Niektorí o nej hovoria ako o novej Cibulkovej či Hantuchovej. Ona však tvrdí, že k tomu treba ešte veľa práce. Každopádne, košická tenistka Jana Čepelová dala o sebe v uplynulom roku vedieť poriadne hlasno - vyhrala Australian Open v štvorhre i majstrovstvá Európy do 18 rokov v dvojhre i štvorhre, brala medaily z Olympijských hier mládeže a prenikla aj do fedcupovej reprezentácie. Bola vyhlásená za najlepšiu slovenskú juniorku roka a ocenenie v kategórii Nádej zožala aj na nedávnom vyhlasovaní Športovej osobnosti Košíc 2010.

Výpočet vlaňajších úspechov 17-ročnej Košičanky hovorí jasne o tom, že má za sebou najúspešnejší rok kariéry. Tvrdá tréningová drina začína ponúkať svoje ovocie. "Bol to zlomový rok v tom, že som hrala viac turnajov. Odkedy som sa dostala do bratislavského Národného tenisového centra, dostavujú sa úspechy. Aj predtým nejaké boli, ale len menšie, napríklad na majstrovstvách Slovenska. Nič výnimočné," vraví Jana.

S raketou už od štyroch rokov

K tenisu sa dostala celkom prirodzenou cestou. Hrával aj jej brat, a tak sa logicky "obšmietala" okolo neho a okolo kurtov. "Vždy som chcela hrať tenis, nikdy ma nelákal iný šport. Privoňala som k nemu už ako štvorročná, rodičia ma brávali na bratove turnaje. Začala som hrávať o stenu, nechodievala som do žiadnej tenisovej prípravky. Prípadne ešte doma na chodbe s otcom." Potom sa dostala do Tenisového klubu Mladosť Košice, kde začínala so serióznejšou prípravou na budúcu kariéru. Tréneroval ju však naďalej iba jej otec. "Všetko nabralo výraznejšie obrátky, keď otec postavil tenisovú halu na Wuppertalskej ulici. Odvtedy som mala lepšie podmienky. Tie sú v našom šport veľmi dôležité. Je veľká výhoda oproti iným hráčkam, keď mám kurt, trénera a môžem si hocikedy zahrať."

Ako vraví, jej vzorom spočiatku bola najmä bývalá svetová jednotka Martina Hingisová. A nie iba preto, že je tiež rodáčkou z Košíc. "Mne sa vždy páčila jej hra, striedala rytmus, vedela udržať loptu, ísť do toho." V kontakte bola už s viacerými hviezdami svojho športu, pravda, zatiaľ iba symbolicky. "Fotografovala som sa už s Federerom, Nadalom, Verdascom, Djokovičom či Williamsovými. Nie je to tak, že by sme sa aj porozprávali, k tomu som sa ešte nedostala. Iba som ich poprosila o spoločnú fotku, či podpis." Vie si vôbec predstaviť, že raz bude napríklad proti niektorej z Williamsových stáť i na kurte v súťažnom zápase? "Určite ma to láka. Bol by to príjemný zážitok zahrať si na centrálnom dvorci veľkého turnaja, Grand Slamu. Bola by som rada, keby som sa k tomu dostala."

Na kurte sa vie aj rozohniť

Jednu zaujímavú métu však už dosiahla. Vlani bola premiérovo pozvaná do slovenského fedcupového tímu na zápas do Belehradu proti Srbsku. Do hry nezasiahla, ale ani tento víkend nechýba v tíme Slovenska, ktorý bude v Bratislave bojovať s Českou republikou vo štvrťfinále Svetovej skupiny tejto prestížnej súťaže družstiev. "Bude to ťažké. Určite môžeme vyhrať, ale Češky na Australian Open ukázali kvalitnú formu, tak uvidíme. Dúfam však, že sa budeme tešiť my." Je bezpochyby poctou byť v družstve s Hantuchovou, Cibulkovou a Rybárikovou. Zvlášť, keď jej predpovedajú, že v budúcnosti môže i ona siahať po úspechoch Cibulkovej, či Hantuchovej. "Jasné, že sa to počúva dobre, ale na tom ešte treba tvrdo pracovať. Určite sa na takéto posty nedá dostať len tak zadarmo." Kým Hantuchová pôsobí na dvorci pokojne, Cibulková vie byť búrliváčkou. Ku ktorému typu má bližšie Čepelová? "Asi skôr k Cibulkovej. Keď to nejde, viem sa naštvať. Myslím si, že aj Daniela, len to tak nedáva navonok najavo. Vo vnútri to však určite vrie."

Prvýkrát sa meno Jany Čepelovej začalo v médiách skloňovať takmer presne pred rokom. So Chantal Škamlovou vyhrali na tradičnom grandslamovom podujatí juniorskú štvorhru. "Prvýkrát sme spolu hrali na US Open 2009. Tam sme sa prebojovali do semifinále. Dovtedy som hrávala s Vivien Juhászovou. Celkom nám to šlo, tak sme si povedali, že by sme to mohli skúsiť. Hneď druhý turnaj bol Australian Open a vyhrali sme ho. So Chantal sme kamarátky, zájdeme spolu niekedy niekam, nie je problém. Spoločnú prípravu však nemáme, lebo trénerov máme rozličných." V Austrálii slovenské tínedžerky nezlomili ani horúčavy, ktoré tam panujú v čase, keď tu máme treskúcu zimu. "U protinožcov je to veľmi náročné. Dlhá cesta, časový posun, kým si na to telo navykne... A k tomu tie horúčavy, najprv je to šok, ale po nejakom čase si človek zvykne. Ideálna teplota je pre mňa okolo 25 stupňov a najmä bezvetrie, lebo vietor nemám vôbec rada, v ňom sa hrá úplne inak."

