S manželkou sú spolu už viac ako 30 rokov.

"Na umeleckú školu ma rodičia doslova nahnali. Zapísali ma na klavír, no mňa to vrcholne nebavilo. Dokonca až tak, že som pol roka cestoval z Iliašoviec, kde sme bývali, do Spišskej Novej Vsi, tam som si dal nanuk alebo turecký med a vrátil som sa domov," prezrádza riaditeľ Klein. Bodku za flákaním dalo až náhodné stretnutie brata s učiteľkou, ktorý doma rodičom prezradil, kde sa malý Julko fláka. "Opäť ma tam teda strčili, ale už študovať hru na klarinete s podmienkou dokončenia klavíra. Napokon som v roku 1969 končil ako prvý žiak, ktorý ĽŠU absolvoval s dvoma nástrojmi - klavírom a klarinetom."

"Klarinetom som doslova žil"

Keďže jeho veľkým koníčkom bola rádioelektronika, na konci základnej školy chvíľu váhal, kam si podať prihlášku na strednú. "Rozhodoval som sa medzi elektrotechnikou a konzervatóriom. Medzičasom som však už hudbe natoľko podľahol, že som sa rozhodol ísť študovať konzervatórium." Jeho veľkým snom bolo hrať nielen v orchestri, ale aj v komornejších zoskupeniach i sólovo. "Veľké úspechy sme žali s Košickým dychovým kvintetom a neskôr s Košickým dychovým triom. Precestovali sme takmer všetky krajiny východnej Európy, boli sme aj v Nemecku, Holandsku, na Kube, na súťažiach sme získavali ceny. V tom čase som klarinetom doslova žil."

Hoci je už 20 rokov riaditeľom filharmónie, klarinet celkom na klinec nezavesil a z času na čas koncertuje. "Asi je to dar od Boha, že sa v pomerne krátkom čase dokážem dostať do takej formy, že sa môžem postaviť na javisko," vraví Klein, ktorého začiatkom 90. rokov na post šéfa "vyhodili" kolegovia.

Tušil dovtedy, že má manažérske schopnosti? "Ako mladý som hral v 'tanzkapele', kde som vybavoval hranie na zábavách, svadbách. Keď som sa však stal šéfom filharmónie, bol to celkom iný level. Musel som neskutočne veľa študovať v oblasti ekonómie, kvôli manažmentu som šiel na stáž do Londýna, zapnúť v jazykoch... Ale nejaké bunky tam asi boli, pretože som sa ako samouk naučil dva cudzie jazyky - nemčinu a angličtinu."

Manželstvo im uľahčuje aj humor a nadhľad

J. Klein je už viac ako tri desaťročia ženatý s manželkou Vierkou. Bral si ju ešte ako študent konzervatória. "Zoznámili sme sa na zábave v Nižnej Kamenici, kam som šiel s kamarátmi z evanjelickej mládeže. Spoznali sme sa, zaľúbili a potom to už malo rýchly spád," smeje sa riaditeľ, ktorý má s manželkou Vierkou dve deti - dcéru Vierku a syna Júliusa - a dve vnúčatá - Fadiu a Julka.

Čo je podľa neho zárukou dlhotrvajúceho spokojného partnerského vzťahu? "Láska a veľká dávka tolerancie." Kleinovcom manželský život dozaista uľahčuje aj veľká dávka humoru a nadhľadu, ktorou obaja disponujú.

Umelecké gény zdedili po otcovi aj obe deti. Ani jedno sa však dnes hudbou neživí. "Vierka vyštudovala husle na konzervatóriu a začala ich študovať aj na univerzite na Floride. Napokon však prestúpila na biznis a manažment a dnes pôsobí v obchodnej oblasti. Husle však vyučuje súkromne. Syn rok študoval na konzervatóriu klarinet, ale keďže štúdium bral tak, že stačí splniť požiadavky pedagóga a zvyšok je veget, preložili sme ho na obchodnú akadémiu a napokon vyštudoval ekonómiu aj na vysokej škole. Muzikou totiž treba žiť, inak to profesionálne nemá zmysel."

S dcérou v Amerike stavali dom cez skype

Hoci dcéra Vierka žije v Amerike už 17 rokov, kontakt s ňou majú rodičia vďaka výdobytkom modernej doby veľmi častý. "Telefonujeme si denne, cez víkend sú to hodinové skypové rozhovory."

Po slovensky vie aj ich americká vnučka Fadia. "Niekedy sa smejeme, že sa viac rozprávame s Vierkou v Amerike, ako s Julkom, ktorý býva od nás o pár ulíc ďalej. S Vierkou sme cez skype vyberali dokonca aj obkladačky do nového domu," vraví J. Klein, ktorého veľkým hobby je stále elektronika. "Ešte koncom 80. rokov som chodieval opravovať televízory. Učil som sa pritom sám. Mal som kvantá kníh z tejto oblasti. Hoci už je to dávno preč, možno ešte aj dnes by som vám vedel prečítať schému nejakého televízora... Vývoj elektroniky už len zďaleka sledujem, najnovšie veci si však nekupujem. Vždy dôkladne zvážim, čo skutočne potrebujeme a aj využijeme."

Ochutnal aj švába

Pre pracovnú vyťaženosť má vraj málo času na čítanie kníh. "Čítam veľa, ale poväčšine sú to odborné pracovné podklady, aj v cudzích jazykoch. Neustále si cibrím cudzie reči. Ak sa mi počas dovolenky dostane do rúk kniha, obyčajne je to nejaká ľahká beletria."

K jeho záľubám patrí aj cestovanie. "Veľmi rád cestujem a spoznávam. Vždy si pred cestou naštudujem nielen to, aké pamiatky nemám obísť, ale aj o zvykoch a tradíciách, aby som nevyrobil nejaké faux pas."

K jeho obľúbeným krajinám patrí Kanada, k najexotickejším, ktoré navštívil, zas Mexiko, Kórea a Japonsko.

Všade vraj vyskúša aj tamojšiu kuchyňu. "Ochutnal som aj švába. Ešte dva dni som ho však cítil v žalúdku," smeje sa riaditeľ, ktorý nie je poľovníkom ani rybárom. "Nedokázal by som usmrtiť, hoci som mäsožravec."

A vraj je celkom slušný kuchár. "V Kanade som pre priateľa varil dokonca bryndzové halušky bez bryndze. Zmiešal som rôzne syry s kyslou smotanou a docielil chuť veľmi podobnú našej bryndzi," dodáva Klein.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári