Prvou je srdce v primeranej kondícii na zdolanie 300 schodov na vzdušnej strane hrádze. Tou druhou je schopnosť prekonať nepríjemný pocit, keď prechádzate 250 metrov dlhou chodbou po dne hrádze a neustále počujete hukot vodnej masy nad sebou. Pri výstupe k lieviku nádrže je zase lepšie nemyslieť na to, že šachtu so schodiskom obklopuje približne 23 mil. m3 vody. Odmenou je poznanie, ako sa prevádzkuje a chráni zdroj pitnej vody, ktorú v domácnostiach pri otočení kohútika považujeme za úplnú samozrejmosť.
Výstavba nádrž Bukovec na rieke Ida, ktorý je jej hlavným tokom, začala v roku 1968. Hlavným dôvodom bola potreba zabezpečiť pitnú vodu pre Košice aj okolité obce. V tom čase nestačili podzemné zdroje Drienovského alebo Košického skupinového vodovodu. Situácia v zásobovaní pitnou vodou bola taká vážna, že najprv sa začalo s výstavbou objektu na Ide, ktorý umožnil vodárňam odber povrchovej vody priamo z toku. To zabezpečilo v predstihu zásobovanie Košíc pitnou vodou ešte pred vybudovaním nádrže. Až v druhej etape prišla na rad samotná priehrada. Hrádza sa začala sypať v auguste 1971. Napúšťaním od januára 1974 vznikla nádrž s dĺžkou zátoky 3,5 km a zatopenou plochou 1,017 km2. V tom istom roku sa začalo aj s odberom z nádrže.
"Trvalá prevádzka dnes druhého najväčšieho zdroja pitnej vody na Slovensku po priehrade Starina sa začala v roku 1975," začína rozprávanie o Bukovci Eugen Orlovský, od roku 2004 vedúci vodárenskej nádrže. Prevádzkuje ju Správa Hornádu a Bodvy, odštepný závod Košice, Slovenského vodohospodárskeho podniku. Okrem preložky Idy, ktorá mala pôvodne koryto v mieste budúceho odvádzača, bolo zvláštnosťou v porovnaní s výstavbou iných nádrží, že sa dosiahlo zvedenie časti prítokov Myslavského potoka zo susednej doliny do nádrže. "Myslavský potok bol prevedený do Bukovca štôlňou v dĺžke 1 407 metrov pod obcou Vyšný Klátov. Tok sa takto presmeroval z jedného povodia do druhého. Dosiahlo sa tým nadlepšenie vodohospodárskeho účinku nádrže, pretože prirodzené prietoky potoku Ida nestačili naplniť nádrž na dostatočnú kapacitu."
Funkcia nádrže zásobovať Košice pitnou vodou bola preverená v extrémnych suchých rokoch 1982 - 1983 a 1986 - 1987. Výdatnosť podzemných zdrojov, ktoré mal Bukovec kompenzovať, bola vtedy výnimočne malá. Nízke boli aj prítoky do nádrže, čo sa skombinovalo s dlhodobým prekračovaním projektovaného odberu. Viac ako 700 sekundových litrov oproti povoleným 473. "To všetko spôsobilo taký pokles zásob, že v aglomerácii Košíc bolo potrebné regulovať dodávku pitnej a teplej vody. Voda sa púšťala len v určitom čase a v určitých častiach mesta. Oznam o tom sa hlásil rozhlasom." Keďže v tom období bol predsedom krajského národného výboru Rudolf Schuster, medzi ľuďmi sa začalo trocha nespravodlivo pre tohto košického politika hovoriť o "Schusterovom vodovode".
Problém sa vyriešil až po výstavbe nádrže Starina v okrese Snina. Bukovec odvtedy slúži ako doplnkový zdroj pitnej vody pre Košice. Východoslovenská vodárenská spoločnosť dnes z nádrže odoberá priemerne 130 litrov za sekundu (l/s). Využíva na to štyri vodárenské odbery umiestnené v šachte na rôznych úrovniach nádrže. Každý odber má svoje potrubie, štvrtý má potrubia dve. Potrubia vyúsťujú do strojovne, potom voľne pokračujú prístupovou chodbou. Množstvo odobratej vody zaznamenáva prietokomer. "Využívajú sa najmä prvé dva odbery z vrchných vrstiev nádrže. Voda je tam najkvalitnejšia, má najmenej nechcených prímesí," dopĺňa E. Orlovský. Vodou z Bukovca sa cez úpravňu a vodojemy Červený rak zásobujú sídliská v západnej časti Košíc.
Nádrž má 10 stálych zamestnancov. Ich náplňou nie je len stráženie a pozorovanie, či je na priehrade všetko v poriadku. Spravovať vodný zdroj znamená často aj ťažkú fyzickú prácu. "Technológia nádrže niekedy potrebuje opravy. Do 30 metrov od brehu sa robia výruby náletových drevín, aby sa do vody nedostávalo lístie a iné nečistoty. Prvé ochranné pásmo je zalesňované ihličnanmi. Okrem výrubov robíme aj kosby. Často je potrebné s čakanmi, lopatami alebo aj mechanizmami odstrániť na tokoch prekážky a prečistiť ich," vymenúva E. Orlovský.
Kvalitu surovej vody vylepšuje chov rýb. "Vysádzaný je pstruh, ktorý požiera hmyz, a zubáč, ktorý je likvidátorom prípadných uhynutých živočíchov. Tolstolobik zasa čistí vodu od planktónu." Ryby v Bukovci vďaka tomu, že ich neohrozuje častý výlov, dosahujú výnimočnú veľkosť, niektoré aj do 50 kg. Ryby sú aj akýmsi zrkadlom kvality vody. Pri kontrolných odlovoch sa ich vzorky posielajú na rozbor veterinárom, ktorí v nich zisťujú prítomnosť ťažkých kovov alebo cudzopasníkov.
Napriek relatívne malému odberu Bukovec svoj význam nestráca. Do popredia v poslednom čase vystupuje druhý účel nádrže. Zabraňuje povodniam tým, že znižuje povodňové prietoky na Ide a Myslavskom potoku. Na odvedenie veľkých vôd slúži betónový šachtový priepad kruhového tovaru. Má priemer 3,3 metra, a kolenom zaúsťuje do gravitačného odvádzača. Jeho kapacita je pri maximálnej retenčnej hladine (417 metrov nad morom) 51,3 metra kubických za sekundu.
"V posledných rokoch pominula pravidelnosť počasia. Nemôžeme sa už riadiť tým, aké je práve ročné obdobie. Počasie je nevyspytateľné, kedykoľvek môžu za veľmi krátky čas na malom území spadnúť extrémne zrážky," popisuje vedúci nádrže. Preto stav hladiny na Bukovci regulujú v súčasnosti tak, že voda nejde do lievika, ale je ponechaná približne dvojmetrová rezerva pod maximálnu prevádzkovú hladinu, ktorá je 416,75 metra nad morom. Kóta koruny hrádze je na 420 metroch. "Je to príprava na prevedenie jarných vôd, ktoré tvoria topiace sa snehové zásoby často spojené s intenzívnymi zrážkami. Spádové na územie Idanského potoka je 50 km štvorcových," hovorí E. Orlovský. Prietokový rekord Bukovca je celkom nový. V júni 2010 počas ničivých záplav minulý rok do Bukovca pritekalo 6 750 l/s a rovnaké množstvo sa hneď odtekalo cez nehranený priepad a potom do odvádzača pod priehradou.
Kto sa chce dostať do veže na hladine nádrže, odborne nazývanej združený funkčný objekt, musí prekonať výškový rozdiel viac ako 50 metrov po kovovom schodišti, ktoré má 23 medziposchodí. "Zábavné to býva, ak si pri opravách zabudneme dole nejaké náradie," smeje sa E. Orlovský. V šachtovom priepade sú zaústené aj dva dnové výpusty v podobe oceľového potrubia. Ich uzávery sa dajú ovládať elektricky a núdzovo aj ručne. Cez tieto výpusty je možné nádrž úplne vypustiť po kótu 370. Ako každú vodárenskú nádrž, aj Bukovec postihuje jej zanášanie. Výskum v roku 1987 po 12 rokoch od napustenia preukázal zníženie celkového objemu oproti projektovanému o osem percent. Ďalším javom na hrádzi je jej sadanie. "V poslednom období zanášanie nie je veľké aj preto, že nádrž má štrkové podložie. V roku 2002 bolo navýšené hlinité tesniace jadro v telese hrádze o jeden meter. Posuny hrádze sú v norme," tvrdí šéf nádrže.
A ako je to s bezpečnosťou Bukovca? Tú stráži režimové pracovisko v prevádzkovej budove nádrže nazývanej velín. V nej sú na monitory počítača vyvedené ukazovatele snímačov tlaku a priesakov na vodnej stavbe. Nepretržite ich sleduje operátor. "Spustenie alarmu z pracoviska stálej služby nesmie presiahnuť päť minút od signalizácie mimoriadnej udalosti na vodnej stavbe," hovorí E. Orlovský. Súčasťou tohto systému varovania a vyrozumenia, ktorý je v prevádzke od roku 2004, je aj šesť sirén. Ich úlohou je pri havárii na nádrži varovať ľudí pred ohrozením v území, ktoré dosiahne prielomová vlna do jednej hodiny. Prvá siréna je na streche objektu nádrže, druhá v obci Bukovec, tretia v Malej Ide, dve v Šaci a posledná v závode U. S. Steel. Žiadne katastrofické scenáre však pri Bukovci nie sú namieste. Úplné roztrhnutie hrádze so šírkou pri päte 262 m, výškou 56 m a dĺžkou 333 m po teroristickom útoku nie je možné. Ide totiž o kamennú sypanú hrádzu, ktorú by na rozdiel od betónovej priehrady každý výbuch narušil len čiastočne a prívalová vlna by nevznikla.
Umelá nádrž pri Košiciach má ešte jednu funkciu. Je prepojená s takzvanou malou Bukoveckou umelou nádržou, ktorú Košičania poznajú ako miesto na letnú rekreáciu. V skutočnosti je to najmä havarijná zásobáreň úžitkovej vody pre U. S. Steel. Oceliarne ju používajú na chladenie vysokých pecí, ak z nejakého dôvodu nemôžu využívať odbery z Hornádu a iných zdrojov. Vtedy podnik oznámi správe horného Bukovca, že budú z dolnej nádrže čerpať. Po poklese jej hladiny sa potom doplní z "hornej" vodárenskej nádrže.
Základné parametre
Priehrada
výška: 56 metrov
dĺžka: 333 metrov
šírka v korune: 6 metrov
Nádrž
objem celkový: 23,4 mil. m3
objem retenčný: 1,10 mil. m3
Zatopená plocha: 105 hektárov
Maximálny povolený odber: 700 l/s
Sanitárny prietok pod vodnou nádržou: 74 l/s
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
