Aktuálna výstava v Slovenskom technickom múzeu mapuje vývoj baníctva na Spiši

V Slovenskom technickom múzeu na Hlavnej 88 je v týchto dňoch otvorená výstava, ktorej spoluorganizátorom je Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi a OZ Banícky spolok v Spišskej Novej Vsi.

Jej názov je Tajomstvá baní na Spiši. Verejnosti je sprístupnená do 27. marca.

Výstava si kladie za cieľ podať ucelený pohľad na oblasť baníctva na Spiši - na fenomén, ktorý od stredoveku do súčasnosti ovplyvňoval vo veľkej miere postavenie regiónu v štátnopolitických zriadeniach v ich historickom vývoji. Výstava v niekoľkých rovinách sprostredkúva návštevníkovi bohatú históriu banských miest a obcí Spiša.

"V prvej rovine sú na informačných baneroch faktografické údaje a mapy, texty, dobové i súčasné fotografie, erby a vlajky, historické pečate a tiež odtlačky poštových pečiatok daného mesta a obce," informovala nás Mgr. Jana Ďuricová zo STM. "V druhej rovine výstava cez bohatú kolekciu exponátov predstavuje baníctvo v jeho historickom vývoji. Sú tu mapy banských ložísk na Spiši, banské svietidlá, meracie prístroje, odev, náradie, insígnie, modely banských strojov, umelecké a úžitkové predmety a predmety s motívom baníctva, ktoré sú zo zbierkového fondu Baníckeho múzea v Gelnici a Slovenského technického múzea - referátu baníctva. Tretiu rovinu zastupujú minerály a rudné vzorky z ložísk Spišskogemerského rudohoria, ktoré sú bohato zastúpené v zbierkovom fonde geológie Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi."

Vo štvrtej rovine sa kolekciou fotografií dokumentujúcich baníctvo v historickom chotári mesta Spišská Nová Ves predstaví Miloš Greisel. Autor doslova preputoval celý tento priestor po zemi, vo vzduchu i v podzemí. Výsledkom jeho úsilia sú fotografie ešte fungujúcich, ale najmä zaniknutých baní, kameňolomov a zaniknutých výrobných zariadení. Svojou tvorbou prispel aj Tibor Gurín, vnímavý a premýšľavý tvorca obrazov a kamenných plastík s tematikou banskej mytológie a sveta podzemných bohov a škriatkov. Jeho originálne artefakty zosobnené do mýtických postáv sú aj pripomenutím zanikajúceho sveta rudných baní a ich historického odkazu.

"Piatu rovinu uzatvára rezbárske dielo insitného umelca Jána Vargu z baníckej obce Žakarovce, na ktorého od detstva vplývalo banícke prostredie rodiny. Drevo mu učarovalo už v detstve, počas štyridsiatich rokov vytvoril nespočítateľné množstvo prác. Jeho prejav je najmä vo figurálnej tvorbe, ktorú vo svojich prvotinách aj ozvláštňoval farebne. V súčasnosti sú jeho línie prepracované a čisté. Vystavená socha baníka v nadživotnej veľkosti iste upúta pozornosť návštevníka každej vekovej skupiny," dodala Mgr. Ďuricová.