Potom prišli majstrovstvá Európy do 18 rokov a tam mladá Košičanka excelovala. Podaril sa jej husársky kúsok, vyhrala dvojhru i štvorhru. "Každý deň dva zápasy, bolo to fakt náročné. Triumf na majstrovstvách Európy si cením viac ako na Australian Open. Predsa len, na šampionáte som vyhrala aj dvojhru, a tá je viac hodnotená ako štvorhra. Tešil ma aj úspech v Singapure na olympijských hrách mládeže, kde som k striebru v štvorhre pridala bronz v dvojhre. Nechcem však povedať, že výhru v Austrálii odsúvam, lebo podobne ako u seniorov, grand slamy sú úplne iné turnaje ako ostatné, to sa nedá ani porovnať. Mala som v nich aj dosť smoly, v Paríži a Wimbledone som bola zranená a na US Open po chorobe. Šťastie mi teda veľmi neprialo, dúfam, že tento rok to bude lepšie."

Sľubný rozbeh

Drobnou daňou za úspech bolo viac rozhovorov do médií, ktoré vlani musela absolvovať. Tiež slávnostné vyhlásenia, cenu preberala na Tenistovi roka aj na Športovej osobnosti Košíc. Ako však vraví, to, že sa stala známejšou, ňou nezatriaslo. "Nie, ja si nemyslím, že som nejako slávna. Úspechy ma tešia a dúfam, že ma posunú ďalej." Až niekde do prvej stovky ženského svetového rebríčka. To je jej najbližšia méta, po ktorej celkom vážne začína poškuľovať, i keď to nepôjde zo dňa na deň. "Určite by som sa chcela dostať do svetovej stovky, to je môj hlavný cieľ. Keď sa mi to podarí, tak uvidíme, na čo mám a kam sa až môžem dostať. Čím vyššie, tým lepšie."

Zatiaľ nádejná juniorka medzi ženami iba začína, hoci už stihla vyhrať dva menšie seniorské turnaje ITF - v tuniskom Monastire a nemeckom Stuttgarte. To je sľubný rozbeh, veď nie je jednoduché konkurovať skúsenejším protihráčkam. Aktuálne jej patrí 437. priečka rebríčka WTA. "Samozrejme, prechod k ženám nie je ľahký. My Slovenky máme dlhšiu cestu, kým sa prebijeme v rebríčku. Američanky alebo Rusky majú na svojom území veľké, miliónové turnaje. Stačí, že na nich dostanú voľnú kartu a do rebríčka im pribudne dosť bodov. My doma máme len malé turnaje, to je nevýhoda."

Aj v jej rodných Košiciach sa pravidelne hrá challengerový turnaj, len škoda, že iba mužský. Ak by bol aj ženský, iste by sa ako rodáčka rada predstavila košickým fanúšikom. Privítala by to, veď odkedy pôsobí v Bratislave, na východ sa dostáva zriedkavo. Body musí naháňať inde, za hranicami, veď tenis, to je neustále cestovanie po svete. "Zo začiatku to bolo ťažké. Už aj sťahovanie do Bratislavy, ale už som si zvykla. Tenis znamená i odlúčenie od kamarátov, veď nechodíme ani do školy, len na skúšky. Minulý rok som strávila pol roka na turnajoch, čiže toľko isto času ako v Bratislave. Cestujem s trénerom Petrom Huberom. Ponorkovú chorobu nemáme, myslím si, že sme si celkom sadli. Aspoň, že existuje internet, viem sa odkiaľkoľvek spojiť s rodičmi, priateľmi, to je výhoda."

Z turnajov rovno na maturitu

Asi nie náhodou Jana spomenula školu. Tá ju momentálne trošku straší, lebo na košickom športovom gymnáziu ju onedlho čakajú maturity. "Idem na turnaje do Ameriky a prídem tri dni pred marcovými písomnými maturitami. Potom zase turnaje, turnaje, turnaje a ostane mi tak týždeň na učenie na ústne skúšky v máji. Bola by som však rada, keby som to zvládla a mala už od toho pokoj. Nebolo by dobré naháňať sa ešte v septembri pri opravnom termíne." Pre zaujímavosť, maturovať bude zo slovenčiny, angličtiny, geografie a zo základov športovej prípravy.

Ako každý človek, Jana má aj mimotenisové záľuby. Chvíľky voľna sú síce veľmi vzácne, ale ak ich má, napríklad fandí košickým hokejistom. "S niektorými sa poznám osobne, s inými aspoň cez Facebook. Keby som mala vybrať najlepšieho? Asi Julo Hudáček," smeje sa talentovaná dievčina. Aj ona sama v zime často siahne po korčuliach. "Na Vianoce som dostala nové. Ide mi to v pohode, rada sa korčuľujem." Dodáva, že ak nebude na turnaji v zahraničí, iste si nenechá ujsť príležitosť pozrieť si v Bratislave nejaký zápas slovenskej reprezentácie na majstrovstvách sveta. Verí, že víťazný.

Nielen hokej však láka Janu Čepelovú. Aj keď je nežnejšieho pohlavia, zdá sa, že aj rýchle autá. "Vždy sa mi páčili béemvéčka. Treba mať sny aj v tejto oblasti, mojím je model X5. Veľmi ho obdivujem. Dúfam, že našetrím a kúpim si ho," prezrádza sympatická Košičanka, po čom okrem tenisových titulov jej srdce piští.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári