Život je plný paradoxov. Vie to aj košická herečka Táňa Poláková. Hoci o kariére herečky nikdy nesnívala, na VŠMU ju prijali na prvýkrát! V období, keď ku koncu vysokej školy žala s predstaveniami, v ktorých hrala, jeden úspech za druhým, ostala zo dňa na deň bez práce. Osud ju napokon zavial do košického Štátneho divadla, kde šla od začiatku svojho pôsobenia z postavy do postavy. Dnes ju môžu diváci vidieť v predstaveniach Prelet nad hniezdom kukučky, Tom, Dick a Harry, Ženský zákon či Trojkolka.
Väčšina hercov od detstva obieha dramatické krúžky, recitačné súťaže, o povolaní herca sníva od malička. Je to aj váš prípad?
- Vôbec nie! Vyrastala som v Oravskom Podzámku neďaleko Dolného Kubína, kde sú možnosti hrať detské divadlo značne obmedzené. Chodievala som len chvíľu na klavír a na spevácku súťaž. O kariére herečky sa mi ani vo sne nesnívalo!
Vyštudovali ste však herectvo na VŠMU...
- Dostala som sa tam úplnou náhodou. Končila som strojárinu, maturita bola predo dvermi, ísť zvárať alebo sústružiť sa mi však nechcelo. Tak sme si s kamarátkou listovali knižku s ponukou vysokých škôl. Zapáčilo sa nám VŠMU, tajne sme si podali prihlášky. Šli sme na prijímačky a zrazu som z 1. kola postúpila do 2. potom do 3. Keď mi došlo rozhodnutie o prijatí, mama skoro odpadla.
V prijímacej komisii sedia všetci známi slovenskí herci - Vášaryová, Huba, Horváth... Nepodlamovali sa vám kolená?
- Tým, že dostať sa na školu nebola moja méta, som to nijak zvlášť neprežívala. Na čo si spomínam omnoho viac, je zábavná príhoda so sukňou. V dispozíciách k prijímačkám bolo napísané, že si dievčatá majú priniesť topánky na vysokých podpätkoch a sukňu. Bola som však jediná, ktorá ju nezabudla, takže kolovala medzi všetkými dievčatami - od 40 po 70-kilovú. Kým sa ku mne vrátila, ledva držala. Pred porotou som teda mala dva hlavné problémy - udržať sukňu, aby zo mňa nespadla a spomenúť si na text.
Kedy ste videli prvé divadelné predstavenie?
- Na vysokej škole. Ako študentka VŠMU som dostala preukaz, na ktorý som mohla chodiť zadarmo do SND. Prvé predstavenie, na ktoré som sa vybrala, bola Tančiareň. Bola som z neho taká unesená, že som ho počas štúdia videla 15-krát.
Kedy sa rodičia zmierili s predstavou, že im doma rastie herečka?
- Dosť dlho u nás doma vládol skepticizmus a obavy, no o to vďačnejšia som rodičom, že mi nikdy nič nezakazovali. Dúfali, že si to sama rozmyslím. Že prídem na to, že to nie je pre mňa.
Vy ste o svojej voľbe nikdy nezapochybovali?
- Samozrejme, človek isté pochybnosti má. Najmä, keď od vás pedagógovia niečo očakávajú a vám to nejde. Koľkokrát som si povedala, že na to asi nemám, keď tomu nerozumiem. Ale presne o tom trápení a hľadaní herectvo je.
Krátko po vysokej škole ste nastúpili do košického divadla. Nebýva často, že sa herci - hoci aj začínajúci - presídlia z Bratislavy na východ.
- Popravde, dlho som nevedela, že je v Košiciach štátne divadlo. Mojou vysnívanou scénou bol Martin. Ku koncu štúdia som tam skúšala predstavenie, v septembri som mala nastúpiť do angažmán. V auguste sa tam však radikálne zmenili pomery a mne oznámili, že ma neprijmú. Ocitla som sa teda na Orave, na úrade práce.
Pre vyštudovanú herečku s množstvom plánov asi poriadny šok.
- Bolo to veľmi ťažké obdobie. Zo školy som totiž odišla v momente, keď sme mali za sebou krásne predstavenia. Za absolventské od Čechova sme dostali cenu Dosky ako Objav sezóny. So spolužiakom sme zas naštudovali komornú hru o vzťahoch Rečičky, za ktorú sme na festivale v Prahe dostali Cenu diváka. Bolo to teda obdobie, kedy si človek povie - teraz je moment, že to, čo robím, je dobré, ľudia to oceňujú, môžem ísť do divadla a rozvíjať sa. A do toho prišiel tento šok. Napokon som sa však cez známych dozvedela, že v košickom súbore potrebujú doplniť stavy.
Ste tu už štvrtú sezónu...
- A cítim sa tu veľmi dobre. Mesto je nádherné, navyše patrím k ľuďom, ktorí sa s Bratislavou veľmi nekamarátia. Nie som typ herca, ktorý chodí a búcha na dvere. Som skôr tanečnica čakajúca na pozvanie do tanca.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
