sme sa jej preto, či verí v duchov, ale i osud a šťastie.

„Veľmi rada by som verila, že duchovia existujú, no toto prianie sa mi nesplnilo," tvrdí Z. Kocúriková. "Nemám žiadnu skúsenosť, ktorá by mi v tej viere pomohla. Moja stará mama - mama mojej mamy - bola veľmi príjemná žena a kým sa mi narodilo dieťa, tak som pomáhala starať sa o ňu. Vtedy sme viedli siahodlhé debaty o všeličom možnom a okrem iného aj o tom, či existuje druhý svet. No a ona mi sľúbila, že keď sa pominie, tak mi príde povedať, ako to na tom druhom svete vyzerá. Pamätám si, ako mi povedala - Zuza, isto ti to prídem porozprávať. A neprišla! Možno ešte príde alebo jednoducho zabudla na to, že mi to sľúbila. Posledný rok života sa jej totiž už tak trochu ´poplietli kábliky´, takže možno preto ešte neprišla."

Do istej miery je ochotná veriť vo veci medzi nebom a zemou. „Mám kamarátku, ktorá je veľmi vzdelaná osoba, prednáša psychológiu. No a ona dokáže človeka dostať do takého tranzu, že sa vie vrátiť do minulých životov. Dve moje kamarátky to už podstúpili. Jednej zomrel blízky človek a veľmi zle to znášala. V tomto tranze zistila, že aj v minulosti boli v blízkom vzťahu, čo jej pomohlo vyrovnať sa s tým, že v tomto živote ho už stratila, lebo verí, že sa stretnú znovu. Ja sama by som sa na to nedala nahovoriť. Mám z toho strach. Neviem, z čoho ten strach pramení. Ja som v týchto veciach síce otvorená uveriť, ale som aj podozrievavá a skeptická. Keď som napríklad prečítala prvú knihu od Shirley MacLaine, v ktorej sa venuje tejto problematike a opisovala miesta v Peru a vo Švédsku, ktoré majú spojenia s nadpozemskými vecami, tak to opisovala tak verne, že som jej uverila. Ale pri druhej knihe, ktorá mi pripadala ako rozprávka, som jej už neverila ani slovo," smeje sa.

Aj keď neverí v duchov a iné životy, istotne verí v osud. „V osud verím totálne. Čím som staršia, tým viac som presvedčená o tom, že keď sa človek o čosi silou-mocou usiluje, tak mu to nevyjde, ak mu to nie je dané. Nehovorím, že máme žiť pasívne, ale úporne sa o niečo snažiť je zbytočné. Všetko je totiž tak, ako má byť, a tak ako to má byť, tak je to dobre. Nie vždy som verila v osud, ale dnes som presvedčená, že keď sa človek narodí, tak má predurčené, ako sa bude jeho život vyvíjať a kedy sviečka jeho života zhasne. Kdesi nad nami je nejaká sila, ktorá to cele riadi a riadi to veľmi dobre"

S tým, čo jej osud nadelil, je celkom spokojná. „Bojím sa však povedať to nahlas, aby som niečo neuriekla. Ale narodila som sa v nedeľu a hovorí sa, že 'nedeľniatka' sú šťastní ľudia. U mňa to platí. Do vienka som dostala dobrú povahu a za to som veľmi vďačná. Nikdy som nikomu nič nezávidela, nikdy som nikomu nepriala nič zlé. A tak mnou nikdy nezmietali zlé emócie, nikdy som sa netrápila zbytočnými vecami a negatívnymi pocitmi. A verte mi - to človeka dokáže veľmi oslobodiť a má potom o to krajší život," dodala Zuzana Kocúriková na záver.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári