Popolcovou stredou sa začína predveľkonočný pôst

Slová "Pamätaj, človeče, že prach si a na prach sa obrátiš", ktoré cirkev cez Popolcovú stredu pripomína veriacim, sú výstižným pripomenutím ľudskej pominuteľnosti, nad ktorými sa v 40-dňovom pôstom období pred Veľkou nocou hodno zamýšľať.

Popol - znak pokánia

Popolcová streda je pohyblivým termínom a pripadá na 47. deň pred sviatkom Vzkriesenia - Veľkonočnou nedeľou (do pôstu sa nezaratúvajú predveľkonočné nedele). V tomto roku má Popolcová streda neskorý marcový termín - zakončuje mimoriadne dlhé fašiangy. Podobný bude zase až v roku 2014 (5. 3.).
V chrámoch kňazi posypú popolom (pochádza z bahniatok, posvätených v kostoloch počas minulej Kvetnej nedele) čelá veriacich znakom kríža. Sypanie popola je prastarým znakom hlbokého pokánia.

V pôstom období sa i v súčasnosti veriaci stíšia a začína pre nich čas striedmosti. Nekonzumujú mäso a iné ťažké a mastné jedlá, často sa postia, mnohí sa zriekajú alkoholu, cigariet a ušetrené peniaze potom často venujú na charitatívne účely. Je to čas tichého duchovného sústredenia, spovedí a oddelenie sa od lákadiel svetského života. Mnohé ženy, hlavne na vidieku, nosia v pôstnom období tmavé oblečenie.

Tučné pirohy - i mešce?

Typickou je aj úprava jedálnych lístkov, keď na nich dominujú hlavne neomastené cestoviny - napríklad dlhé rezance. Tie vyjadrujú aj želanie, aby sa urodilo veľa dlhých kláskov obilia či kukuričných šúľkov. Obľúbené sú aj pirohy - tie majú byť s pôstnou náplňou, ale čo najguľatejšie - potom vraj budú také aj naše mešce s peniažkami, čo je v kríze dobrý tip...

Meniaci sa termín Veľkej noci našim predkom nebránil v tom, aby od počasia počas Popolcovej stredy neodvodzovali aj ďalekosiahlejšie prognózy. V tento deň ráno, pred návštevou kostola ešte mnohí, hoci sa odporúča prísny pôst, dojedali fašiangové šišky a z tejto obyčaje sa zrodila veštba: Posledné šišky na blate - veľkonočné vajíčko za pecou. Medzi najznámejšie pranostiky patrí: Aké je počasie na Popolcovú stredu, také bude počas celého roka. Ľudí tešilo, ak bolo pekné počasie, pretože: Ak je na Popolcovú stredu pekne, čakaj peknú a slnečnú Veľkú noc. Ak Popolec pekný, príde suchá jar. Slnečný deň tešil aj hospodárov, lebo: Ak je suchý prvý pôst, teš sa na úrodný rok. Nehnevali sa, ani ak vial sviežejší vetrík, lebo: Ak na Popolcovú stredu fúka vietor svieži, úrodný rok na to beží.

Treba ešte pripomenúť, že nazývať Popolcovú stredu Škaredou je omyl - Škaredou je až posledná streda pred Veľkou nocou, ktorá pripomína Judášovi zradu.