ôrodnici, ale v známom prostredí svojho bytu či rodinného domu. Keďže kniha vzbudila veľký záujem na celom Slovensku a do čajovne pritiahla množstvo Košičaniek, rozhodli sme sa s 26-ročnou mamičkou o jej diele i o tom, čo jeho vzniku predchádzalo, porozprávať.

Alexandra, za slobodna Vargovčáková, sa od troch rokov venuje tancu. Štyri roky spievala v Zlatej bráne a odmalička dabovala v slovenskej televízii. Umeniu sa venovala aj neskôr, keď účinkovala v rozhlasových hrách rádia Regina či v divadelných predstaveniach. Napríklad v Staromestskom divadle to bol muzikál Apokalypsa v réžii Petra Raševa a v Štátnom divadle predstavenie Nebezpečné známosti v réžii Dušana Bajina. V roku 2002 zložila svoju prvú skladbu a vyhrala s ňou pesničkovú súťaž Košický zlatý poklad. Aby sme nezabudli, Alexandra vyštudovala hudobno-dramatický odbor na košickom Konzervatóriu a masmediálnu komunikáciu na Prešovskej univerzite.

"Absolútna zmena plánov a priorít nastala v tehotenstve synčeka Nia," spomína Alexandra na rok 2006. "Dieťatko vo mne otvorilo oči, prehĺbilo vnímanie a nasmerovalo k vedomému životu. Po narodení Nia v roku 2007 som spísala svoj pôrodný príbeh z domáceho prostredia a zverejnila ho na internete. Niekedy vtedy som začala uvažovať o knihe. Som šťastná bytosť a to mi odmala umožňuje zamerať sa na pomoc druhým. Naša spoločnosť je zrkadlom toho, ako sa u nás rodí. Mojím úmyslom bolo touto knihou ukázať ľuďom, že prirodzený pôrod je cesta ku šťastnej spoločnosti bez násilia. Poukazujem v nej na informácie, ktoré znamenajú možnosť voľby."

Kniha je prvou slovenskou publikáciou o plánovanom pôrode doma. Deväť žien v nej rozpráva o svojich pôrodoch v domácom prostredí. "Sú to ženy, ktoré si uvedomujú význam prirodzeného pôrodu pre svoje dieťa, seba i spoločnosť a majú silu ho zrealizovať. Niektoré sú prvorodičky, niektoré majú za sebou traumatické pôrody z pôrodníc. Všetky nás spája úcta k prírode, vedomý spôsob života a, samozrejme, radostné materstvo a šťastné zdravé detičky." Alexandra príbehy zozbierala tak, že prosbu o pôrodný príbeh zverejnila na webovej stránke vnimavetehotenstvo.sk a rozposlala priateľom, ktorí správu posielali ďalej.

Niektoré mamičky si v knihe ponechali anonymitu, niektoré sa predstavili celým menom. Jedným príbehom prispela aj Alexandra. Napísala ho asi pred troma rokmi na prosbu jednej českej mamičky, ktorá chcela rodiť doma, ale nemala predstavu, ako to môže prebiehať. "Príbeh sa jej veľmi páčil, dodal jej dôveru vo vlastné sily a do dvoch týždňov sa jej doma za asistencie pôrodnej asistentky narodil nádherný zdravý synček. Krátko na to som sa dozvedela, že môj príbeh koluje medzi slovenskými ženami a dulami. Bola som prvá žena na Slovensku, ktorá zverejnila svoj príbeh pôrodu doma. Chcela som ním povzbudiť ďalšie ženy, ktoré chceli rodiť v súkromí, bezpečí a mieri, že je to možné." Alexandra chcela zviditeľniť tabuizovaný pôrod doma, vniesť svetlo do tejto problematiky, otvoriť diskusiu a povzbudiť všetky rodiny, ktoré plánujú pôrod doma. "Je smutné, že médiá považujú pôrod doma za senzáciu. Pritom je to tá najprirodzenejšia vec na svete..."

Autorka knihu príbehov obohatila odbornými informáciami o domácom pôrode. Uvádza výsledky najnovších štúdií o plánovanom domácom pôrode zdravej tehotnej ženy za prítomnosti skúseného zdravotníka (zväčša pôrodnej asistentky). Jasne podľa nej dokázali, že pôrody doma sú rovnako bezpečné ako tie v pôrodnici a majú ďalšie výhody. Menší výskyt zdravotných komplikácií u matiek i novorodencov, menej časté používanie liekov, napríklad oxytocínu k stimulácii pôrodu, a menšie percento zákrokov, napríklad cisárskych rezov. Naopak, pôrody doma majú väčšiu snahu o pohodlie rodiacej ženy, napríklad využívaním kúpeľa, či podávaním jedla a pitia, čo ich činí bezpečnejšími.

"Pôrod je nedobrovoľný proces, ktorému sa nedá napomáhať a nesmie sa narušovať," tvrdí Alexandra. "V domácom prostredí je žena uchránená pred rutinnými postupmi, ktoré narúšajú priebeh pôrodu. Napríklad monitorovanie plodu, holenie, klystír, obmedzenie jedla a pitia, riadené tlačenie, nástrih hrádze či núkanie epidurálnej analgézie. Súkromie a nepretržitá prítomnosť pôrodnej asistentky zabezpečia žene optimálne podmienky pre bezpečný a nádherný pôrod."

V časti knihy pod názvom "Prečo si dávať pozor na pôrodnice" Alexandra poukazuje na škodlivosť rutinných zákrokov našich pôrodníc pohľadom Svetovej zdravotnej organizácie a ďalších odborníkov. "Táto časť je obzvlášť prospešná," tvrdí. "Mnohí čitatelia mi ďakovali, že som im ich týmito informáciami vyviedla zo slepej viery v silu modernej techniky a neomylnosť postupov u nás." Ďalšia časť knihy s názvom "Výhody prirodzeného pôrodu" vysvetľuje, prečo je prirodzený pôrod taký úžasný a dôležitý. "Pri prirodzenom pôrode žena aj dieťa zaplavujú najvyššie hodnoty hormónov šťastia, aké je možné v živote zažiť. Vzniká väzba a puto, ktoré zabezpečia, že matka s dieťaťom sa do seba zaľúbia a dieťa bude mať navždy pocit, že svet je bezpečné miesto. Som toho názoru, že spôsob, ako dieťa prichádza na svet - či už je to bolestné, alebo ľahké, hladké, alebo násilné - z veľkej časti určuje, čo z neho vyrastie a ako bude nazerať na svet okolo seba."

Ďalej Alexandra vymenúva výhody pôrodu doma. Najvýznamnejšia je, že žena je celý čas v kontakte s jedinou pôrodnou asistentkou, ktorú dôverne pozná z predošlých stretnutí a vníma ju ako blízku spoločníčku, pred ktorou nepociťuje ostych. "Asistentka ženu a dieťa nepretržite pozorne sprevádza. To je starostlivosť, akú nedokáže poskytnúť žiadna pôrodnica. V nich sledovanie zdravotníkom nahrádzajú monitory. Pôrodná asistentka vie, niekedy aj na základe pocitu, ktorý nemusí byť vždy racionálny, ale v drvivej väčšine neklame, včas odhaliť prípadné komplikácie. Ak ich nevyriešia prirodzené metódy, odporučí žene presun do pôrodnice. Kým pôrodná asistentka v kritických chvíľach dodáva žene psychickú a emocionálnu podporu, lekár žene ponúkne medicínsky zásah, čím sa pôrod odkláňa od prirodzeného a smeruje k operatívnemu..."

Kniha popisuje pôrod doma aj z hľadiska legislatívy. Z nej vyplýva, že každý občan EÚ má právo na súkromný život. Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu rozhodol, že výraz "súkromný život" zahŕňa tiež právo jednotlivca sa rozhodnúť, že bude rodičom a tiež o tom, v akých podmienkach bude uskutočnený pôrod. "Na Slovensku síce máme právo rodiť doma, no náš politický systém zatiaľ neumožňuje pôrodným asistentkám, aby sa živili asistovaním pri pôrodoch doma, ako to poznáme zo zahraničia."

Podľa Alexandry majú naše ženy právo na kvalitnú starostlivosť na základe najnovších poznatkov, čo znamená, že rutinné postupy slovenských pôrodníc, ktoré Svetová zdravotná organizácia odsúdila pred štvrť storočím, by mali byť minulosťou. "No nie sú, kým sa mamičky nebudú dožadovať adekvátnej zdravotnej starostlivosti, aká je v zahraničí samozrejmosťou. Extrémne potrebujeme osvetu. Ako môžu niektorí lekári tvrdiť, že pôrod doma je riziko, keď všetky štúdie o domácich pôrodoch dokazujú, že je bezpečnejší ako pôrod v pôrodnici? Lekár má držať krok s odbornou literatúrou. Lenže mnohí naši pôrodníci o ňu nejavia záujem. Toto je niečo, čomu sa ja nedokážem nečinne prizerať."

Zber všetkých týchto informácií trval Alexandre päť rokov. Čerpala zo svetových štatistík, súčasných učebníc určených pôrodným asistentkám, z kníh od pôrodných asistentiek, svetoznámych pôrodníkov či prenatálnych psychológov. "Využila som informácie, ktoré by mali ovládať všetci naši pôrodníci, keby sa držali svojej povinnosti, aby držali krok s vedou. Vzhľadom k tomu, ako sa o pôrode doma vyjadrujú niektorí lekári v médiách, im základné informácie zjavne chýbajú." Niektoré príbehy v knihe sú doplnené originálnymi fotografiami. Prečítať sa dá aj na stránke vnimavetehotenstvo.sk, ktorú Alexandra zriadila ešte počas štúdia na vysokej škole a ktorá si odvtedy našla stovky verných čitateliek. Kniha sa dá kúpiť v košickej predajni Enegy či objednať v internetových obchodíkoch.

Mimochodom, Alexandra založila na Slovensku tzv. Tanec s bábätkom v šatke, ktorým sa inšpirovalo viacero materských centier. "Keď som v jedno ráno so štvormesačným synčekom v šatke pripravila raňajky a dala do poriadku seba i byt, pustila som hudbu a spontánne som začala tancovať. Synčekov široký úsmev ma motivoval, aby som pokračovala a tak sme si hneď dali intenzívnu tanečnú hodinku. Bolo to úžasné a napadlo mi, že by sa možno chceli pridať aj ďalšie mamičky, ktoré nosia detičky v šatke. Dala som inzerát na ženskom fóre a vo februári 2008 sme mali v kruhu ôsmich žien prvý tanec. Vydržalo nám to, kým mali detičky rok, potom sa im už chcelo behať a šatku akceptovali na presun a uspávanie."

Matky odjakživa nosili a v niektorých krajinách dodnes nepretržite nosia svoje deti v šatke od narodenia do veku dvoch - troch rokov. Deti sa takto zúčastňujú každodenných činností matky. "Tanec s bábätkom v šatke je prirodzenou súčasťou života mamičiek, ktoré pred pôrodom tancovali a chcú sa mu venovať aj s dieťatkom. Leží v šatke, nie obyčajnej, ale určenej na nosenie detí. Každá mamička vie najlepšie odhadnúť, aká hudba, tempo a pohyby najviac vyhovujú jej a dieťatku. Nepotrebuje k tomu lektora."

Alexandra sa momentálne venuje svojej rodine a sporadicky organizuje semináre o vnímavom tehotenstve a prirodzenom pôrode. Mimochodom, ten domáci si v septembri zopakuje, keďže čaká druhé dieťatko... Ako bude pôrod prebiehať, sa z knihy "Rodili sme doma", môžu dozvedieť jej traja výhercovia. Na kupóny, nalepené na lístku, čakáme do štvrtka do 10. hodiny. Mená výhercov troch kníh zverejníme na druhý deň.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári