o pristávací manéver.
Košické letisko sužovala vo februári poľadovica viackrát. Aby klzká pristávacia a odletová plocha nerobila lietadlám problémy, upratovacie čaty minuli na boj s ľadom vyše 40 ton posypovej soli. Aj to však bolo málo účinné. Viacerí piloti sa sťažovali, že sa na šmykľavom asfalte nedokázali so strojom poriadne rozbehnúť a len tak-tak, že sa im podarilo nabrať vzletovú rýchlosť. Kolegovia, ktorí pristávali, zas mali čo robiť, aby lietadlá dokázali ubrzdiť. Všetkým bolo jasné, že je len otázkou času, kedy poľadovica zaviní nejaké nešťastie.
"Od rána som cítil v kostiach, že sa v ten deň niečo stane," priznal s odstupom času šéf údržby letiska Tomáš Čistič. "Aj preto som svojim ľuďom prízvukoval, aby obzvlášť dôkladne dbali na dodržiavanie postupu pri ošetrovaní letiskovej plochy, aby sme minimalizovali riziko nejakého nešťastia. Nemôžem povedať, že by sa mojimi pokynmi neriadili, no zrejme aj to bolo málo. Príroda bola jednoducho v tento deň mocnejšia než moderná technika, posypová soľ i naše úsilie..."
Ako sme už v úvode naznačili, na klzký povrch pristávacej plochy doplatilo lietadlo amerických aerolínií Flying Bird. V Košiciach sa pritom nemalo v úmysle zdržať dlho, ba ani vyložiť cestujúcich. Na trase New York, Londýn, Brusel a Moskva si iba potrebovalo doplniť palivo. "Už z diaľky bolo zrejmé, že pilot má nejaké problémy," opísal nám okamihy krátko pred nehodou službukonajúci pracovník z riadiacej veže. "Kývalo sa zo strany na stranu a podvozok sa nevysunul naraz, ale pod krídlami najprv pravé a až po chvíli ľavé koleso. Navyše, na lietadle nesvietila mu polovica svetiel."
Čo však bolo najhoršie a v podstate prispelo k vzniku nehody, bola vysoká pristávacia rýchlosť aj výška. Kým iné lietadlá, celkom logicky, dosadali na plochu letiska už na jej začiatku, toto až niekde za polovicou. "Hneď som vedel, že s takou rýchlosťou sa pristávací manéver na klzkom asfalte nemôže podariť. Takže hoci pilot od okamihu styku s letiskom začal brzdiť, nebolo mu to nič platné. Šmykom sa kĺzal asi pol kilometra dovtedy, kým nenarazil do hangáru s expozíciou lietadiel patriacou Slovenskému technickému múzeu."
Našťastie, hoci bol náraz silný a lietadlo typu PUK 142 sa nosom zarylo do interiéru, nikto zo 42 pasažierov a štvorčlennej posádky neutrpel ani škrabanec. Škoda na lietadle a hangári však nie je zanedbateľná. Znalec odhadol náklady na opravu stroja na 250-tisíc eur, len o čosi menej bude stáť nová stena budovy. Náraz vraj poškodil statiku, takže nutná bude kompletná rekonštrukcia. Našťastie, múzeum i letecká spoločnosť sú poistené, takže "škodu" utrpí akurát jedna slovenská a jedna americká poisťovňa...
"Jedno pozitívum však nehoda mala," priznal na záver T. Čistič. "Kým z USA do Košíc priletí náhradné lietadlo, všetkých 46 Američanov sa na náklady emerických aeroliniek ubytovalo v košických hoteloch. Mám také informácie, že by tu mali stráviť ešte aj celý tento víkend. Než v pondelok ráno odletia, dovtedy určite poriadne prevetrajú svoje kreditné karty..."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
