saním a kostýmami, jemu stačilo obliecť si oblek. Čas si preto našiel na tento rozhovor.

Kým po minulé roky nepatril J. Vajda medzi tých hercov, ktorí s obľubou vymetajú všetky plesy, tohto roku stihol zájsť na päť. „Bol som na otváracom plese sezóny v opere, na troch ďalších a napokon na Krištáľovom plese v novej budove SND, ktorý sezónu uzatváral. Dá sa teda povedať, že tohto roku sme si plesovú sezónu s priateľkou July veľmi vychutnali," prezradil. Keďže má za sebou aj účinkovanie v šou Let's Dance, dá sa predpokladať, že sa tam čosi naučil a na parkete sa nedal zahanbiť. „Ako však mohlo vidieť celé Slovensko, veľmi zdatný tanečník nie som. Partnerke to však vynahrádzam nadšením, s akým tancujem. Hehe. Skutočne tancujem veľmi rád. Ak mám šťastie na chytľavú muziku, tak som schopný stráviť na parkete celé hodiny."

V dobrej spoločnosti a pri výbornej tanečnej muzike sa dá dobre zrelaxovať, J. Vajda však za ideálny relax považuje šport. „Je mi úplne jedno, akou formou si zašportujem, ale musím sa tomu venovať každý deň. Pokojne to môže byť tenis alebo nejaká kolektívna hra, rád si aj zacvičím v posilňovni. Tak hodinku-hodinku a pol, potom nejaký ten strečing a ak potom nasleduje sauna, tak je to ideálna kombinácia. Len tak si poležať, pooddychovať. Tak si predstavujem ideálny relax. No keďže telo a ducha od seba nemôžete oddeliť, tak treba dopriať relax aj duši, čiže ideálne je oddychovať po športovaní s dobrou knihou v ruke a k tomu nejaká príjemná muzika... Aj keď mám práce a povinností pomerne veľa, vždy si nájdem čas aj na to, aby som si doprial oddych. Nemá zmysel sa len naháňať za prácou a peniazmi, keď potom nemáte čas si užívať život."

Relaxom je pre J. Vajdu aj jeho práca. „Iste, verím tomu, že len málokomu je dopriaty ten luxus, že môže svoju prácu nazývať zároveň relaxom. Ale pravda je taká, že pre mňa je moja práca zároveň hobby. Keď mám za sebou dobré divadelné predstavenie, tak ma to nabudí, že nemusím ísť niekoľko hodín spať. Toľko mi to dodá energie. Vydarené predstavenie je lepšie, ako vypiť liter energetických nápojov," smeje sa. Navyše, po každom predstavení má potrebu si ho prejsť ešte raz v hlave a zhodnotiť sám seba. „Ja som príšerne sebakritický. Mnohokrát si veľmi dobre uvedomujem, čo som mal urobiť inak. Väčšinou sú to detaily, ktoré si divák ani nevšimne, ale ja sa sám seba pýtam, či som to niekde neprehnal, či som nešiel proti réžii, či som sa zbytočne nepodliezal divákovi... Inak povedané - či som na javisku nestváral hlúposti. Hehe. Je dobré, keď herec má v sebe zabudovanú autocenzúru, ktorá mu povie, ktorým smerom je dobré ísť a ktorým nie. Veľmi si vážim, že mi táto schopnosť bola daná."

Rovnako ako si uvedomuje dôležitosť sebakritiky, potrebuje občas aj pochvalu. „Kto nepotrebuje pochváliť? My herci máme šťastie v tom, že aj potlesk je istou formou pochvaly, takže sa nám jej dostáva pomerne dosť. A každý herec z javiska veľmi dobre vidí, kedy je ten potlesk úprimný a kedy diváci tlieskajú len preto, lebo sa to patrí. No a pochvalu potrebuje podľa mňa raz za čas počuť každý a umelec dupľom," dodal s úsmevom.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári