Bolo počuť krik, nadávky, i plač. Takto nejako vyzerá domáce násilie. Často mu napomáha aj fakt, že sa v spoločnosti až príliš toleruje. Organizácia Fenestra sa už 15 rokov angažuje v tejto oblasti a snaží sa bojovať proti tolerancii týrania v spoločnosti a pomáha ženám, ktoré ho zažívajú.

- Dlhé mesiace týral svoju manželku (47) muž (51) z Dobšinej v okrese Rožňava. Napádal ju, vyhrážal sa jej zbitím a zabitím, vyháňal ju aj s ich dvomi deťmi z domu, nedovolil im v dome kúriť, svietiť a tiež si vynucoval služby rôzneho ponižujúceho charakteru. Teror sa začal vo februári 2009. Pri poslednom útoku muž spôsobil žene otras mozgu, pomliaždeniny a odreniny na hlave a rukách. Svojím konaním u nej nepretržite vyvolával pocit strachu a spôsoboval jej značné fyzické a psychické utrpenie...

- Takmer 20 rokov týral svoju manželku 46-ročný Pavol z Košíc. Podľa polície ju bil, vulgárne jej nadával, nedovolil jej spávať a pod hrozbou násilia od nej vyžadoval sex...

- Muž týral od roku 2006 svoju ženu a šesť detí vo veku dva až 11 rokov. Teraz čelí obvineniu z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby. 37-ročný páchateľ z Budče manželke nadával, bil ju, ťahal za vlasy, hádzal ju o zem a kopal do nej. S nožom v ruke sa jej vyhrážal, že ju podreže. Svojho najstaršieho syna nútil k ťažkej fyzickej práci. Často ho bil päsťami do tváre a kopal ho do nôh. Neľudsky sa správal aj k ostatným deťom. Všetci sa ho báli, skrývali sa pred ním, alebo utekali z domu. Koncom augusta manželka ušla do Hronskej Dúbravy k rodičom a zobrala aj jedno z detí. Násilný manžel a otec tam prišiel za nimi. Zúfalá žena sa odmietla vrátiť domov, preto ju znovu fyzicky napadol...

Tieto a mnohé ďalšie hrozivé správy v novinách naháňajú strach a kladú otázku, ako je vôbec možné, že toto všetko nie sú iba výmysly z nejakej filmovej drámy. Taký život musí byť pre ženy a deti neznesiteľný. Je však zarážajúce, že legislatíva im v tom v našom štáte veľmi nepomáha. Laicky povedané, polícia nemá právo zasiahnuť, pokiaľ sa niečo naozaj nestane. Avšak, keď sa niečo stane, často je už neskoro čokoľvek riešiť. Organizácia Fenestra sa teda snaží nielen pomáhať ženám v takejto situácii, ale taktiež bojovať všetkými možnými prostriedkami proti tolerancii násilia páchaného na ženách na strane spoločnosti.

„Fenestra je ženská mimovládna organizácia," predstavuje ju programová riaditeľka Dušana Karlovská. „Pôsobí v Košiciach a špecificky sa venuje problematike násilia páchaného na ženách v intímnych vzťahoch. Vznikli sme v roku 1996 ako prvé materské centrum na Slovensku. Mnohé ženy, ktoré k nám prichádzali, začali postupne hovoriť o skúsenosti s násilím. V tom čase sme sa teda začali obzerať po Slovensku. Zisťovali sme, aké majú tieto ženy možnosti, kam sa môžu obrátiť. Čo im v tejto veci systém a spoločnosť ponúkajú."

Zistili, že u nás žiadna takáto organizácia neexistuje. Inšpiráciu našli v Rakúsku, kde vtedy mali vyvinutý pomerne dobrý systém pomoci ženám zažívajúcim násilie. Takisto aj v slovenskej legislatíve sa v tomto smere udiali v posledných rokoch zmeny, ktoré boli inšpirované práve rakúskym systémom. „V roku 1999 sme sa teda rozhodli zatvoriť materské centrum a otvorili sme poradenské centrum Fenestra. Odvtedy sa teda špecificky venujeme už len problematike násilia páchaného na ženách v intímnych vzťahoch. V rámci organizácie máme poradenské centrum, kde poskytujeme ženám priamo pomoc."

Pri pomoci ženám je prioritou otázka bezpečia, o čom svedčí aj fakt, že adresa poradenského centra je utajená, aby dokázali vytvoriť bezpečné miesto pre ženy a deti. Takisto rešpektujú akékoľvek rozhodnutie ženy. V procese pomoci je totiž dôležité, aby sa sama rozhodovala o svojej situácii. Aby mala možnosť robiť plne informované rozhodnutia, čo znamená, že dostane všetky informácie aj v súvislosti s právnymi otázkami. Aká je situácia na Slovensku, ako dlho trvajú súdne konania, ako zvyknú rozhodovať súdy... Aby teda naozaj mohli slobodne rozhodnúť, aké kroky urobia.

Tlak rodiny

Nie každá žena sa však vie rozhodnúť hneď. Iná ani nemusí vedieť, že nejaká možnosť pomoci je. Aký je teda postup v prípade, že sa rozhodne hľadať pomoc? „Zavolá na naše telefónne číslo, ktoré majú aj iné inštitúcie, tiež je ho možné nájsť aj na našej webovej stránke www.fenestra.sk. Počas telefonického rozhovoru sa snažíme zorientovať v situácii. Môže sa stať, že ženy volajú po akútnom útoku, to znamená, že môžu byť v ohrození života. Vtedy je postup iný. V rozhovore teda urobíme odhad nebezpečenstva, či je potrebné kontaktovať políciu, alebo urobiť iné kroky."

Nie každá žena však má možnosť opustiť byt, keďže sa môže stať, že nemá finančné prostriedky a býva na opačnom konci Slovenska, alebo niekde na lazoch. Aj na túto možnosť však Fenestra myslela. "Niekedy sa môže stať, že ženy z dôvodu samotného násilia môžu byť izolované a kontrolované, a teda nevedia odísť z domu. Iným dôvodom môže byť aj spomínaný finančný. Vtedy sa snažíme spolu so ženou hľadať iné možnosti. Máme kontakty na organizácie, ktoré majú ubytovacie zariadenie. Vieme žene poskytnúť informácie a kontakty. Tieto zariadenia sú však často plné a nemajú voľné miesta. To je na Slovensku veľký problém."

Organizáciou Fenestra prešlo už mnoho žien. Podľa neoficiálnej štatistiky je to vyše tisíc prípadov. „Pomoc a podporu poskytujeme ženám bezplatne a dlhodobo. Tak dlho, ako ju žena potrebuje. Ak sa napríklad veci rozhodnú riešiť právnou cestou, tieto konania sa ťahajú aj roky. Teda z toho pohľadu je číslo pomoci ženám vysoké, lebo to nie je iba krátkodobá konzultácia, ale pomoc, ktorá sa poskytuje často aj niekoľko rokov."

Na prvý pohľad to vyzerá jednoducho. Žena sa rozhodne, odíde, Fenestra ponúkne pomoc. Situácia je však oveľa zložitejšia. Tlak spoločnosti a niekedy aj najbližšej rodiny a peíbuzenstva na ženu je obrovský. „Stáva sa, že najbližšia rodina ženu presviedča, aby sa k násilnému partnerovi vrátila. V prípadne rómskych žien je tlak komunity obrovský. Stále je v spoločnosti vysoká miera tolerancie násilia. Často sa to zľahčuje a vníma tak, že v podstate o nič nejde. Na ženu je to obrovský tlak, nie sú aj vylúčené vyhrážky ohľadom ublíženia deťom, prípadne vyhrážanie sa zabitím. Ženy teda musia voliť kroky, aby zabezpečili sebe a svojim deťom bezpečie. Žiaľ, stáva sa že takýmto krokom je aj návrat do násilného vzťahu, pokiaľ nenájdu pomoc a podporu."

Ako už D. Karlovská spomínala, ubytovacích možností pre klientky je veľmi málo. Navyše, nie všetky majú adresy utajené. Pokiaľ totiž nejde o špecifické zariadenie pre ženy, ktoré zažívajú násilie zo strany svojho manžela alebo partnera. Pritom v mnohých európskych krajinách existujú bezpečné ženské domy s utajenou adresou, pripravené pomôcť práve ženám, ktoré zažívajú násilie. Tie ženám dokážu zabezpečiť všetko - od bezpečia, cez poradenstvo, právnu pomoc, až po nájdenie práce pre ženu.

V poradenskom centre sú ženy v bezpečí. „Niekedy sa stáva, že nás telefonicky kontaktuje rodina klientky, alebo jej násilný muž. Bez súhlasu našej klientky však o nej neposkytujeme žiadne informácie. V niektorých ubytovacích zariadeniach sa stalo, že partner zistil adresu a chodil pred zariadenie, čo na ženy a deti pôsobilo veľmi zle. Partneri postávajú na chodníku, vykrikujú a zatrašujú ženy, ktoré tam žijú."

Desivá štatistika

Rozlišujú sa štyri formy násilia. Fyzické, psychické, ekonomické a sexuálne (sexualizované). „Za tie roky sme sa stretli so širokým spektrom prípadov. Často sú aj deti používané ako nástroje násilia. Muž ich manipuluje proti matke - keď nie je doma, matku kontrolujú, a potom otcovi hovoria, čo sa dialo... Pritom práve na deti vplýva týranie najhoršie. Vysoké percento totiž býva svedkom násilia, prípadne je vo vedľajšej miestnosti a všetko počuje. Samozrejme, to sa prenáša z generácie na generáciu. Deti často vidia, že sa niečo deje a nikto s tým nič nerobí. Chlapci tak nadobudnú pocit, že ak sa raz takto budú správať k svojej žene, je to v poriadku. Dievčatá si zas pomyslia, že je to normálne, ak sa k nim takto partner bude v budúcnosti správať."

Nájsť v prípadoch, ktoré Fenestra riešila, ten najhorší, je podľa D. Karlovskej veľmi ťažké. „Všetky príbehy, ktoré počúvame, sú hrozné. Už len samotný fakt, že sa niekto môže beztrestne takto správať, je strašný. Jeden prípad nech je však pre spoločnosť akýmsi mementom. Týka sa ženy, ktorá bola klientkou našich kolegýň v Michalovciach. Našou klientkou sa stala až tragédií, ktorá niekoľko dní rezonovala aj v médiách. Násilný partner zabil jej dve deti a napokon seba. Ona pred tým dlhodobo hľadala pomoc, hlásila situáciu na polícii i v obci. Bohužiaľ, nedokázali ju ochrániť. Musíme teda hľadať kroky, ako takémuto niečomu predísť."

Koho nepresvedčia fakty, prikladáme na záver štatistiku. V Košiciach žije vyše 25-tisíc žien, ktoré zažili, alebo zažívajú násilie zo strany manžela alebo partnera, a viac ako 26-tisíc detí, ktoré sú vystavené tomuto násiliu. V rokoch 2009 - 2010 bolo 5 žien v Košiciach zabitých manželom alebo partnerom. Ročne je na Slovensku na následky domáceho násilia zabitých 25 až 30 žien...

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári