No čo vám poviem, hotová katastrofa.
"Nudím sa!" počúvala som v pravidelných intervaloch. "Čo máme robiť?" lamentovali. Vonku bola hrozná pľušť, športovať sa nedalo, nuž sme sa museli zabaviť doma. Skúšali sme všeličo. Hrali sme karty, šachy, dámu, človeče... . Samozrejme, čoskoro ich to prestalo baviť. „Ja vo vašom veku som stále sedela v knihách. Verneovky, STOPY, neskôr Čajky, edícia pre mladé dievčatá....," prízvukovala som. Márne. Chlapci, (česť výnimkám) spravidla nemajú ku knihám vrúcny vzťah.
Už sa začalo stmievať, pri sviečkach sme na spoločenské hry veľmi nevideli, tak sme sa len tak „povaľovali" a rozprávali sa. O škole, o kamarátoch i nekamarátoch, o tom, čo sme my, rodičia, zažili počas nášho socialistického detstva, to ich, samozrejme, najviac bavilo. „A kde ste hľadali informácie, keď nebol google?" „A ako ste sa dohodli, kde sa s partiou stretnete bez telefónu?" „Vážne ste mali v telke len dva programy?" Neveriacky krútili hlavou. Pre nich to bolo niečo nepredstaviteľné. Pre nás zase príjemný výlet do minulosti.
Bol to naozaj krásny večer. Potom sa zrazu svetlo rozsvietlo, deti sa s víťazoslávnym "Huráááá" vrhli k myšiam a klávesniciam, my dospelí sme zapli správy, seriál.... No skonštatovala som, že takáto odstávka elektriny by sa mohla sporadicky zopakovať. Pohlcovače času by mali na chvíľu pauzu a ľudia by sa len tak rozprávali.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
