po ockovi je totiž polovičná Bulharka. Dlhé roky žila v Nemecku, a tak ovláda okrem nášho aj tieto dva jazyky a bez problémov sa dohovorí aj v angličtine. Slovensko veru takú missku - "jazyčnicu" ešte nemalo! V Košiciach sme ju vyspovedali počas jej účinkovania v porote kastingov Miss Slovensko 2011.
"V Bulharsku mám starkú aj rodinu, predtým som plynule vedela po bulharsky. Teraz som tam len zriedka, čiže som aj dosť z jazyka zabudla, ale hádam by som sa dohovorila. Mamka sa potom druhýkrát vydala, boli sme aj dva roky v Nemecku. Myslím, že týmto jazykom hovorím naozaj dobre, no keď v ňom málo komunikujem, musím si ho potom osviežiť. V poslednom čase som musela často používať angličtinu a mám pocit, že po anglicky je to ešte lepšie. Angličtinu totiž využívam pri rôznych módnych prehliadkach, foteniach v zahraničí a som nútená stále sa v nej stále zlepšovať," hovorí 19-ročná tmavovláska.
Tá sa na miss okrem iného prihlásila aj preto, že veľmi rada cestuje. Tým, že vyhrala titul kráľovnej krásy, sa jej podarilo spojiť príjemné s užitočným na sto percent. Ako Miss Slovensko strávila mesiac v Číne spolu s ďalšími 118 národnými víťazkami na celosvetovom finále Miss World. Žiaľ, čo sa týka umiestnenia, dopadla rovnako ako všetky jej predchodkyne na tejto súťaži. Aj napriek svojim kvalitám sa nedokázala prebojovať ani do semifinále... Marína bola z toho trochu smutná.
"Keď som išla do Číny, počúvala som so všetkých strán, že o postupe do absolútneho finále rozhoduje skôr politika ako to, či je dievča pekné. Myslela som si, že to tak určite nebude, no, žiaľ, realita bola iná," tvrdí Marína. "Hovorilo sa, že veľkú šancu majú dievčatá z Latinskej Ameriky, Indie a tých okolitých krajín. Ja som sa naozaj snažila, stále som sa pekne usmievala, vždy som dbala na svoj výzor, aby som zaujala tých porotcov a mohla postúpiť čo najďalej. Hovorila som si, predsa len nie som typická Slovenka, mám bulharské korene a aj tým by som mohla zabodovať. Myslím, že aj v angličtine bola tá moja komunikácia na veľmi dobrej úrovni. Fakt nechápem, podľa čoho sa tí porotcovia rozhodovali, ešte aj choreografky mi povedali, že ma tipovali vo finále. Postúpiť som mohla, no dopredu som bola upozornená, aby som kvôli zákulisným dohodám nemala nejaké veľké očakávania. Už len preto, že pri niektorých hlasovaniach som bola na prvých priečkach, som si naivne myslela, že sa možno dostanem aspoň možno medzi 25 najlepších a konečne sa podarí uspieť aj dievčaťu zo Slovenska. No, žiaľ, diplomacia iných krajín ma zrejme nepustila ďalej."
Najťažšie pre našu missku boli na jej ázijskom "turné" prvé dva týždne, keď pendlovali nielen okolo Pekingu, ale navštívili aj viaceré pamätihodnosti v Mongolsku. "Každý deň sme mali nabitý, často sa stalo, že sme vstávali o tretej ráno a do postele sme sa dostali neskoro večer. Bolo to dosť náročné neustále sa niekam premiestňovať autobusmi alebo lietadlami. Keď som prvé dva týždne spala, tak to bolo len v autobuse, no aj ostatné dievčatá tak dopadli. Boli tam aj stále fotenia a rozhovory s médiami. Do Číny už tak skoro nepôjdem, ten mesiac tam mi bohato stačil. Som však rada, že som ju navštívila, lebo ako bežný turista by som neuvidela toľko čo vtedy. Čo sa týka ľudí, všetci sa mi zdali rovnakí, každý mal čierne vlasy a čierne oči. Ja nechápem, ako sa tam oni vedia medzi sebou rozlíšiť. Boli však veľmi milí, naučila som sa aj tri slová z ich jazyka. Viem, že ahoj je ňihao, ďakujem je šeše a vohajni je ľúbim ťa. To vohajni mi, našťastie, žiaden z nich nepovedal. Určite niekde existuje aj nejaký pekný Číňan, no takého som za celý čas nevidela. Zaujal by ma asi len vtedy, keby bol nejakým miešancom. Slováci sa mi ako muži zdajú omnoho krajší..."
Pre najkrajšiu Slovenku ako veľkú fanúšičku čínskej kuchyne bol zrejme najväčším sklamaním paradoxne tamojší jedálniček. "Čína" v Číne bola totiž chuťovo úplne iná než to, čo poznáme aj my z ich reštaurácií v našich mestách. "Vždy keď môžem, zájdem u nás do nejakého čínskeho fastfoodu alebo reštaurácie. Myslela som si, že si tam pochutím na tom ich jedle, no zostala som veľmi sklamaná. Všetko tam bolo strašne mastné, na tú slovenskú čínu sa to ani zďaleka nepodobalo. Tešila som sa na gongbao, thajské na kari a namiesto toho sme mali niečo, no to ani neviem nazvať, no vôbec mi to nechutilo. Keďže tá strava bola pre mňa zlá, aj som tam asi tri kilá schudla. Dosť som však schudla už aj pred finále našej miss, no myslím, že to bolo stresom," priznala sa nám táto 173 cm vysoká a 56 kg vážiaca kráska.
Samozrejme, že nás zaujímalo aj to, čo robí pre to, aby mala takú dobrú postavu, ktorú jej väčšina žien môže len ticho závidieť. "Je to zrejme aj geneticky dané. Mám len 18 rokov, dobre mi to spaľuje a jem len to, čo mi chutí...," smeje sa. "Viem si zladiť príjem a výdaj energie, nemám ani žiadny prísny režim, že večer už nič nezjem a podobne. Dôležité je aj to, že odmalička som športovala. Pri športe si vybijem energiu, celkovo mám z toho dobrý pocit. Pokiaľ nesneží, chodievam aj vonku behať. Mám zvolenú jednu trasu, tam ma môžete stále nájsť. Keď som hrala volejbal, bol som svalnatejšia a celkovo väčšia, keď som prestala, aj svaly mi trochu opadli. Skúšala som aj fitnes. Bola som aj na nejakých súťažiach, ale nejako som sa v tom nenašla. Cvičím už iba tak dvakrát týždenne pre seba a radosť, nepotrebujem mať nejaké tituly. Teda momentálne sa skôr len snažím chodiť cvičiť, odkedy som sa vrátila z Číny, musím dobehnúť zameškané učivo v škole a trochu to flákam."
O misskách sa hovorí, že sa po zisku titulu rozídu s priateľom. Na počudovanie však Marína a jej o dva roky starší priateľ Boris neplnia stránky bulvárnych médií, keďže sú naďalej spolu... "Ja som spokojná s tým mužom, ktorý je po mojom boku a iným už nedám šancu. Čo robia iné missky alebo všeobecne dievčatá je už ich vec, ja nemám žiaden dôvod vymeniť svojho priateľa. On nie je ani žiarlivý, síce po tom, čo som vyhrala miss, sa aj trochu bál, ale sám videl, že na obavy nie je žiaden dôvod. Aj mi hovoril, že budem často chodiť po večierkoch a málo sa budeme vidieť, ale všetko sme zosúladili k vzájomnej spokojnosti. Na recepcie často chodí so mnou, predtým ma aj všade vozil, keďže som ešte nemala vodičský preukaz. Teraz je to už síce menej, ale aj tak, ak už idem do Bratislavy, tak on je väčšinou pri mne. Najťažšie mu bolo, keď som mesiac bola v Číne, ale prežil to. Nemal ani veľmi čas na mňa myslieť, lebo sa musel starať o mojich dvoch kocúrov," usmieva sa.
Títo Marínini mačací miláčikovia sú bratia a hoci sa nebránia pohladeniu od ostatných členov rodiny, obzvlášť prítulní sú najmä v prítomnosti ich šarmantnej majiteľky. "Nemajú ešte ani rok, ale vážia už skoro šesť kíl. Mám ich doma, našťastie byt je veľký, takže majú možnosť sa vybehať. Chodím s nimi aj dosť často vonku, kúpila som im aj popruhy, aby mi potom neušli. Keď vyjdeme z brány, nikdy neviem, čo mám robiť, lebo jeden sa vždy pohne doľava a ten druhý doprava. Susedia na mňa pozerajú, prečo mám stále rozpažené ruky a nikam sa neviem pohnúť," smeje sa.
"To nie je ako pes, že potiahnete a ide tam, kde vy chcete. Títo majú vlastnú hlavu a hrdosť. Majú ma však veľmi radi, keď prídem zo školy, hneď zdvihnú hlavičky a už sa mi líškajú. Myslím, že sa aj lepšie cítia so mnou ako s priateľom, ale to je asi preto, že ja im vždy dávam niečo na jedenie. Kupujem im aj tú najlepšiu stravu pre mačky ako granuly, hovädzie mäso a aj tyčinky. Chcem, aby boli pekní a mali dobrú srsť, tak sa o nich musím postarať. Vôbec na seba nežiarlia, celý život sú spolu, jedia, pijú a hrajú sa. Najprv som si zobrala len jedného, no po dvoch týždňoch som sa rozhodla, že si zoberiem aj jeho brata, aby im spolu bolo veselšie. Je to lepšie, lebo keď som teraz často preč z domu, nemal by sa im kto venovať a takto sa aspoň môžu hrať sami. Sem-tam sa s nimi pohrajú aj rodičia so sestrou, no mňa majú najradšej."
Kvôli pracovným a zmluvným povinnostiam trávi momentálne M. Georgievová dosť času v našom hlavnom meste. Pochvaľuje si, že sa nemusí večer hneď vracať domov, lebo na rok dostala do bezplatného užívania rodinný dom v blízkosti Bratislavy. "Väčšinou tam chodím síce len prespať po nejakej akcii alebo recepcii v Bratislave, ale býva sa mi tam celkom dobre. Mám tam nejaké periny, riad, prežiť by som tam nejako prežila, ale nejaké dlhodobé bývanie by sa s tým mojím vybavením asi nedalo zrealizovať. Zmenila som len príbor, namiesto plastového som si doniesla normálny. Zatiaľ som tam neurobila ani žiadnu párty alebo kolaudáciu, rozmýšľam, že už stihnem asi len takú rozlúčkovú. Rodičia aj priateľ sa už boli pozrieť, pochvaľovali si a tak obdivne mi hovorili, že fíha, aký ty máš dom. Kiežby mi ho chceli nechať dlhšie ako na rok, takú ponuku by som privítala s otvorenou náručou."
Momentálne však viac ako na ďalšie bývanie myslí na školu, keďže je v maturitnom ročníku. Povinnosti missky a študentky síce zatiaľ stíha, ale priznáva, že je to dosť náročné. "Dá sa to zvládať, keď si to všetko človek dokáže usporiadať a určiť priority. Zatiaľ stíham aj školu, keďže mám individuálny študijný plán, no dosť mi ušlo učivo najmä za ten mesiac, čo som bola preč v Číne. Každý deň sa veľa učím, niekedy aj 20 strán, je to dosť nepríjemné, ale snáď to všetko dobehnem. Som typ, čo sa chce učiť najlepšie, málokedy mám nejaký voľný čas," dodala budúca maturantka banskobystrickej obchodnej akadémie, ktorá by potom chcela študovať buď medzinárodné vzťahy, alebo na policajnej akadémii.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
