Do slovenských domácností jej tvár snáď najsilnejšie prenikla prostredníctvom Grófky zo seriálu TV JOJ - Odsúdené. V Košiciach si Elena zahrala nedávno v predstavení Rozmarný duch a to bola príležitosť na rozhovor, v ktorom čo-to prezradila o láske, práci i o veciach medzi nebom a zemou.

Rozmarný duch je anglická čierna komédia. „Hovorí o jednom zvláštnom manželskom trojuholníku," vysvetľuje Elena. "Ja hrám rozmarného ducha, čo je prvá, zosnulá manželka hlavného predstaviteľa. Účinkujúci si urobia duchársku seansu, na ktorej sa im nechtiac podarí toho ducha vyvolať. Zostávam u nich v dome a neustále robím šarapatu, pri ktorej zákonite vznikajú komické situácie, keďže ducha vidí a počuje iba manžel." Hercovi sa počas kariéry podarí zahrať kadečo, ale duch, ktoré ho vidí a počuje iba jedna postava, musí byť výzvou. Ako ju prijala Elena? „Ja som sa hlavne tešila z toho, že ma oslovili do komédie, že konečne po tých vážnych, prísnych či kriminálnických postavách alebo po mrchách, si konečne zahrám komediálnu, veselú, veľmi rozmarnú. A teda to veľmi rada hrám."

Keďže postava ducha úzko súvisí so "svetom medzi nebom a zemou", opýtali sme sa Eleny, ako ho vníma ona. „Ja na to verím a mám pred tým obrovský rešpekt. Mňa by nikto nenahovoril na nejakú seansu, lebo si myslím, že je to zahrávanie sa s niečím, čo je mimo nás, zahrávanie sa s paralelnými svetmi. Ak by som sa chcela stretnúť s nejakým duchom, tak si na to počkám," smeje sa. „Nikdy som neskúšala niečo v tomto smere, ani ako dieťa som sa nezúčastnila detskej seansy. Už ako malá som sa bála a podvedome som verila, že sa môže niečo stať. Na druhej strane nikdy sa mi nestalo nič nadprirodzené, či nevysvetliteľné. Hovorili mi o mnohých veciach kolegyne, alebo som videla dokumenty, no ja osobne som sa s ničím zvláštnym nestretla."

Nielen herečky, ale najčastejšie ženy vraj navštevujú veštice, aby vedeli čo ich čaká a neminie. Elena je však aj v tomto opatrná. „Nikdy som nebola u veštice. Je to aj tým, že v poslednej dobe je strašne veľa podvodníkov. Ja tomu naozaj verím, ale nechcem sa nechať oklamať niekým, kto si vymýšľa a chce iba zarobiť. Teda ja by som možno zašla k veštici, ale musela by som byť presvedčená, že tá žena je naozaj veštica, a že naozaj má tú danosť. Vtedy by som šla, lebo je to zaujímavé. Chcela by som vidieť aspoň v náznakoch nejakú cestu, po ktorej sa uberám."

Grófka

Tí, čo menej chodia do divadla, si Elenu určite pamätajú zo seriálu z väzenského prostredia. Zahrala si postavu Barbory alias Grófky, ktorá má pod palcom všetky väzenkyne. „To bolo veľmi pekné obdobie a veľmi dobrá postava. Dala mi možnosť zahrať a ukázať skôr negatívne vlastnosti a emócie. Páčilo sa mi, že v druhej polovici seriálu došlo aj k zlomu. Mohla som tam ukázať aj polohy, keď moja postava súcitila, plakala, bola zničená a udupaná k zemi, kde si začínala uvedomovať, čo robí. Dobre sa mi to teda hralo preto, že som tam mohla ukázať viac hereckých polôh. Herecky to teda bola pre mňa určite výzva."

Na rolu sa herci pripravujú rôzne. Či už sa musia niečo naučiť, alebo odkukať správanie v konkrétnom prostredí. Ako sa však dá pripraviť na rolu ženy v base? „Určite sa nedalo dostať do väznice," smeje sa Elena. "Na začiatku sme mali sedenia s autormi, kde nám rozprávali, ako to vo väzení chodí. Oni tam boli, dostali nejakú výnimku, dokonca sa rozprávali s odsúdenými ženami. Všímali si to prostredie, ich psychiku, reakcie a potom nám to sprostredkovali. Všetko od správania, cez režim, vnímanie sveta, sme sa teda dozvedeli cez autorov." Odkopírovať z väzníc sa toho určite dalo dosť, čo sa však určite nedalo prevziať, bol väzenský slovník. „Keby sme mali točiť to, ako sa tam rozpráva, je to nevysielateľné. To by bol vulgarizmus za vulgarizmom," smeje sa. "Práca na seriáli bola však aj napriek tomu skvelá a spomienky mám úžasné."

Pred kamerou ako 11-ročná

Hereckých skúseností má Elena viac než dosť. Svedčí o tom fakt, že pred kamerou stála po prvýkrát ako 11-ročná. „Vyhrala som vtedy celoslovenský konkurz na hlavnú dievčenskú postavu vo filme 'Sojky v hlave'. Tam som prišla prvýkrát do styku s herectvom. S divadlom to bolo o rok neskôr, keď som začala chodiť do detského divadelného súboru Ludus. Tam sme pripravovali rôzne predstavenia a chodili na zájazdy či detské festivaly amatérskeho divadla."

Elene sa teda už v detstve začínala odvíjať sľubná herecká kariéra, napriek tomu v jej životopise svieti štúdium medicíny. Prečo? „Ja som vtedy napriek tomu, že som stále hrala divadlo, ešte nejako netúžila byť herečkou. Mala som 17 rokov a nejaký pubertálny skrat, keď som chcela niečo dokázať sama sebe a okoliu, že viem aj niečo iné ako tancovať, spievať a hrať. Začal som sa učiť chémiu i biológiu a zmaturovala som z nich na jednotky. Prijali ma na medicínu, ale osud chcel niečo iné. Po prvom semestri som si uvedomila, že ja tu nepatrím. Odišla som teda a šla na talentovky na herectvo. Nikdy som to neoľutovala."

Po skončení štúdia herectva dostala Elena angažmán v divadle Andreja Bagara v Nitre. Mohla by si spokojne žiť hereckým životom, ale osud to zase zariadil po svojom. A bola v tom láska. „Vydala som sa za priateľa Shawna a odišli sme spolu do Ameriky, lebo on pochádzal z Kalifornie. Bývali sme striedavo v Kalifornii a v Belgicku v Antverpách. Budúcnosť som veľmi neriešila, bola som zaľúbená a myslela som si, že presne takto to má byť. Láska je silná motivácia... Po anglicky som vedela veľmi dobre, navyše som celkom komunikatívny typ, takže som dúfala, že v nejakej umeleckej oblasti sa skôr či neskôr uplatním. Herectvo som neplánovala, bolo mi jasné, že v Hollywoode určite nečakajú na nejakú Podzámsku! Venovala som sa príležitostnému modelingu, Shawnova kariéra hudobníka sa vyvíjala veľmi dobre a ja som mu chcela pomáhať."

Takmer zomrela

Žiaľ, manželstvo nevydržalo. „Dôvody boli presne také, ako pri väčšine dvojíc - vzájomné odcudzenie a konflikty," vysvetľuje Elena. "Zrejme bola chyba aj v tom, že sme sa zobrali veľmi mladí a spoznávať sme sa začali až počas manželstva. Žili sme striedavo v Belgicku a Amerike, manžel mal kopu práce a mne začala postupne chýbať sebarealizácia. Túžila som po dieťati a manžel ho, samozrejme, nechcel. Keď som išla večer spať, Shawn odchádzal koncertovať, keď som vstávala, on si líhal vyšťavený spať. V istom momente sme boli zrazu dvaja poloznámi- polokamaráti, ktorí žijú vedľa seba, a nie dve milujúce sa osoby. Napokon sme sa rozhodli pre odlúčenie a ja som sa vrátila na Slovensko. Tu som začala znovu budovať všetky mosty, ktoré som po sebe predtým spálila..."

Časom do jej života naozaj pribudlo dieťa, ktoré tak veľmi chcela. Komplikácie sa, žiaľ, nevyhli ani tejto kapitole života. „Od mladosti sa so mnou ťahali ženské problémy a v istom momente mi lekári oznámili, že musím ísť na operáciu a prípadné dieťa by som tak či tak nedonosila. Už som sa s tým takmer zmierila, no zrazu som zistila, že som tehotná. Lekárka ma varovala, že sa vystavujem veľkému nebezpečenstvu, že dieťa nedonosím a veľmi si poškodím zdravie, no ja som sa ho za žiadnu cenu nechcela vzdať." Navštívila teda lekárku, ktorá sa špecializuje na rizikové tehotenstvá a s jej pomocou sa Elene podarilo prebojovať do piateho mesiaca, po ktorom bolo už riziko menšie.

„Pôrod bol veľmi ťažký. Napriek tomu, že som mala indikovanú sekciu, teda cisársky rez, lekári sa na poslednú chvíľu rozhodli pre prirodzenú cestu. Radke však prestalo biť srdiečko, normálne som to videla na monitore - najskôr pípanie, zrazu neprerušovaný tón! Nastal poplach, rýchlo sa zháňali lekári a napokon som rodila cisárskym rezom. Dcérku resuscitovali a našťastie všetko dobre dopadlo. To, že je Radka na svete a že ju mám, je taký malý zázrak..." Po troch dňoch museli Elenu znovu uspať, otvoriť jej celú ranu, vybrať krvné zrazeniny a znovu zašiť. "Myslela som si, že zomriem. Mala som také bolesti, že ma museli priväzovať. V pôrodnici som bola zhruba dva týždne, domov som sa vracala s hmotnosťou asi 48 kg. Ale ak by som znovu otehotnela, na interrupciu by som určite nešla. Riskla by som to opäť..."

Najväčší dar...

Deti hercov nesú fakt, že ich rodičia sú známi, rôzne. Radka však nepozerá seriály, v ktorých hrá jej mama. „Keď je náhodou zapnutá televízia a ide seriál, kde hrám, len povie, že som 'tam' a viac ju to nezaujíma. Keby sme mali dva televízory, kde na jednom ide Ordinácia a na druhom Hannah Montana či Jonas Brothers, tak si rozhodne vyberie to druhé. Raz sa jej podarilo zachytiť jednu scénu, kde som povedala škaredé slovo a bola z toho dosť prekvapená. Okomentovala to asi takto: Prečo ti píšu také škaredé slová? Nemôžeš im povedať, aby ti napísali niečo pekné?"

Herecké vlohy na Radke zatiaľ nebadať. Jej mama tvrdí, že je skôr sluchovo a pohybovo zdatná, a že ju viac zaujíma tanec a spev „Veľmi ju do baví, teda ide do tejto sféry. K tancu ju určite inšpirovalo Let´s Dance, čo pravidelne pozerala. Dokonca je teraz obklopená tancom a spevom a zapísali sme ju aj na spoločenské tance."

Keď Elena počuje slovné spojenie Let´s Dance, v jej mysli sa zobrazí určite najkrajšia spomienka, a to je láska. Okrem zážitkov si dniesla aj niečo hmotné, a to Mateja. „To bol ten najväčší dar. Matej je človek, ktorý tam bol so mnou, ktorý ma naučil tancovať, ktorý ma miloval a ja jeho a ktorý so mnou stál v tých najhorších chvíľach. Bola to láska na prvý pohľad..."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári