovali dom. Ešte v deň pôrodu mi pomáhala robiť podlahu."

Postavil dom

Rodičia Braňa majú technické pracovné zameranie. Ako to, že Braňo je herec? „Je to veľká záhada," smeje sa. „To nikto nevie zodpovedať. Možno tým, že príliš pragmatické a technické myslenie ma posúvalo do niečoho abstraktného a duchovného." Napriek tomu si vlastnoručne postavil dom. Teda z väčšej časti. „Musím priznať, že mám stredné technické vzdelanie, takže viem napríklad čítať výkresy. A mal som aj nejaké skúsenosti, lebo som už jeden dom staval."

No tentoraz to nerobil úplne sám, na veľké práce mal murárov. "Ale aj tak som takmer každú tehlu držal v ruke. Určite je to úžasný pocit. Najmä vtedy, keď si sadnem a pozriem sa okolo seba. Vtedy si poviem, že tá drina stála za to. Ja potrebujem rodinnú atmosféru a tú v paneláku nedocielite. Tu stačí malý dvor a máte to. My si napríklad urobíme hocikedy vonku večeru, opečieme špekáčiky, grilujeme..."

Hercove plány do budúcnosti sú skromné a veľké zároveň. „Nech sme zdraví a šťastní. To je ten najväčší plán," prezradil na záver Braňo Bystriansky.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári