Reč je o profesorke Márii Frankovičovej, prednostke Kliniky cievnej chirurgie UPJŠ Lekárskej fakulty a Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb. Jej prínos pre medicínu ocenila odborná verejnosť v podobe prestížneho ocenenia Krištáľového krídla v kategórii medicína a veda.

Prof. Mária Frankovičová nie je pôvodom Košičanka, ale cíti sa tak. Pred rokmi sa tu prisťahovala spolu s rodičmi. Narodila sa Humennom. Jej otec pochádzal zo Sarajeva. Hlava rodiny študovala na Karlovej univerzite v Prahe vďaka štipendiu, ktoré mu udelil kráľ Alexander. Z Humenného sa rodina presťahovala do Prešova a po niekoľkých rokoch do Košíc. Viacnárodný pôvod prof. Frankovičová považuje za životný prínos.

"Vďaka tomu som mohla chodiť na prázdniny do Sarajeva," spomína na detstvo. "Rodinu sme mali aj vo Francúzsku, tú sme tiež navštevovali. V podstate to prispelo k mojej výchove a komunikatívnosti. Ale naučilo ma to aj pokore, pretože ak prídete do cudzej krajiny, do inej rodiny, človek sa naučí, že sa mu nemusí všetko splniť a dokáže sa lepšie prispôsobiť."

Fyzika a chémia jej nevoňali

K medicíne prednostka privoňala prostredníctvom sesternice Angeliky, ktorá sa venovala štúdiu tohto náročného povolania. Tiež vďaka okruhu rodinných známych, ktorí pochádzali z košického lekárskeho prostredia (prof. MUDr. Drahovský, primár MUDr. Bauer). Spočiatku to vyzeralo tak, že mladá Mária sa podujme na jazyky. Odporúčal jej to aj jej vyučujúci. Venovala sa najmä francúzštine a latinčine. "O lekárske povolanie som sa začala seriózne zaujímať potom, ako mi otec navrhol, či by som nechcela študovať medicínu. Škola ma prvé dva roky príliš nezaujala, pretože predmety ako chémia či fyzika mi pripadali nezáživné a ťažké. No v 3. ročníku sa začali klinické predmety a tie sa mi hneď zapáčili."

Po absolvovaní Lekárskej fakulty UPJŠ premýšľala čerstvá MUDr. Frankovičová o oblasti plastickej chirurgie. V tom čase však toto pracovisko malo dostatok lekárov. Na výber jej ostali dve ďalšie alternatívy - úrazová alebo všeobecná chirurgia. Voľba padla na všeobecnú, kde začínala pracovať pod vedením známych košických chirurgov ako profesor Emil Matejiček, profesor Július Vajó a prim. MUDr. Eduard Milichovský. Netrvalo dlho a z postu asistenta sa MUDr. Frankovičová dostala na miesto operatéra. Menovaní odborníci ju podľa jej slov mnohému naučili a posmeľovali ju.

"Doteraz sa presne pamätám na prvú operáciu," spomína s úsmevom. "Mala som pred ňou veľký rešpekt, a vtedy som po prvý raz naozaj pocítila, čo je to zodpovednosť, že všetko závisí odo mňa. Byť chirurgom je návykové, operovanie je niečo ako droga. Keď idem na operačnú sálu a operácia sa podarí, tak mám z toho veľmi dobrý pocit, že som niečo skutočne dobre urobila. Je to silný vnútorný pocit šťastia, žiaden iný podobný nepoznám."

Prvá transplantácia obličky

Prof. Frankovičová si môže pripísať viaceré úspechy. V roku 1988 bola súčasťou transplantačného tímu prof. Matejička, ktorý uskutočnil prvú transplantáciu obličky na východe Slovenska. Stala sa tiež prvou ženou - profesorkou v odbore chirurgia. "Ani si neuvedomujem, že je to niečo vzácne. Niekedy na to nie je čas a nemáte možnosť si to vychutnať. Profesorský dekrét som dostala ešte od prezidenta Rudolfa Schustera a skrýva sa za tým veľa práce."

V rámci chirurgie sa košická odborníčka špecializovala práve na cievnu chirurgiu, ktorá je podľa jej slov adrenalínovým medicínskym odborom. "Cievneho chirurga zavolajú kolegovia - lekári vtedy, ak sa deje niečo vážne, ak sa napríklad poraní cieva. V cievnej chirurgii nie je čas na spomalené reakcie, pretože pár sekúnd navyše môže znamenať smrť pacienta. Preto je veľmi dôležité, aby ste boli vybavení teoretickými znalosťami, šikovnosťou a zručnosťou nadobudnutou praxou."

Odborníčka venovala celý život tisíckam operácií a pacientom. Asistovala, sama operovala a teraz aj ako vyučujúca dáva priestor na prax mladým kolegom. Spomína si na mnohé prípady, keď jej skúsenosti a vedomosti menili či zachraňovali životy pacientov. "Raz mi volali domov, že majú pacientku na operačnom stole. Spadla cez sklenenú výplň dverí a silné krvácanie jej zastavili priložením päste. Okamžite som nasadla do auta a išla do nemocnice. Vtedy je potrebné reagovať promptne a je dôležité zachovať pokoj."

Dobre odvedená práca

Pocit z dobre urobenej práce sa v profesorke ozve, keď ju príde navštíviť teraz už 30-ročný mladý muž, ktorý v mladšom veku trpel na poruchu srdca a poruchu cievneho systému v nohe. Zatiaľ čo srdce zachraňoval MUDr. František Sabol, PhD., generálny riaditeľ a predseda predstavenstva kardioústavu a prednosta kliniky srdcovej chirurgie, o nohu sa postarala práve prof. Frankovičová s tímom spolupracovníkov kliniky cievnej chirurgie (MUDr. Arendárčik a MUDr. Kubíková, PhD.). U mladíka hrozilo, že bude treba nohu amputovať. Napokon sa tak vďaka dobre odvedenej práci cievnych chirurgov nestalo.

Žena profesorka to môže mať v odborných medicínskych kruhoch, kde prevládajú muži, ťažké. Ona potvrdzuje, že problémový nie je len tento odbor a veľa uznávaných žien v rôznych profesiách bojuje s predsudkami. "Vyplýva to z historického vývoja a je pravda, že sa skôr presadzuje určitý druh patriarchátu. Je zaužívaný model, že žena má v rodine úlohu postarať sa o domácnosť a deti a že práve medicína je skôr určená mužom. Milo prekvapená som bola pri návšteve zahraničia, kde žena vykonáva náročné povolanie a dokáže si rozdeliť svoj čas pre prácu i rodinu."

Pacienti však viac ako na rodovú príslušnosť pozerajú na odbornosť a profesionalitu odborníka. "Každý lekár si buduje dobré meno svojím prístupom k pacientovi. Ak je o neho dobre postarané, šíri dobré meno pracoviska ďalej." Prednostka nie je priateľská len k chorým, snaží sa byť taká aj k študentom. Prísnosť podľa nej nie je dobrá učebná metóda. Väčší úspech vidí v motivácii a otvorenom dialógu.

Silné emócie

Zadosťučinením dobre vykonanej práce je pre prof. Frankovičovú práve ocenenie Krištáľové krídlo, ktoré si prevzala v januári tohto roku. V kategórii medicína a veda obstála v konkurencii 26 nominovaných. Na slávnostné odovzdávanie do Slovenského národného divadla v Bratislave boli pozvaní len vybraní traja odborníci, medzi nimi aj košická chirurgička. "Nikto z nás netušil, kto ocenenie získa. Keď vyslovili moje meno, začalo mi búšiť srdce a mala som obavy, aby som počas cesty na javisko nespadla. Bol to veľký moment prekvapenia, ale nemôžem povedať, že by som mala trému. No emocionálne ma to premohlo."

Práve toto ocenenie odborníčke pripomenulo, že jej práca má veľký zmysel. "Uvedomila som si, že toto je asi nejaký cieľ, pretože človek nevie, čo je cieľom jeho života a ani nad tým nepremýšľa. Keď som bola mladšia, mama mi hovorila, aby som dávala pozor v živote, aby som neminula cieľ. Keď som stála na javisku, tak som si hovorila, že možno toto je jeden z cieľov môjho života." K cene profesorke gratulovala i slovenská premiérka Iveta Radičová.

Ako prednostka a profesorka nemala M. Frankovičová nikdy voľného času nazvyš. Jej odbornosť si vyžadovala a vyžaduje neustále vzdelávanie. Ak je možnosť, rada účasť na zahraničnom kongrese prepustí lekárom zo svojho pracoviska. Usiluje sa tak o to, aby sa každý z nich mohol vzdelávať a stretávať sa s odborníkmi zo zahraničia. Vzdelávanie je podľa nej jedným z najdôležitejších aspektov práce lekára. Jej pôsobenie na košickej chirurgickej klinike bola podľa nej veľmi ťažká, ale kvalitná škola. Po rokoch našla kvalitné podmienky na svoje vzdelávanie aj vzdelávanie spolupracovníkov práve vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb.

Ak si prof. Frankovičová nájde trochu voľného času, rada číta. Nielen odbornú literatúru, ale aj beletriu. Jej profesionálne zážitky a skúsenosti sa rozhodla zúročiť vo vlastnej knihe. V jej rodine platí známe porekadlo, že jablko nepadá ďaleko od stromu. 18-ročný syn sa totiž rozhodol, že by rád nasledoval lekársku kariéru svojej mamky i otca ortopéda, a chcel by študovať medicínu. "Žiaľ, je to tak. Viem, že medicína je náročné povolanie. Ale asi sa to na neho tak nejako nalepilo, budúcnosť však ukáže, či nezmení svoje plány," hovorí s úsmevom prednostka.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári