Pre vlaňajšieho majstra sveta v love rýb prívlačou Martina Forbáka zo Žiliny, ktorý nechýbal na nedávnej rybárskej výstave v Košiciach, je to naopak. Nemusí byť veľká, pretože v tejto športovej disciplíne platia trochu iné pravidlá. Nachytať ich treba v časovom limite čím viac a na veľkosti vôbec nezáleží.

Dostať sa na svetový šampionát a siahnuť po najvyššej méte je snom každého, kto tejto záľube podľahol a koho si voda podmanila natoľko, že inak si život ani nevie predstaviť. Slovenské mužstvo, ktoré nás vlani reprezentovalo v Chorvátsku, sa vrátilo ovenčené zlatom. Martin bol jedným zo štyroch pretekárov, ktorí si prvenstvo vychutnali. Za medailou však treba vidieť celý kolektív a okrem reprezentantov aj ich pomocníkov - asistentov, ktorí im chodia v pätách, radia a informujú, čo sa deje v iných súťažných poliach. Keď sa podarí, aby všetky kolieska zapadli do seba a nikto sa nehrá na individuálneho víťaza, vtedy sa dostaví úspech.

Všetko sa začalo v dosť ranom detstve. Nebol to však Martinov otec, ktorý ho nasmeroval k vode. Zato starý otec bol vášnivý rybár a aj druhý dedko si rád zachytal. Jeden lovil v pstruhových a druhý v kaprových vodách. Kto aké mal v dosahu. "Mňa nebrávali so sebou. Počúval som len ich nekonečné historky. Chodieval som k nim na prázdniny a najviac ma to ťahalo k rieke s kamošmi. Len tak bez udice. Doslova sme pytliačili, ale nejako začať treba. Ráno sme sa hneď po raňajkách stretli a do podberákov sme chytali ryby. Celkom sa nám darilo. Potom sme sa išli rýchlo naobedovať a vrátili sme sa späť k svojej zábavke. Do večera sme boli pri vode. Čo sme chytili, to sme si upiekli a zjedli. Bolo to ozajstné dobrodružstvo," spomína majster na svoje začiatky.

Profesionálne sa tomu začal venovať pred siedmimi rokmi. Bol jedným zo spoluzakladateľov prívlačovej ligy. Táto športová technika spočíva v love dravých rýb na umelé nástrahy. Každá z rybolovných techník mala v tomto období už svoju sekciu, iba prívlač nie. S novinkou sa nadšenci obrátili na Slovenský rybársky zväz, určili si pravidlá, požiadali o registráciu a začali súťažiť. Postupne sa prepracovali a dnes žnú úspechy doma i v zahraničí. Kto z rybárov dostane možnosť zúčastniť sa na majstrovstvách sveta, nie je vecou náhodného výberu. Na začiatku je liga, potom trojročný rebríček najúspešnejších. Každý rok sa končí sčítaním bodov za všetky preteky a potom súčet troch rokov. Každý jednotlivec je vyhodnocovaný a najvyšší počet bodov je klasifikáciou na majstrovstvá sveta. Tam sa nominujú bez ohľadu na to, do akého družstva patria v rámci slovenskej ligy. Funguje to presne tak, ako vo futbale. Z najlepších sa postaví štvorčlenný reprezentačný tím a náhradník.

Po rokoch driny najvyššia méta

Martin má za sebou tri majstrovské šampionáty. V roku 2008 obsadilo slovenské družstvo 2. priečku, ako jednotlivec skončil šiesty. O rok nato bola pre Slovákov v Andorre ťažká voda, na ktorú neboli pripravení. V horskej bystrine boli doma Taliani, od ktorých ich delilo až osem priečok. V jednotlivcoch sa musel uspokojiť s 15. miestom. V Chorvátsku už ukázali svoju silu a odviezli si domov zlato. Sám Martin dosiahol iba na zemiakovú medailu, ale aj to je víťazstvo. Ani štvrtý na svete nie je zlé ocenenie. Viac-menej je to o konečnom víťazstve a sile družstva a určite sa za svoj výkon nehanbí. Konkurencia bola silná.

Rozdiel v domácej lige a v majstrovstvách sveta (MS) je veľký. "V našich podmienkach je súťaž postavená na lov na kaprových riekach, väčšinou na jalcovi. No majstrovstvá sveta sú o pstruhoch, úplne iných nástrahách i technike. U nás máme povolené brodenie, na majstrovstvách sa chytá iba z brehu. Je to o inom. Do Chorvátska sme išli s trojtýždenným predstihom, aby sme si vyskúšali dané podmienky a aby sme vedeli, čo nás čaká. Nezaskočilo nás nič, ale naopak, posunulo najvyššie."

Keď sa lov rýb berie zo športového hľadiska, prívlač a MS sú úplne iné, ako si ľudia bežne predstavujú rybačku. Sú tam štyri samostatné kolá a z každého sa výsledok započítava do koncového hodnotenia pretekára a spočítava do jeho osobných konečných výsledkov, aj do tímových. "Prívlač nie je pasívny, ale aktívny druh rybačky. V žiadnom prípade sa tam nesedí. Na rybu sa nečaká, kým zaberie, ale vyhľadáva sa. MS sú ešte o to zložitejšie, že máte 13 súperov a podľa lósu vybiehavate do sektorov, ktorých je dvojnásobný počet a môžete prebehnúť do hociktorého voľného. Doma sme viazaní na jedno miesto. Je to aj o fyzickej kondícii. Nie je sranda utekať v rybárskej veste, v plnej poľnej s vybavením, veľkým podberákom, s prútom tri alebo štyri hodiny a ešte pritom chytať aj ryby. Keď nás vidia pobehovať po brehu, tak to je veľká groteska."

Asi to nie je naozaj ľahké a vyžaduje si to dobrú kondíciu. Pstruhová sezóna sa začína v polovici apríla, takže potom je už pohybu dosť. Pred a po nej je to posilňovňa, aktívne "prechádzky" v prírode a tvrdá fyzická príprava. Vlani Martin z 365 dní strávil pri vode až 150. Keď sa už ryby môžu loviť, tak každé ráno pred zamestnaním, ktoré sa tiež točí okolo rýb, je budíček skoro ráno. O piatej už behá s prútom po rieke Belá a vábi pstruhy na rôzne návnady. Po štyroch hodinách už funguje v obchode s rybárskymi potrebami. Radí na čo berú aj rekreačným rybárom, ktorí sa svojej záľube nevenujú až toľko, ale s veľkým zanietením striehnu na dobré úlovky a hľadia na pokojnú hladinu. Zaberie či nezaberie, je to vlastne jedno. Veď nejde o medailu a ani o život. Nuž, komu ako. Ryby majú poplach a nie raz posledný.

Ťažkoodenci v broďákoch

Každý súťažiaci rybár má svoje špeciálne návnady a každému vyhovuje niečo iné. Nie je to vôbec lacný špás. Dobrý navijak stojí aj 500 eur. A to je len jedna súčasť výstroja "ťažkoodenca". Sú to kilogramy nástrah, na každú rybu a vodu niečo iné. Je to kvantum drobností a háčikov, ktoré so sebou vláči. Rybár nikdy nevie, čo bude práve potrebovať a na čo mu zlatá rybka skočí.

Rybárčenie je drina i relax, ale aj veľa zážitkov, úspechov a zábavy. Mnoho úsmevných, ale i vážnych príhod zažijú rybári a okúpu sa niekedy častejšie, ako by chceli. Posledný nezabudnuteľný zážitok už dnes rozpráva Martin s úsmevom, ale vlani na tréningu na Belej mu do smiechu vôbec nebolo. "S kamarátom, tiež reprezentantom, sme sa vybrali k rieke v nie práve najlepšom počasí. Nad nami viseli búrkové mračná, ale nám to neprekážalo. Až dovtedy, kým do seba nezačali narážať a ukázali nám plnú silu. Blesky nás presvedčili o tom, že je čas zabaliť to a nechať tréning tréningom. Rybárske prúty sú vyrobené z veľmi kvalitného uhlíkového vlákna, ktoré je vynikajúcim vodičom. Takže taký čas je lepšie nemať ich pri sebe. Bolo už zopár príhod, keď blesk cez udicu prešiel... Blýskalo sa a my sme už kráčali k autu cez les. Kamarát šiel dva-tri kroky predo mnou. Iba pár metrov od nás švihol do zeme blesk a zadunela rana ako z dela. Zaregistroval som, ako podskočil a zahodil udicu do trávy. Chalan bol vyľakaný na smrť. Bol z toho úplne hotový. Seba som nevidel, ale určite som nežiaril šťastím. Nebolo mi všetko jedno."

Neraz sa Martin vykúpal v ľadovej vode. Nepremokavý odev síce ochráni, ale keď sa voda do broďákov naberie, tak nič nepomôže. Všetko musí byť vodotesné - hodinky, foťák či mobil. Je to vodný šport. Ale vraj krásny. Kapitálne úlovky mladý muž neprežíva a ani nerieši. Loví pstruhy, a tie nebývajú také obrovské ako sumce. "Chytil som aj pekné ryby, ale neboli to ozruty. Určite ma potešilo viacero rýb, lebo na pretekoch sú veľké možnosti. V Chorvátsku, keď som vyhral svoj sektor, tak som mal chytených v prvom kole šesť rýb, v druhom štyri a potom nič. Po dvoch kolách boli také preplašené, že sa mi tak zle zadarilo. Vo štvrtom kole sa šťastie naklonilo na moju stranu a dve minúty pred koncom som jedného pstruha predsa chytil, a to už bola malá oslava. Nehovorím, že by som nechcel chytiť niečo väčšie, ale pstruha, ktorý by vážil aspoň 3 až 4 kg. Jedného som už na prúte mal, ale nevytiahol som ho. Vybabral so mnou. Nešiel po nástrahe, ale po pstruhovi, ktorého som chytil. Skočil na toho, čo som ťahal z vody. Tak ako ja, aj on zostal prekvapený. Chvíľu sa klepotal po hladine a potom mi zakýval chvostom. Na takú rýchlu situáciu sa reagovať nedá."

Nie je rybačka ako rybačka. Niekto si ide k vode oddýchnuť a niekto sa zničiť. Pre Martina platí to druhé. Kým vraj nie je po ôsmich hodinách unavený ako kôň, tak sa mu to ani neráta. Má veľa záľub, ale ničomu sa nevenuje v takej miere, ale viac-menej je všetko o rybách. Čím je zvláštna práve táto záľuba? "Keď si to porovnám napríklad s poľovníctvom, tak je v tom veľký rozdiel. Keď rybár chytí rybu, stále má možnosť vrátiť ju do vody, ale keď poľovník niečo strelí, cesta návratu neexistuje. Väčšinou im darujem život, ale niekedy si na nich aj pochutnám."

Najďalej si zalovil vo vodách Portugalska. Destinácií, kde by sa rád vybláznil, je strašne veľa. Najtajnejšou túžbou je navštíviť Nový Zéland. Láka ho krajina, ale aj pstruhy. Verí, že sa tam raz dostane...

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári