Lacnejšie a jednoduchšie je povodniam predchádzať ako odstraňovať škody, ktoré na Slovensku každoročne spôsobujú.
NIŽNÝ SLAVKOV. V piatok vybral počítač na Úrade vlády prvých 200 obcí, ktoré tohto roku dostanú z rezervy premiérky peniaze na protipovodňové opatrenia. Dnes sa ich starostovia a primátori zišli v Nižnom Slavkove (okres Sabinov) na prvom pracovnom stretnutí.
"Dva dni popršalo a už máme na Slovensku problém. Bez revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí sa tieto problémy budú neustále len prehlbovať," prihovoril sa k predstaviteľom samospráv splnomocnenec vlády pre územnú samosprávu, integrovaný manažment povodí a krajiny Martin Kováč.
Projekt je zameraný na zadržiavanie vody v prírode. Celoplošná výstavba finančne a technicky nenáročných vodozádržných prvkov by mala pri každej extrémnej zrážke jednorazovo na celom území Slovenska zadržať až šesť miliónov kubíkov vody. Výsledkom by mala byť podstatne menšia erózia pôdy, ktorá pri povodniach spôsobuje najväčšie problémy, a zvýšeniu zásob spodnej vody.
Tobogany nič neriešia
Výber miesta stretnutia primátorov a starostov nebol náhodný. Nižný Slavkov každoročne zaplavujú vody z dvoch potokov. V roku 2004 voda vytopila 57 domov, zaplavila studne, brala všetko, čo jej prišlo do cesty.
Obec sa vehementne pustila do boja proti živlu. V roku 2008 vďaka finančnej podpore Nórskych fondov zregulovala korytá potokov Slavkovjanka a Hajirbach.
"Ani to nepomohlo. Korytá zaniesli štrk, kamenie a drevo z lesov a z okolitých kopcov a voda sa začala opäť vylievať. Jednoducho – kým ju nezadržíme hore, bude sa to rok čo rok opakovať," argumentuje starosta Jozef Kamenický.
Na výstavbe malých hrádzí v najkritickejších roklinách pracuje osem miestnych chlapov. "Boli nezamestnaní. A mám obavy, že nebyť tohto projektu, prácu by si ani nenašli," hovorí Kamenický.
Chce to odvahu
Na stretnutie so starostami a primátormi prišla aj predsedníčka vlády Iveta Radičová. Predtým si v teréne overila, ako pokračuje výstavba hrádzí.
"Je to len jedna časť protipovodňových opatrení. Musia sa na nich podieľať aj lesníci, poľnohospodári či vodohospodári. Všetci sa musíme k prírode správať ako dobrí gazdovia, nie ako majitelia."
Do prvej etapy projektu investuje vláda 19 miliónov eur, ďalších päť pribudne z Európskeho sociálneho fondu. Jeho realizácia vytvorí dlhodobo viac ako 2 500 pracovných miest a ďalších 2 000 sezónnych.
Oponenti tvrdia, že peniaze sa minú a efekt bude nulový. "Rada by som neprajníkom odkázala, že všetky doterajšie opatrenia zlyhali. Som presvedčená, že tento projekt pomôže prírode i ľuďom oveľa viac ako budovanie betónových korýt a megapriehrad. Koniec-koncov už teraz majú oň veľký záujem aj v zahraničí, budeme ho prezentovať aj na pôde Európskej únie. Jednoducho, nemali by sme sa báť prísť s niečím novým ako prví. Chce to odvahu a my ju máme."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
