Myslia tým najmä tradičný model vzťahov medzi rodičmi a deťmi a s tým súvisiacu predstavu ideálneho domova. Paradoxne ale o svojich vzdialenejších priamych predkoch, ktorých gény v sebe nosím, vieme len veľmi málo. Tieto medzery dokáže zaplniť genealógia, historická veda o rodoch a vzťahoch medzi rodovo príbuznými jedincami. V Košiciach sa jej viacero ľudí venujú profesionálne. Jedným z nich je 36-ročný Marek Rímsky.
„Každá rodina má svoju históriu. Stačí len po nej pátrať," začína rozprávanie o svojej práci absolvent odboru história a archívnictvo, ktorý niekoľko rokov pôsobil v Archíve mesta Košice a v Štátnom archíve v Košiciach. Hneď však dodáva, že sám si označenie profesie historik ani genealóg nedáva. „Dnes je bežné, že mladí ľudia skončia školu a na druhý deň sa o nich píše ako o historikoch. Nie je to tak, školou všetko len začína".
Viac ako dejiny politiky, štátov, vládcov ho zaujali pomocné vedy historické. „Dali mi príležitosť skúmať autentické historické pramene v pôvodných jazykoch". Počas štúdia praxoval v archívoch, kde hľadal svojich predkov. Po škole začal v archívoch pracovať. Neskôr odišiel zarobiť si do zahraničia a keď sa vrátil na Slovensko, rozmýšľal, ako sa uplatniť. „Zamestnať sa v mojom odbore je problém, všetky archívy len prepúšťajú. Napadlo ma, že začnem robiť niečo sám. A tak som si vybavil živnosť na spracovanie rodokmeňov," spomína na začiatky.
Serióznych klientov je desatina
„Podnikať" začal pod obchodným menom Fratello, čo v preklade z taliančiny znamená brat. Podľa M. Rímskeho to nie je len symbol príbuzenských zväzkov, ale aj symbol jeho prístupu ku klientom. „Uživiť sa však len touto prácou nedá. Genealógovia určite nie sú bohatí ľudia. Konkurencia je veľká, o čom svedčia štatistiky bádateľských návštev v archívoch. Podstatnú časť z nich tvorí genealogický výskum.".
Získavať klientov nie je ľahké. Len s desatinou tých, ktori ho sami oslovia, pokračuje skutočná spolupráca. Zďaleka pritom nejde len o majetných ľudí, ktorí hľadajú len ďalší spôsob ako minúť peniaze. „Sú to väčšinou obyčajní ľudia, ktorí majú úprimnú snahu sa dozvedieť, kto bol ich pradedo. Či bol roľník alebo kováč, či bol vo vojne a podobne. Myslím, že to vyplýva z toho, že dnes už nežijeme tak ako v minulosti - spoločne viaceré generácie, viacerí príbuzní v jednej obci alebo v susedstve. Preto máme potrebu to nejako nahradiť," popisuje svojich ideálnych „zákazníkov".
Zvyšok sú aj takí jedinci, ktorí sú takmer chorobne presvedčení o tom, že sú potomkovia nejakého šľachtického rodu a u genealóga sa dožadujú, aby im to „vedecky" potvrdil. "Stretávam takých, ktorí sú nositeľmi priezviska evokujúceho príslušnosť k potomkom bývalej šľachty a to je všetko. No snažia sa mi nahovoriť, že sami sú šľachtici," približuje M. Rímsky jedno z úskalí svojej práce. Takí ľudia netušia, že odhaliť ich nečistý zámer je väčšinou jednoduché. Kontaktoval ho napríklad človek, ktorý o sebe tvrdil, že je bratrancom žijúceho Habsburga, a preto sa dostane k veľkému majetku. Ďalší vyhlasoval, že mu patrí sídlo poľských kráľov Wawel. „Väčšina z nás však pochádza z roľníckych, sedliackych, želiarskych a podželiarskych rodín, čo boli poddaní šľachty," vysvetľuje. Na druhej strane povedomie príslušnosti k urodzenému stavu sa v skutočných šľachtických rodinách tradovalo a udržalo dodnes, aj po jeho zrušení v roku 1918 a to aj v ťažkých časoch prenasledovania v období budovania komunizmu.
Rozdiely sú aj v očakávaniach našich ľudí a cudzincov, najmä Američanov, medzi ktorými sa veľmi rozšírilo hľadanie pôvodu v Európe. „Američanom stačí vedieť, kto boli príbuzní ich vysťahovaleckých predkov. Sú spokojní s vypátraním jednej alebo dvoma generáciami dozadu. Potom si zaobstarajú fotografie obce odkiaľ pochádzajú. Slováci si myslia, že sa pri zostavovaní ich rodokmeňu dostanem niekde do 10. storočia. Veľmi často sa však stáva, že sa stopa stratí dosť skoro a potom sú sklamaní.".
Mormóni všetko skopírovali
Ambíciou každého genealóga je zájsť čo najďalej do minulosti. M. Rímskemu sa podarilo doviesť históriu istého rodu aj do roku 1670. Kam sa až dá pátranie dostať, závisí od viacerých faktorov. Tým hlavným je zachovanosť matrík, teda úradných kníh, do ktorých sa zapisujú základné údaje zo života človeka, a to narodenie, uzavretie manželstva a úmrtie. Matriky sú najvyužívanejším a najbežnejším genealogickým prameňom. Najstaršie, približne od konca 16. storočia sú cirkevné matriky, pričom skôr ich začali viesť farnosti vo väčších mestách ako menších a dedinách. Od roku 1895 existovali aj štátne matriky. „Rok 1895 je prelomový. Spoločnosť sa postupne vymaňovala z cirkevného vplyvu, nie všetci sa už sobášili v kostoloch a krstili deti. Odvtedy existujú paralelne cirkevné aj štátne matriky," dopĺňa genealóg.
