dy túžila. Lásku, pokoj a bezpečie.

Pani Terézia a jej deti býva v krízovom centre takmer tri roky. „Veronika má trinásť rokov, Róbert dvanásť, Erik štyri a Dominik dva. Pochádzam z Košíc a mám dvoch bratov, jednu sestru a ešte nevlastného brata. Do školy som chodila na Alejovú a vyučila som sa za sanitárku, čo je osoba, ktorá sa stará o ľudí v domove dôchodcov. Istý čas som to po škole aj robila."

S manželom sa pani Terézia stretla ozaj romanticky. Mala 18 rokov a on robil kolotočiara. Chodila za ním každý deň a on ju vozil, samozrejme, zadarmo. Z papierových ruží si mohla robiť kytice... „Keď sme s Róbertom začali spolu chodiť, nechal prácu na kolotočoch a šiel bývať k rodičom. Tak sme sa ďalej stretávali a vznikla z toho láska. Už po troch dňoch sme sa chceli vziať, tak sme sa ľúbili. Samozrejme, že nám to rodičia nedovolili. Moji ani jeho. Bolo to predsa len skoro. Tak sme spolu tri roky len chodili a v roku 1996 sme mali 19. októbra svadbu."

Rozchody a odpustenia

Pani Terézia bola v tom čase v piatom mesiaci tehotenstva. „Róbertovi rodičia neboli veľmi spokojní s tým, že si ma ich syn berie. Neviem prečo. Po svadbe som bývala u jeho rodičov. On totiž hneď po svadbe odišiel do väzenia. Ešte keď bol slobodný, niečo vystrájal. Kradol s kamarátmi a predával rezervné kolesá na osobné autá. Za to sedel rok a pol. Kým sa mi nenarodila dcéra Veronika, odišla som bývať k mojej mame. Keď sa môj manžel vrátil z výkonu trestu, už bola na svete."

Manželia s dcérkou odišli do podnájmu a vtedy to medzi nimi začalo škrípať. Často sa hádali. „Ja som sa starala o všetko. Nielen o domácnosť, ale aj o platenie účtov. Manžel mi občas pomohol s upratovaním, alebo praním, ale stabilnú prácu nemal. Každé ráno však odišiel a prišiel až večer. Kde bol, to neviem. Vraj si hľadal robotu, ibaže si ju nikdy nenašiel. Z jedného podnájmu sme sa stále asi po mesiaci sťahovali do druhého. Tým, že som musela platiť nájomné, mi z materskej dávky veľa neostalo."

Pani Terézia sa teda nahnevala a manžela opustila. S Veronikou odišla k mame, no Róbert ju vyhľadal. Manželku odprosil a nasľuboval hory-doly. Dali sa teda znova dokopy, no neskôr sa znova rozišli a tento proces sa opakoval vari päťkrát. Pani Terézia tvrdí, že manželovi dala vždy šancu hlavne kvôli deťom. V období rozchádzania, schádzania a sťahovaní do nových podnájmov totiž pribudol do rodiny syn Róbert. Napokon sa však pani Terézia nadobro presťahovala k rodičom. „Chcela som sa rozviesť, už počas toho obdobia. Vždy som dala žiadosť, ale zasa som ju stiahla. Zakaždým však bolo treba platiť, takže to boli napokon zbytočne vyhodené peniaze. Naposledy som si podala žiadosť o rozvod minulý rok. Zatiaľ však stále nie sme rozvedení."

Okrem žiadosti o rozvod podala pani Terézia aj žiadosť na výživné, keďže deti sú zverené do jej opatery. „Výživné mi manžel platí veľmi nepravidelne. Väčšinou až vtedy, keď mu už hrozí basa. Vtedy zázrakom peniaze zoženie. Aj teraz mu pomohli rodičia, museli predať byt. Zaplatil však len časť a teraz znovu neplatí, takže na tú nezaplatenú časť mu znova nabiehajú úroky, plus ďalšie výživné za každý mesiac."

Ďalšie tri deti

Od roku 2006 ostala pani Terézia natrvalo bývať u svojej mamy. Dve deti ich otec navštevoval, matka mu nebránila. V tom čase bola na materskej, keďže prešla z prvej rovno do druhej. Ak pracovala, tak len príležitostne ako brigádnik, neskôr chvíľu v práčovni a potom bola evidovaná na úrade práce. „V tom čase ma kamarátka zoznámila s Ernestom, s ktorým mala vzťah. Ja som sa s ním stretla iba občas a nič sme spolu neplánovali, ale prišlo to... Keď náš vzťah vyšiel najavo, kamarátka sa so mnou prestala rozprávať. Navyše, Ernest mal svoju rodinu. Družku a dcéru. Ja som o nich vedela, ona však o mne zo začiatku nie. Naše stretnutia s Ernestom trvali asi rok a potom som zistila, že som tehotná. Ernest chcel, aby som šla na potrat, no ja som nemala to srdce dať ho preč. To dieťa som chcela a tak sa narodil syn Erik."

Pani Terézia nechcela od Ernesta peniaze, ale on sám sa rozhodol, že jej bude platiť 500 Sk mesačne. Keď neskôr zvýšil "dávky" svojej dcére na 750, podobne platil aj Erikovi. V tej dobe si jeho mama užila rôzne poťahovačky. Úradne ešte stále jej manžel Róbert sa chcel totiž k svojej rodine vrátiť. Nevadilo by mu ani cudzie dieťa, ktoré si chcel osvojiť. S Ernestom sa preto prestala stretávať. „Moji rodičia neboli nadšení tým, že mám tretie dieťa. Ale zmierili sa s tým, lebo ja som tie deti chcela. O všetky som sa starala sama a nejako som to zvládala aj potom, ako Ernest prestal na Erika platiť. Manžel sa s tými svojimi občas stretával a aj teraz za nimi chodí málo. Žije v Čechách, má tam priateľku a majú spolu dcéru. Nenechali si ju však, ale dali na adopciu..."

Osamelo žijúca nerozvedená matka to s tromi deťmi nemala ľahké. Hlavne, keď otcovia neplatia výživné. Láska sa však nepýta, či je vhodný čas. Pani Teréziu paradoxne stretla tam, kde na začiatku. Na kolotočoch. „Deti boli malé a rady chodili na kolotoče. Tam som spoznala priateľa Jozefa. Dozvedela som sa, že je rozvedený a má dve, dnes už dospelé deti. Manželka sa s ním rozviedla a on jej nechcel platiť výživné. Sedel teda za neplatenie výživného vo väzení. Zamilovali sme sa do seba a začali sa stretávať. Žili sme spolu aj intímne a ja som mu povedala, aby si dával pozor, že štvrté dieťa nechcem. Boli sme spolu pár mesiacov, ale kolotoče museli na konci sezóny odísť preč. S nimi odišiel aj Jozef. Po čase som zistila, že som zase tehotná..." Lekárka jej potvrdila, že je v treťom mesiaci. Pani Terézia tvrdí, že ak by to vedela skôr, šla by na potrat. „Moji rodičia neboli nadšení, že do rodiny a ich bytu pribudne ďalšie dieťa. Ale časom sa s tým zmierili." Štvrtým dieťaťom je Dominik. Jeho otec pani Terézii zopárkrát zavolal, keď odišiel od kolotočiarov. Svoje dieťa však ešte ani nevidel a ani sa za ním nechystá.

Krízové centrá

S bývaním to mala pani Terézia vždy ťažké. S prvým manželom sa sťahovali z podnájmu do podnájmu, neskôr bývala u rodičov. Žiaľ, tí sa nechali oklamať podvodníkmi a o byt prišli. „Mama, ja a moje deti sme sa odsťahovali do podnájmu na sídlisku Mier. Bývali tam aj moji dvaja bratia a sestra. Otec sa odsťahoval inde. Mal vlastný podnájom. Niekedy v tom čase som šla na návštevu ku kamarátke, ktorá bývala v krízovom centre na Alejovej ulici. Bolo to tam lepšie, ako v mojom podnájme. Preto som sa rozhodla, že pôjdem do krízového centra aj ja a moje deti. Bolo to v roku 2009. Keď centrum neskôr zatvárali, vedúci mi vybavil prestup do Košickej Novej Vsi, kde som doteraz."

Nie každé dieťa berie takýto domov za domov. Ako je to s Teréziinými deťmi? „Robo to veľmi nezvláda. Často chodí spávať na víkend ku kamarátovi. Nechce tu byť, mal problémy aj v škole, nechodil do nej. Veronika je však poslušná, aj v škole sa učí dobre, ona to tu zvláda. Tí dvaja najmenší sú ešte na nejaké problémy malí..."

Terézia momentálne nepracuje, je na materskej s Dominikom. „Po materskej by som najradšej šla do roboty. Plánujem, keď skončí, dať Dominika do škôlky a ja by som šla pracovať. Zo sociálky a prídavkov nevyžijeme. Chcela by som robiť profesiu, v ktorej som sa vyučila, teda sanitárku v starobinci. To by ma bavilo."

Nie každá matka sa vie zmieriť s takou situáciou. Napriek tomu, že je pani Terézia na deti sama a zvláda to, zaujíma nás, či jej nie je ľúto, ako dopadla. A hlavne, že jej nevyšiel ani jeden z toch partnerských vzťahov. „Čo sa týka manžela, rozchod s ním neľutujem, ale pri Erikovom otcovi je mi to ľúto. On bol zo všetkých najlepší. Viem si predstaviť, že by sme spolu žili. Vždy mi pomáhal. Či som mala nejaké finančné problémy, alebo iné, vždy mi pomohol. Niekedy mi doniesol potraviny, inokedy mi pomohol peniazmi."

Ďalší vzťah

Po troch nevydarených vzťahoch a so štyrmi deťmi by už asi každá žena bola opatrná a dávala si na mužov pozor. No pani Terézia sa nevzdáva a rozhodla sa to znovu risknúť. „Sú to asi tri mesiace, čo ma kamarátka zoznámila s Mariánom. Zamilovala som sa a on tiež. Deti mu vôbec nevadia. Keď sme chodili k nemu na víkendy, kupoval všetko, vždy sa o nás postaral a pýtal, či niečo nepotrebujeme. Chodili sme spolu do obchodu. Kúpil sebe aj mne. Či už potraviny, alebo aj plienky. Niekedy zaplatil taxík, aby ma s deťmi doviezol po víkende späť do centra."

Ako tvrdí, zatiaľ je to medzi nimi nezáväzné. „Je to príliš skoro. Nerada by som sa popálila a on tiež. Momentálne nie je na Slovensku, pracuje v Čechách. Niekedy mi zavolá a pýta sa, ako sa máme, ako sa majú deti. Hlavne najmladší, toho si veľmi obľúbil. Kedysi mal priateľku, ktorá mala jedno dieťa, ale jeho rodičia boli proti tomu vzťahu. Mňa ešte nepoznajú. Nevedia o mne ani o mojich štyroch deťoch... Zatiaľ nevieme, ako sa to vyvinie, ale vedela by som si s Mariánom predstaviť život. Už by som chcela žiť v normálnom vzťahu, aby mal niekto rád mňa aj moje deti. Nájsť si byt, prácu a mať spokojný život..."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári