k Marián Sturdík, ktorý si vraví L.U.G.E.R. Umeleckú kariéru odštartoval vo väzení, kde si odpykával trest za dvojnásobnú vraždu. Ako k nej došlo a prečo o nej teraz píše piesne, nám levický raper prezradil pred vystúpením v jednom z košických klubov.

Až do mája roku 1996 žil Marián takmer normálnym životom. Nebol úplné neviniatko, ale snažil sa neskrížiť zákonu cestu viac, ako je únosné. Poznal síce aj prostredie, ktorému sa vraví kriminálne, ale on sám nedal polícii dôvod, aby sa jeho meno objavilo v jej štatistikách. Až prišiel osudný večer, keď ako 20-ročný pri Piešťanoch pripravil o život 22-ročnú Patríciu a 32-ročného Antona.

"Bol to hnusný pasák, ktorý obchodoval so ženami. Navyše sa vyhrážal mojej rodine a vydieral ju," vysvetľuje Marián. "V ten deň som si k nim nesadol do auta preto, aby som ich zavraždil. Antona som chcel len upozorniť a vyzvať, aby prestal. On sa mi však do očí vysmieval. A nielen mne, ale aj iným ženám, ktoré sú dodnes nezvestné. Tú situáciu som psychicky nezvládol a zastrelil som ho." Vraždu na vlastné oči videla Antonova priateľka Patrícia. "Začala hrozne kričať. Bol som v šoku, tak som v amoku, aby som nemal svedka, zabil aj ju." Marián dodáva, že než si prisadol do auta, robil všetko pre to, aby tam Patrícia nebola. Predpokladal totiž, že sa môže niečo stať, no jej by nechcel ublížiť. Napokon sa všetko zbehlo inak...

Žiadal doživotie

Keď sa našlo jedno a neskôr druhé mŕtve telo, rozbehlo sa veľké vyšetrovanie. Unikať pred spravodlivosťou sa Mariánovi darilo 11 dní. "Polícia sa odkiaľsi dozvedela, že som v ten osudný deň s Antonom bol a že musím niečo vedieť. Mali iba indície, tak ma trochu 'pritlačili'... Dali ma na podlahu a úplne ma rozbili... Výsluch trval nejakých 11 hodín, no nič konkrétne na mňa nemali. Možno by zo mňa nedostali ani slovo, no keď som na stole zbadal fotografiu Patrície, to mal položilo. Pochopil som, že pred všetkým môžem uniknúť, iba pred vlastným svedomím nie. Tak som policajtom povedal: 'Dobre, vezmite stroj a píšte...'" Konkrétne údaje k prípadu vraj polícia nemala, všetko podstatné sa dozvedela až od Mariána. "Smrť toho pasáka ma netrápi, ale jej smrť si nikdy neodpustím."

Hoci sa k všetkému priznal, kým padol právoplatný rozsudok, vo väzbe strávil dva a trištvrte roka. Polícia totiž preverovala verziu, či Mariánovi pri dvojnásobnej vražde niekto pomáhal. Napokon sa dej ustálil tak, že bol na mieste činu sám. Kuriozitou bolo, že vrah žiadal od súdu ako trest doživotie. Myslel to vážne alebo šlo iba o gesto? "Nemyslím si, že by niekto len tak prišiel na súd a žiadal výnimočný trest. To nie je niečo, čo sa len tak povie. Ale ja som to vtedy tak cítil. Dva roky som bol v tom, že to doživotie dostanem. Dnes to už také intenzívne nie je, ako vtedy, keď som bol v izolácii. Stále som mal tie vraždy pred očami, tak som si iné ani nežiadal. Cítil som sa v plnom trozsahu vinný. Len kvôli Patrícii som chcel ten doživotný trest."

Mimochodom, kvôli tejto požiadavke strávil Marián deväť týždňov na väzenskej psychiatrii v Trenčíne. "Lekári skúmali, či som normálny alebo mi 'precvaklo'. Chceli mi dať izolačný syndróm, že som sa z tej samotky zbláznil," tvrdí s odstupom času. "Myslím si, že na izolácii som bol preto, aby som sa zlomil. Aspoň tak si to polícia predstavovala. Lebo izolácia dokáže urobiť s človekom divy. Sám som bol niekoľko mesiacov a oni dúfali, že napokon poviem aj to, čo nie je pravda. Že niekoho 'ponatieram' a stiahnem so sebou. Nevyšlo im to..." Marián napokon dostal 15 rokov v III. NVS. Najprv bol v Ilave, po ôsmich rokoch ho preradili do "dvojky".

Zatúžil rapovať

Výkon trestu bol opačný extrém ako samotka. Na izbách sa tiesnilo aj 30 ľudí, rôzne povahy kriminálnikov a recidivistov. "Bol som veľmi uzavretý a zo začiatku som si málokoho pripustil k telu. Až s odstupom času, keď človek spozná ostatných, ich správanie a charaktery, pochopí, s kým môže, ako sa vraví, miešať kávu..." Svoju pozíciu si Marián na povesti dvojnásobného vraha nestaval. "Prirodzený rešpekt si človek buduje tak, že ak nastanú problémy, nerobí okolo toho 'caviky' a hlavne 'nebonzuje'. To sú základné veci. Držať spolu. Tým sa buduje rešpekt..." Samozrejme, úplne bez problémov tie roky neboli. "Niektorí tam mali vybrúsené antikorové lyžičky, ostrejšie než britvy, tiež šidlá od topánok. S tým sa pichalo... Bolo pár útokov aj na mňa, veď mám na tele niekoľko jaziev, ale o život mi nešlo..."

Okrem negatívnych dôsledkov trestu, teda života za mrežami či bezmocnosti, ktorú Marián prežíval, keď ho nepustili na pohreb jeho mamy, pocítil aj pozitívne účinky. "Basa mi pomohla nájsť samého seba. A za to vďačím Bohu. Mal som čas nad sebou premýšľať. Ako hlboko do minulosti som dokázal ísť, som nespočetnekrát rozobral svoj život. Analyzoval som, čo som urobil dobre, čo zle, či to stálo za to a či som niečo nemal radšej urobiť inak. Život som začal chápať úplne inak. Čo je zlé a čo dobré, čo má hodnotu a čo nie. Už po roku väzby som prišiel na to, že v budúcnosti chcem robiť hudbu. Hlavne písať texty, ktoré majú ľuďom čo povedať. A najmä mladým. Vystríhať ich pred tým, čo nepoznajú. Varovať ich, aby neskončili tak, ako ja. Toto bola vtedy moja veľká túžba."

Keďže Marián našiel nový zmysel života, nechcel nielen stráviť jeho zvyšok za mrežami, ale zatúžil dostať sa na slobodu skôr, ako uplynie celý jeho trest. Kladné stanovisko na žiadosť o podmienečné prepustenie však dostal až na siedmy pokus. "Nie, necítil som sa dostatočne potrestaný. To sa necítim ani dnes. Na súde som však tvrdil, že chcem ísť von a robiť hudbu. Chcel som rapovať, po inom som netúžil..." Po 15 mesiacoch pendlovania Mariánovho spisu medzi okresným a krajským súdom sa napokon dočkal slobody. Stalo sa tak po 11 a pol roku od chvíle, keď ho po vražde zavreli.

Život za život

Po prepustení sa Marián stal členom hudobného zoskupenia Masaker, ktoré okrem neho tvoril raper Návyk a DJ Lucco. On si dal umelecké meno L.U.G.E.R. "Áno, je to aj zbraň, ale dal som tam bodky, lebo ide o značku. Podľa odborníkov to bola v čase 2. svetovej vojny kráľovná medzi pištoľami. Kedysi som chodil na zväzarmovskú strelnicu a veľmi som si ju tam obľúbil. Bola presná a dobre sa z nej strieľalo."

Spoza mreží si Marián odniesol nielen hromadu zážitkov, ale aj textov, ktoré tvorili základ jeho budúcej tvorby. Boli o všetko možnom, no jedno mali spoločné. Myšlienku varovať mladých pred negatívami doby. "Boli o všetkých dôležitých faktoroch, ktoré mi zničili život. O peniazoch, klamstvách, závisti, nezhodách v rodine... O všetkom, čo ma skazilo, zničilo a vplývalo na mňa tak, že sa zo mňa stal vrah."

Základnou piesňou v tomto úsilí sa stal neskorší hit s názvom Oko Vraha. "Je o výčitkách svedomia človeka, ktorý zabije dvoch ľudí. 'Oko vraha' je moje vnútorné duchovné oko, ako ja sám seba vidím. Tá skladba má pre mňa veľký duchovný význam. Vždy totiž hovorím a na koncertoch to opakujem: 'Pamätajte si, môžete ujsť pred políciou, súdmi i systémom, ale pred svedomím nikdy.' S tým, čo som kedysi urobil, zaspávam a s tým sa budím. Celý život. To je moja nočná mora a oveľa väčší trest, ako basa v Ilave. Svedomie sa prebudí v každom jednom, otázne je, kedy, za akých okolností a ako ho to zmení..."

Z piesne Oko vraha je zjavné, že sa týka zavraždenej Patrície. Jej mama sa o Mariánovom konaní vyjadrila, že ide o hyenizmus a že mu nikdy smrť svojej dcéry neodpustí. "Viem o tom, no k jej matke sa vyjadrovať nebudem. Už ma nezaujíma. Niekedy áno, ale teraz nie. Koľko som mal podľa súdu zaplatiť, som vyrovnal do posledného eura. V tom smere mi nemá čo vyčítať. A v tom druhom, morálnom? Myslím si, že nesiem na svojich pleciach väčší trest, ako ona bolesť za stratou dcéry..." Možno aj preto kedysi Marián vyhlásil, že svoj život by vymenil za život Patrície. Nebolo to však iba gesto, zaželať si niečo, o čom vie, že je nemožné? "Nie je to fráza. Patrícia v tom bola nevinne, nie ako on. Nikto nepovedal, že to nebola sviňa. Aký Anton bol, vedia všetci, celé Levice. Patrícia však v tej chvíli bola v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Život svoj za jej by som vymenil hocikedy. Aj hneď."

Má to zmysel

Odkedy Marián opustil brány väzenia, spolu so skupinou Masaker vydal album s rovnomenným názvom ako hlavný hit, teda OKO VRAHA. Spolupracoval na ňom s kolegami, ktorých prezývky niečo hovoria iba hip-hopovým fanúšikom. Za všetkých spomeňme mená Kaidžas, Svetový hlas či Opak. "Hlavne Kaidžasovi vďačím za veľa. Je to fantastický a chápavý človek, u mňa je viac ako len raper. Sme spolu každý deň a vzájomne si pomáhame."

Album znamenal pre Mariána viac, ako len hudbu a slová. "Má špecifickú výpovednú hodnotu. Mnohé skladby nepochopí nezrelý poslucháč. Vložil som doň časti svojho života, bolestivé i radostné. Texty vímam inak ja a inak ten, kto ich počúva. Ja som tie slová prežil na vlastnej koži a pri tom albume sa vraciam v myšlienkach a pocitoch späť." Momentálne Marián pripravujee sólový album s výstižným názvom KRIMINÁLNIK. Výkonným producentom albumu je Kaidžas, ale podieľať sa na ňom budú aj iní interpreti. Album bude ťažký, miestami tvrdý, ale aj emotívny. Marián chce, aby bol čo najosobnejší a odrážal čo najtrefnejšie jeho osobu.

Po troch rokoch fungovania na hudobnej scéne Marián popiera, že mu takto šlo o očistu svojho svedomia alebo si na tom, čo kedysi urobil, chce postaviť biznis. "Chcem, aby ľudia pochopili, že čo som spravil, úprimne ľutujem. Slová v piesni Oko vraha hovoria o mojom čine a o tom, čo som cítil vtedy a čo cítim dnes. Majú odradiť všetkých hlavne mladých ľudí od činov, aké som spáchal ja. Netvrdím, že som iný, ako oni. Rozdiel je len v tom, že ja som v zlomovej situácii zlyhal... Snažím sa vžiť do pocitov mojich poslucháčov, ale chcem tiež, aby sa oni vžili do mojich. Ak sa mi takto podarí zachrániť čo i len jeden život a odradiť jedného potenciálneho vraha, potom to všetko, čo robím, malo zmysel..."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári