zstarostná mladosť začína mať prvé trhliny. V mnohých prípadoch nepostačuje pomoc a pochopenie najbližších - rodičov, súrodencov či kamarátov. Niektoré duševné stavy si vyžadujú pomoc odbornú. V prekonávaní psychických problémov mladistvých pomáhajú lekári na špecializovanom adolescentnom oddelení I. psychiatrickej kliniky košickej Univerzitnej nemocnice L. Pasteura.
Pracovisko určené pre potreby adolescentnej psychiatrie je jediným svojho druhu na Slovensku. Vzniklo nedávno - v auguste roku 2010. K dispozícii má 16 lôžok. Od septembra do decembra 2010 tu bolo hospitalizovaných 74 pacientov. Ich liečba prebieha v rámci dospelého oddelenia s potrebným súkromím a vhodným prostredím, čo je podľa prednostky kliniky MUDr. Evy Pálovej veľkým pozitívom. Zároveň konštatuje, že adolescenti na Slovensku sú často liečení spolu s detskými pacientmi. "Moderné trendy v európskych krajinách smerujú skôr k tendencii pripájať adolescentnú psychiatriu k dospelej psychiatrii." Mladému človeku s psychickým problémom to zaistí plynulý prechod do starostlivosti vo vyššom veku a zabezpečí pokračovanie liečby.
Varovným signálom je podľa MUDr. Pálovej fakt, že sa nástup psychických problémov presúva do nižšieho vekového obdobia, než to bolo v minulosti. "Myšlienka zriadenia samostatného oddelenia vznikla po analýze vekovej skladby hospitalizovaných pacientov na našom pracovisku v ostatných rokoch. Jednoznačne stúpa počet mladých ľudí, ktorí sú hospitalizovaní nielen pre bežné emocionálne problémy a poruchy správania či intoxikácie, ale aj pre závažné psychické poruchy."
Rebéliu nepoznajú
A čo mládež najviac kvári? "Už v období rannej mladosti sa môžu objavovať niektoré formy schizofrénie či bipolárne poruchy, veľmi časté sú úzkosti a depresie. Táto veková skupina si vyžaduje odlišný prístup, pretože často ešte nemá vytvorené typické vzorce správania a reaguje veľmi emocionálne. Preto je vhodné vytvoriť pre ňu trochu iné prostredie ako pre starších pacientov a nekombinovať hospitalizácie mladých ľudí so seniormi trpiacimi napr. Alzheimerovou chorobou či ich hospitalizovať spolu s chronickými alkoholikmi. Samotná liečba adolescentov sa však principiálne nelíši od liečby dospelých."
Napriek podobnosti liečby sú vzťahy zdravotného personálu s týmito pacientmi trochu odlišné ako u dospelých. Dostať sa k mladému človeku vo veku, kedy odmieta akékoľvek autority a príkazy, môže byť tvrdý oriešok aj pre skúseného odborníka. Podľa prednostky sú stretnutia a rozhovory s pacientmi adolescentného oddelenia neformálnejšie a bezprostrednejšie. "Nechceme, aby nás vnímali ako nepriateľov. Preto im dávame najavo, že sa s nami môžu otvorene porozprávať, že sme pre nich neutrálnym človekom a nestojíme na žiadnej strane. Klienti sa u nás cítia dobre. Spočiatku sme si mysleli, že bude prevládať nejaká forma rebélie a že budú chcieť ísť domov. Nestalo sa však tak, skôr naopak. Občas nás chytí za srdce, ak 16 či 17-ročný pacient povie, že je mu u nás lepšie ako doma. Predsa len doma by malo byť doma. Pre mladého človeka by domov mal byť zázemím, bezpečnou zónou a preto nás mrzí, ak to tak nie je."
MUDr. Pálová poukazuje aj na skutočnosť, že niekedy sa ťažšie komunikuje s príbuznými ako so samotnými mladými klientmi. Rodičia sa totiž často nevedia zmieriť s diagnózou ich dieťaťa, odmietajú ju. Naopak, veľkou oporou zvyknú byť často starí rodičia, ktorí vnuka či vnučku podržia. "Stáva sa aj to, že sa náš mladý pacient po odchode z adolescentného oddelenia odsťahuje aspoň na čas od rodičov a býva u starých rodičov."
Ak rodičia prehliadajú správanie dieťaťa, nekonajú správne, myslí si MUDr. Pálová. "Rebelantstvo a vytŕčanie z davu je často jediný spôsob, ako vie dať mladý človek najavo, že ho niečo trápi, pretože to často nevie presne sformulovať do viet. Aj preto sa stáva, že na oddelenie príde 'problémový' mladík a my zistíme, že sa s ním dá bez problémov dohodnúť, porozprávať, zúčastňuje sa terapií. Najdôležitejšie, čo môžu rodičia pre svoje dieťa spraviť, je neustále s ním komunikovať a zaujímať sa o neho."
Nebezpečná partia
Na oddelení sú hospitalizovaní pacienti s rôznymi problémami. Časť z nich trápi alkohol a ďalšie návykové látky. V prvých mesiacoch fungovania tu vyšetrili 36 adolescentov kvôli problémom s alkoholom alebo inými drogami, trinásť z nich muselo byť hospitalizovaných. Jedným z nich bol 15-ročný chlapec s dobrým rodinným zázemím, ktorý sa zaplietol do partie, kde ho zlákali na alkohol. Dlhodobo trpel úzkosťami a nižšou sebadôverou.
Skamarátil sa so skupinou, ktorá zistila, že jeho rodičia sú finančne zabezpečení a tak ho začali využívať na kúpu alkoholu, ktorý potom spoločne vypili. Pacient vďaka ambulantnej liečbe dokončil základnú školu s „odretými ušami". Po príchode na strednú školu sa jeho problémy začali opäť. Nezvládal učenie, prepadával. Opakovane sa vracal do partie, kde opäť pil. Kolotoč sa zastavil po jeho hospitalizácii na pracovisku. Po mesiaci bol preložený do detskej psychiatrickej liečebne, kde sa venuje učeniu a je ďaleko od svojich "kamarátov".
Práve partie sú podľa MUDr. Pálovej často akousi náhradou chýbajúcich väzieb v rodinách. Mladí si nimi vypĺňajú svoj voľný čas. "Tieto kamarátske skupiny majú často veľmi pevné pravidlá a hierarchiu. Ak adolescentom isté pravidlá chýbajú doma, často ich nájdu v inej podobe - medzi rovesníkmi v partii. Bohužiaľ, často pri týchto stretnutiach dochádza k prvým kontaktom s alkoholom alebo inými drogami. Práve preto by si rodičia mali dávať pozor a pri podozrení sa nebáť spraviť námatkovú kontrolu, napríklad zaniesť moč ich dieťaťa lekárovi."
Deti so závislosťami majú podľa prednostky často aj veľa voľného a nestráženého času. Niektorí ho trávia pri počítači. Tie síce môžu byť aj užitočné a prospešné, ale nemali by slúžiť ako náhrada bežného kontaktu - ľudské slovo tu nahradili písmenká na monitore. Četovaním trávia mladí viac času ako rozprávaním sa tvárou v tvár, čo takisto neprispieva k tvorbe kvalitných medziľudských vzťahov.
Problémy so stravovaním
Častými klientmi oddelenia sú mladé dievčatá s problematickým stravovaním. Módny svet im diktuje ideál až extrémnej štíhlosti. Tá sa na verejnosť valí z televízie, novín i časopisov. Ilustráciou toho, ako môže jedna nevhodná poznámka ublížiť detskej duši, bol telefonát počas rozhovoru s prednostkou. Do jej kancelárie sa dovolala stará mama so žiadosťou o pomoc. Jej len 9-ročnej vnučke sa vysmiali spolužiačky z jej postavy. Povedali jej, že je tučná. Dievčatko sa začalo len nedávno vyvíjať, objavili sa u neho prvé ženské znaky. Na prvý pohľad neškodná poznámka však narobila veľké problémy. Dievča prestalo jesť a začalo si vymýšľať rôzne príčiny, prečo tak robí. Sťažovalo sa na bolesti brucha, veľa cvičilo, tvrdilo, že v škole neje, lebo je tam podľa nej všetko špinavé a jej sa to štíti. Prednostka starej mame odporučila ambulantnú liečbu.
Extrémnym prejavom anorexie bola ďalšia mladá žena, ktorá nechcela prijímať potravu za žiadnu cenu. Napokon povedala, že niečo zje, ale chce ryžu alebo hrášok. "Pri tejto pacientke bolo vidieť, ako si ryžu presúva po tanieri z jedného okraja na druhý, aby nebolo vidieť, že sa v tom iba prehrabala. Pre mňa úplne šokujúcim fenoménom bolo, keď krájala hrášok na polovicu a to len preto, aby natiahla celý proces jedenia."
Odborníčka preto varuje, aby si rodičia podobné prejavy riadne všímali. "Ak vidieť, že sa dieťa prehnane zaoberá jedlom, čo za normálnych okolností nerobí, niečo nie je v poriadku. Ak rodičia zistia, že dieťa prehnane veľa športuje alebo krátko po obede ide na toaletu - je to varovný signál." Anorexia či bulímia nie je len vážnym psychickým stavom. Negatívne vplýva na celkový zdravotný stav človeka. Hladovaním organizmu dochádza k strate vitamínov, bielkovín, tukov, prerušuje alebo úplne vymizne menštruácia, vypadávajú vlasy, pokožka je suchá a popraskaná. Problémy s trávením riešia odborníci už u dievčat vo veku 12 až 16 rokov.
Najsmutnejšie je, ak si chce človek zobrať život. Je to o to horšie, ak je v mladom veku. Aj takí mladí pacienti sa na oddelení liečia. "Práve adolescentný vek je emocionálne veľmi živý. Adolescenti často riešia prvé či nešťastné lásky, výsledky v škole, kamarátstva a v súčasnosti nezriedka aj ekonomickú situáciu rodiny."
Bohatý program
Aj keď pacienti adolescentného oddelenia nechodia do školy, počas pobytu v nemocnici sa rozhodne nenudia. "Vymýšľame im stále bohatý program, pretože ak ich nezamestnáme dostatočne, oni si potom zas vymýšľajú rôzne 'exotické nápady' ako tráviť čas," smeje sa doktorka. Celý týždeň majú starostlivo naplánovaný. Raz týždenne chodia hospitalizovaní do telocvične rehabilitačnej kliniky zahrať si loptové hry. Každý piatok absolvujú výlet. Ak je krajšie počasie, chodia na túry, grilovať, do zoo či botanickej záhrady. Okrem toho sa každý týždeň zúčastňujú skupinových terapií a sedenia s terapeutmi, kde sa zhovárajú a snažia nájsť riešenie pre svoje problémy.
Absolvujú aj modernejšie formy liečby ako je muzikoterpia, arteterapia. V prípade potreby sa môžu pozhovárať s odborníkom aj individuálne. Nezabúda sa ani na školu. Dva razy do týždňa za nimi chodí učiteľka, s ktorou môžu konzultovať úlohy. Doktorka Pálová veľmi pozitívne hodnotí aj to, že sa na oddelení často zastavia aj spolužiaci pacientov. Prinesú im ofotené poznámky, vysvetlia učivo.
Adolescentní pacienti majú vlastné priestory na 7. poschodí nemocničného monobloku na Tr. SNP, ktoré boli uvoľnené po odsťahovaní detskej nemocnice. Pred nasťahovaním došlo kvôli ich bezpečnosti k špeciálnej úprave okien. Opravené boli podlahy a vynovené nátery na stenách. Na zvýšenie komfortu "klientov" boli všetky izby vybavené samostatným sociálnym zariadením so sprchou, WC a umývadlom. Súčasťou oddelenia je vyšetrovňa, prijímacia ambulancia, terapeutická a spoločenská miestnosť, učebňa a otvorený priestor na denné aktivity.
Pochybnosti, či sa nový typ psychiatrického oddelenia ujme, veľmi rýchlo rozptýlil záujem o jej služby. Zvyčajne býva obložnosť takýchto pracovísk 60 - 70 percent. V košickej univerzitnej nemocnici je to 90 percent.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári