KOŠICE. Obyvatelia Nižného Klátova blízko Košíc sa boja, že obec zaplavia ťažkotonážne nákladiaky. Firma Krušgeo.sk chce v miestnom lome zvýšiť ťažbu amfibolitu, ktorý sa využíva na stavebný kameň, na 10- až 25-násobok.
Povolenie na ťažbu 20-tisíc ton ročne jej vypršalo v decembri. Na ďalších 10 rokov žiada súhlas na 200- až 500-tisíc ton ročne. Banský úrad ešte nerozhodol. Firma od januára nesmie ťažiť, čaká na povolenie.
Každé 3 minúty nákladiak?
Uplynulé roky malo do kameňolomu prechádzať denne najviac 20 áut, maximálne 27-tonových. Tak sa zaviazala firma. Podľa obyvateľov to prekračovala. Denne narátali i 96 prejazdov, aj áut ťažších ako 27 ton, tvrdí starostka Marcela Jokeľová (nezávislá).
Krušgeo.sk vysvetľuje, že pri 200-tisíc tonách ročne by bola intenzita dopravy 41 áut denne, teda 5 za hodinu, pri 500-tisíc tonách ročne 104 nákladiakov denne, čiže 13 za hodinu.
„To znamená 200 prejazdov denne! Každé 3 minúty prejde nákladiak?" hromžili obyvatelia na nedávnom zhromaždení. Firma reaguje, že každý druhý nákladiak ide prázdny a o maximálnej ťažbe uvažujú až po výstavbe veľkého obchvatu mimo obce.
„Zrušili" firme cestu
Starostka zdôvodňuje, že situácia bola neúnosná, tak koncom minulého roka osadili na miestne komunikácie v správe obce ako jediný prístup firmy ku kameňolomu zákazové značky pre autá nad 12,5 tony. Firma tvrdí, že nezákonne, no na prokuratúre neuspela. Nedávno dostalo vozidlo Krušgeo.sk pokutu 60 eur, keď ho na zakázanej ceste autom zablokovali obyvatelia a privolali policajtov.
Klátovčania spísali petíciu pre obec i banský úrad za zrušenie ťažby a prechodu nákladiakov z kameňolomu. „Prach, hukot ťažkých strojov, triedičky štrku, 50 až 70 nákladných vozidiel denne znečisťuje a devastuje cesty, naše príbytky a životné prostredie a zhoršuje kvalitu života," zdôvodňujú v petícii.
Podpísalo ju už takmer 90 percent z asi 600 dospelých obyvateľov. Vadí im i nebezpečná jazda veľkých vozidiel centrom obce bez chodníkov, otrasy, vibrácie, odstrely v lome, aj niekedy nezakryté nákladiaky, z ktorých neraz padajú kamene.
Malý obchvat popred školu?
Krušgeo.sk tvrdí, že v prvej etape odklonenia prepravy chce z kameňolomu urobiť do leta 2011 na vlastné náklady vyše kilometrový obchvat mimo miestnych ciest v správe obce. Starostka reaguje, že táto sľubovaná účelová komunikácia firmy nič nevyrieši, lebo síce inou trasou, ale aj tak sa má napojiť len na cestu III. triedy, ktorá patrí župe a ide opäť stredom obce, navyše nákladiaky by presmerovali popred školu, úrad, ihrisko, či popri škôlke. Firma sľubuje bezpečnostné opatrenia i pomoc pri výstavbe chodníkov.
„Pre žiakov by to bolo životu nebezpečné," obáva sa zvýšenia frekvencie a presmerovania nákladiakov popred základnú školu jej riaditeľka Anna Hudáková. Školu navštevuje asi 90 detí zo štyroch obcí. „Už teraz je to tu nebezpečné. Mnohí vodiči sú nedisciplinovaní, cesta úzka, zákruta neprehľadná, chodníky chýbajú. Každý deň sa tadiaľ žiaci presúvajú na obedy do škôlky, na telesnú výchovu na ihrisko či na autobusovú zastávku. Pre nákladné autá z kameňolomu každý deň tŕpneme, aby sa deťom po ceste do školy nič nestalo."
Podľa starostky ešte pred 5 rokmi podmienil N. Klátov súhlas firme s ťažbou čo najskorším odklonením dopravy. „Firma s tým nič reálne neurobila, sľubom už neveríme," tvrdí obecný poslanec Dávid Korl (nezávislý). Krušgeo.sk reaguje, že ich brzdil Slovenský pozemkový fond, ale riešia to a so vzťahom k nehnuteľnostiam pod chystanou cestou nemajú problém. Obec tvrdí, že firma pozemky vysporiadané nemá.
Žiadajú veľký obchvat
Ministerstvo životného prostredia v stanovisku v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) odporúča podmieniť banské povolenie vybudovaním veľkého obchvatu úplne mimo zastavané územia až po najbližšiu vyhovujúcu cestu II. triedy (po križovatku Šaca, od kameňolomu asi 8 km). To isté chce Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Košice-okolie, Okresný dopravný inšpektorát Košice-okolie a ďalšie obce. N. Klátov žiada banský úrad, aby nepovolil už žiadnu ťažbu, kým nebude veľký obchvat.
Košický obvodný banský úrad by mal o povolení pre Krušgeo.sk rozhodnúť v nasledujúcich týždňoch, pritom firma dnes nemá pre ťažké autá žiadny legálny prístup. „Rozhodujeme len o ťažbe. Ja by som sa dopravou ani nemal zaoberať, firma ju môže zabezpečovať aj 3,5-tonovou aviou. To nech si vyrieši s obcou. Ak dostane povolenie na ťažbu, no nedorieši si cestu, nebude môcť prepravovať," vyjadril sa predseda úradu Ivan Krajník. Potvrdil však, že firma nemá dosť priestorov, aby všetko, čo chce vyťažiť, len skladovala a nič neodvážala.
Košický samosprávny kraj (KSK), ktorému patrí cesta III. triedy, vedúca cez N. Klátov i ďalšie obce, kritizuje, že hoci bez prepravy sa ložisko využiť nedá, banský úrad sa dopravou nezaoberá. „Zvýšením prepravy môže dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti i k takému poškodeniu komunikácií, že obyvatelia budú mať znemožnený prístup do obcí. Zrejme bude nevyhnutné vybudovať obchvat mimo obcí, finančné krytie nie je zatiaľ vyriešené. Dočasné riešenie môže dať banský úrad, ktorý by povolil ťažbu iba v obmedzenom rozsahu," uviedla hovorkyňa KSK Zuzana Bobriková.
Podľa konateľa Krušgeo.sk Kamila Harčára obecná komunikácia, kde už je zákaz, bola pôvodne vybudovaná ako prístup pre JRD a kameňolom, no i potom pri ceste rástli domy. Doplnil, že investovali do opravy cesty, ponúkajú pomoc pri rozvoji obce a verí, že sa dohodnú.
Harčár zdôrazňuje, že v najbližších rokoch neuvažujú s ťažbou viac ako 200-tisíc ton ročne a s maximom rátajú, až keď bude veľký obchvat. Plánujú ho v ďalšej etape, rok nešpecifikoval. Dodal, že je to náročný projekt a musia sa zapojiť verejné inštitúcie, napríklad kraj.
Zásoby ložiska amfibolitu v Klátove odhadujú na 41 miliónov ton. „Je to vzácne ložisko štátu s výmerou 30 hektárov, najväčšie v Európe svojho druhu. Slovenské cesty sú v katastrofálnom stave, toto je najlepší stavebný materiál. Tie nie je možné stavať bez produkcie lomu v Klátove, bez ohľadu, či to budeme realizovať my, či niekto iný." K spolupráci vyzýva obce i kraj. „V čase povodní sme prispeli k reparácii a zmierneniu škôd dodávkou materiálu za zvýhodnené ceny."
Krušgeo.sk má už 5 rokov sídlo evidované v N. Klátove na adrese súkromného domu, kde nepôsobí, bývajú tam cudzí ľudia. Podľa firmy je to formálny omyl a rieši to. Na webstránke Sociálnej poisťovne má Krušgeo.sk nedoplatky na odvodoch asi 34-tisíc eur. Firma tvrdí, že za to môžu i obmedzenia obce na ceste. Teraz, keď nesmú ťažiť, vraj väčšinu zamestnancov prepustili. Spoločníkom firmy je okrem súkromných osôb od roku 2007 i Slovenský rozvojový fond s vkladom 1,26 milióna eur. Jeho spoluzakladateľom okrem súkromného investora bol prostredníctvom Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania aj štát.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