Kľúčové je vedieť, v ktorých archívoch sú matriky uložené. „Cirkevné matriky do roku 1895 boli prevedené do štátnych archívov, ktorých je sedem, a to v Košiciach, Prešove, Levoči, Bytči, Banskej Bystrici, Nitre a Bratislave. Cirkevné matriky po roku 1895 sú súkromným majetkom cirkvi a nachádzajú sa na príslušných farských úradoch alebo biskupských archívoch. Štátne matriky od roku 1895 sú zase uložené na štátnych matričných úradoch, teda v mestách alebo spádových obciach na obecných alebo mestských úradoch. A do nich majú prístup len príbuzní, lebo sú chránené zákonom o ochrane osobných údajov. To ale nie je všetko. Štátne matričné úrady môžu mať vo svojej úschove matriky najviac sto rokov dozadu, staršie, teda prakticky do roku 1895 odovzdávajú do pobočiek štátnych archívov," odkrýva problematiku archívov na Slovensku. Preto je vhodné začínať bádanie od predka, o ktorom poznáme údaje spred roku 1895.
I keď podľa M. Rímskeho môžu svoj rodokmeň zostaviť aj laici, nestačí im pritom len vedieť, do ktorého archívu treba zájsť. Aj čítať z genealogických prameňov vyžaduje isté znalosti. Predovšetkým treba poznať jazyk matrík. Do zhruba polovice 19. storočia to bola latinčina, potom sa presadzovala maďarčina, v mestách u evanjelikov to bola často nemčina, po roku 1918 začala dominovať slovenčina, ale vyskytujú sa aj jazyky či písmo národnosti, napríklad gréckokatolíci písali matriky v azbuke. Ďalším problémom je, že staršie matriky sú písané v zápisoch, ktoré obsahujú viacero údajov. „Údaje nie sú v prehľadných rubrikách. Treba preto čítať celé zápisy, riadok po riadku. Často je to neúhľadné písmo," hovorí zostavovateľ rodokmeňov.
Začínajúci genealóg okrem mena, priezviska a dátumu a miesta narodenia, sobáša, alebo úmrtia predka, od ktorého chce hľadať hlbšie do minulosti, musí poznať aj to, akého bol vierovyznania. Každá cirkev si totiž viedla osobitné matriky. Ak dnes prídete do archívu, budete matričné zápisy študovať na mikrofilmoch. M. Rímsky pripomína, že za to vďačíme mormónskej cirkvi (oficiálny názov Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní), a to napriek rozporuplnosti tejto sekty. Jej príslušníci od roku 1991 na základe dohody so slovenskou archívnou správou digitalizovali slovenské matriky. Financovali drahé prístroje na mikrofilmovanie a nám v archívoch nechali dve kópie. Tretiu kópiu si zobrali so sebou. Údaje potrebujú na identifikovanie svojich predkov. A to preto, že svojich zosnulých krstia. „Prínosom je, že u nás v archíve sa neštudujú originálne matriky, ale mikrofilmy. To chráni a šetrí archívny prameň. Mormóni majú zase v Utahu najväčšiu genealogickú knižnicu na svete z 2,3 miliónmi zvitkov mikrofilmov".
Aj neúspech je krokom vpred
Pre zostavenie rodokmeňa väčšiny ľudí stačia matriky. Ak sa v nich stopa stratí, čo sa väčšinou stáva okolo konca 18. storočia, ďalšie údaje sa dajú získať zo sčítaní obyvateľstva. Tie často aj obohatia „suché" matričné zápisy. Najviac využívaným je sčítanie obyvateľstva v Uhorsku z roku 1869, čo bolo jedno z prvých moderných sčítaní ľudu na našom území. „Je dobre zachované skoro vo všetkých obciach. Obsahuje kolónky s dôležitými genealogickými údajmi, ako meno a priezvisko hlavy rodiny, jeho manželka, deti, rok a miesto narodenia, povolanie, majetok," vymenúva odborník.
Ak rodokmeň napriek tomu dospeje do mŕtvého bodu, teda nedajú sa nájsť žiadne nové údaje, pomôcť môžu napríklad urbáre. Ide o súpisy povinností poddaných, ich majetku a pozemkov, ktoré mali v prenájme od panstva. „Ďalšími zdrojmi pri významných rodoch sú samotné šľachtické genealógie, ktoré sú spracované pokiaľ ide o významnejšie rody na 90 percent. Už na prelome 19. a 20. storočia prví maďarskí genealógovia zhromažďovali šľachtické genealógie a vydávali ich knižne ako viaczväzkové diela. Tie sú dnes vydávané na DVD, ktoré sa jednoducho prehľadávajú pomocou hypertextových odkazov". Okrem týchto prameňov môžu pri šľachtických rodoch pomôcť aj rodové archívy, ak sa zachovali.
A čo sú nevyhnutné vlastnosti úspešného pátrača po históriách rodov? „Predovšetkým veľká dávka trpezlivosti a mozole na zadku," odpovedá M. Rímsky. A tiež si musí byť vedomý, že aj neúspech v bádaní je na niečo dobrý. „Ak preložíte klientovi negatívny výsledok, tak to neocení. To, že ste hľadali v archíve sto hodín, ale nenašli ste to, čo potrebujete, je mu jedno a nezaplatí vám to. Pritom to má svoj význam. Viete totiž, že to tam nie je a musíte hľadať inde," uzatvára.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
