Občas si pripadá ako levica, ktorá musí hájiť svoje územie

Vyštudovala kombináciu český jazyk - dejepis a celkom pokojne z nej mohla byť učiteľka češtiny. Rozhodla sa však skúsiť šťastie inde, po moderátorskej práci v rozhlase a televízii sa v roku 1993 postavila na divadelné dosky. Premiéru mala v muzikáli West

Side Story a odvtedy ju fanúšikovia poznajú ako jednu z najznámejších českých muzikálových speváčok. Zopár muzikálových hitov ponúkla nedávno Leona Machálková hosťom aj počas plesu GM pre prvovýrobu spoločnosti U. S. Steel Košice v Dome umenia.

Čas na rozhovor si našla chvíľu po tom, ako zišla z javiska. Najprv však ochotne rozdala pár autogramov a s úsmevom sa odfotografovala s každým fanúšikom, ktorý ju o to poprosil. „Ja som istý čas úporne rozmýšľala nad tým, ako to zariadiť tak, aby ma na podobných spoločenských akciách neobklopili ľudia hneď, ako zídem z pódia. Rada by som sa totiž aspoň trochu osviežila, prevetrala... Prišla som však na to, že sa to jednoducho nedá. Keď som sa pokúsila odísť aspoň na chvíľu do šatne, tak to vždy ľudia brali tak, že im utekám a už sa nevrátim, tak šli húfne za mnou," prezradila so smiechom. Márnu snahu teda vzdala. „Takže teraz si iba prehrabnem prstami vlasy, usmejem sa a fotím sa hneď, ako zídem z pódia. No a vravím si, že sú to ich fotky, oni sa na to budú pozerať a ak im neprekáža, že sa na nich lesknem, tak mne to nemá prečo prekážať. Ja som totiž rada, keď môžem byť svojim fanúšikom k dispozícii. Keď prídu hneď po predstavení či koncerte, tak je to veľmi priama a veľmi príjemná spätná väzba."

Spätná väzba od fanúšikov je čosi, na čom L. Machálkovej mimoriadne záleží. „Iste spievam aj pre seba, pretože to mám rada. Ale v prvom rade spievam pre ľudí, a preto sú pre mňa ich reakcie veľmi dôležité. Keď mi fanúšikovia dajú najavo, že sa im to páčilo, vtedy má pre mňa moja práca zmysel. Aj preto si uvedomujem, že nestačí len byť speváčkou, vyjsť na javisko a zaspievať to, čo sa odo mňa čaká. Stále sa snažím rozširovať si obzory a uvedomiť si súvislosti toho, čo divákom ponúkam. Pracovať na sebe, zaujímať sa o hudbu a vôbec o svet okolo seba a pretaviť to do mojej práce."

Speváci a rovnako aj herci či moderátori si zvyknú pochvaľovať energiu, ktorú doslova nasávajú z obecenstva. „To potvrdí každý, kto stál na javisku, že to funguje. Zažila som najrôznejšie koncerty a divadelné predstavenia a tie pocity sa menia. Viacmenej si to však neuvedomujem priamo na javisku, skôr až vtedy, keď sa to celé skončí. Niekedy mávam pocit, že dostávam strašne veľa energie, inokedy sa mi zdá, že dávam len ja... Po fyzickej stránke je každý koncert či muzikál únavný, no nie je to nepríjemná únava. Prežívam čosi, čo mám rada a energia sa mi preto zákonite vráti. Ostáva vo mne dobrý pocit, a to je potom doslova zásobáreň pre mňa do ďalšej práce. Pre mňa nie je najťažšie postaviť sa na javisko a zaspievať, ale riešiť všetky tie veci, ktoré súvisia s mojou prácou a ktoré ma oberajú o čas a energiu. Človek sa musí snažiť o mnohé manažérske veci a ja mám pocit, že sa to u nás často robí na kolene a to k dobrému pocitu neprispieva."

Od roku 1993 má Leona na konte vyše desať úspešných muzikálov, vydala sedem albumov. „Robiť koncerty a spievať v muzikáloch je úplne iná práca, no nemôžem povedať, že by som jedno či druhé mala radšej. Som veľmi vďačná za to, že existuje divadlo a že som sa v ňom našla. Obrovskú zásluhu na tom má Jožko Bednárik, ktorý mi v začiatkoch veľmi pomohol, dal mi veľa do života, mnoho ma naučil. Vždy som mala šťastie na veľké osobnosti v mojom živote. Naučila som sa základnú vec, a to, že v divadle nikdy nie ste na javisku sám za seba."

Na javisku je sebaistá

V muzikáloch sa zrejme najviac zapísala do povedomia fanúšikov vďaka Draculovi. V posledných rokoch hviezdila i v muzikáli Angelika, Jack Rozparovač či najnovšie v Robinovi Hoodovi. „Trúfam si povedať, že na javisku sa už po tých rokoch cítim sebaistá. Dúfam, že to nebude znieť neskromne, no mám pocit, že na javisko patrím a hádam by mi nikto nemohol oprávnene povedať, že tam nemám čo hľadať. Vďaka mnohým úspechom, ktoré sa za tie roky dostavili, som trochu upokojila svoje sebavedomie a upevnila ho. Každý človek, ktorý má zdravý pohľad na svet, má nepokojné sebavedomie, ktoré potrebuje posilňovať. Ja si napríklad veľmi dobre uvedomujem, že nie je každý deň nedeľa a nie vždy sa mi darí tak, ako by som chcela. Ak sa aj nedarí, tak netreba podliehať skepse. Treba sa vedieť mať rád."

Ako azda pri každej profesii, najhoršie je, keď sa o slovo prihlásia zdravotné problémy. „Vtedy však nesmie herec či spevák na sebe nič dať vedieť. Nikoho totiž nezaujíma, či sa cítite dobre. Zaplatili si lístok, aby videli dobrý koncert či vydarený muzikál a netrápia ich okolnosti. Naučila som sa, že keď už raz vyjdem na pódium, nech by mi bolo akokoľvek a nech by ma čokoľvek trápilo, musím byť suverén. Vždy sa totiž oplatí zabojovať."

Snaha zabojovať je pre L. Machálkovú prirodzená. „Asi som to dostala do vienka a navyše si myslím, že za to môže aj moje meno," smeje sa. "Občas si totiž pripadám ako levica, ktorá si musí hájiť svoje územie. Či už v rodine alebo v práci. Na druhej strane, nikdy som na to nebola sama a vždy som okolo seba mala ľudí, na ktorých som sa mohla spoľahnúť, za čo som veľmi vďačná, lebo to je obrovské šťastie v živote, ak máte niekoho, na koho sa môžete spoľahnúť, niekoho, kto vás podrží, aj keď sa tá vaša loďka kolíše na rozbúrenom mori."

Často sa hovorí, že vody šoubiznisu sú kalné a veľmi nestále... „Jediné, čo pomôže, je nemyslieť na to. Nemôžem sa zožierať predstavou toho, aká je popularita nestála. Na druhej strane si to treba uvedomovať a nikdy sa nespoliehať na to, že je o mňa záujem. Napríklad Karel Gott by podľa mnohých ľudí už nemusel byť nepokojný a strachovať sa o popularitu, ale opak je pravdou. Absolvovala som s ním pár koncertov a viem, ako to všetko intenzívne prežíva a ako mu záleží na tom, aby ľudí nesklamal. Dnes je to všetko ťažšie o to viac, že doba je veľmi nestála. Najhoršie je, že v podstate priveľa vecí stojí a padá na sponzoroch. A tak sa spevákom darí len vtedy, ak majú k sebe naklonených silných sponzorov, a to nie je bohvieako príjemný pocit..."

Keďže si Leona uvedomuje, že ak chce, aby sa jej darilo, nestačí len dobre spievať, stále viac času a energie investuje do manažovania svojej práce. „Uvedomila som si, že nestačí čakať, že niekto pre vás niečo urobí a vynasnaží sa pomôcť vám. Treba veci vziať do vlastných rúk. Chcela by som mať pri sebe šikovného kreatívneho manažéra, pretože teraz mám pocit, že mnohé veci sa robia takpovediac na kolene. Rada by som naplnila moje sny o veľkorysých koncertných projektoch. Vďačná som však aj za to, čo sa mi darí napĺňať teraz. Nebudem však čakať, či mi niečo spadne do lona, lebo takto to jednoducho nefunguje."

Istotu má v synovi

S bývalým priateľom, architektom a výtvarníkom Bořkom Šípkom, má syna Artura. „On je to najpodstatnejšie v mojom živote. Hoci už má osem rokov, ešte stále sa občas pristihnem pri tom, že dokážem sama seba dojať, keď sa na neho len dívam... Modlím sa, aby to takto ostalo navždy. Uvedomujem si totiž, že uchovať si krásny vzťah s dieťaťom aj potom, keď vyrastie a začne si žiť svoj život, je veľmi ťažké. Môžete sa snažiť akokoľvek, no stačí, aby sa niečo prihodilo alebo aby si vaše dieťa našlo uplatnenie ďaleko od vás a už sa to komplikuje. Preto sa snažím teraz, keď je pri mne, užívať si čo najviac jeho lásku. A dáva mi ju najavo všemožnými spôsobmi. Často sa ma pýta, ako dopadol koncert či predstavenie a živo sa zaujíma o to, ako sa mi darí. Je to úžasné. Dúfam, že takýto empatický bude aj v dospelosti."

L. Machálková porodila syna, keď mala 36 rokov a rozbehnutú kariéru. „Rada hovorím, že môj život sa delí na čas pred Arturom a čas s Arturom," smeje sa. "Všetko v mojom živote sa zmenilo a ja som za to vďačná. Veľmi dobre si pamätám, ako som stále tvrdila, že na nič nemám čas, že som šialene vyťažená, že mám vysoké tempo a takmer nič nestíham. Dnes sa tomu iba smejem, lebo stíham omnoho, omnoho viac. Zrazu sa ukázalo, že sa dá stíhať všetko nielen okolo práce, ale aj okolo dieťaťa a popritom mnoho ďalších vecí. Je to len otázka dobrej organizácie času. Mať dieťa je skvelý pocit a som rada, že som to neprepásla..."

Artur si dnes už veľmi dobre uvedomuje, že jeho mama nie je neznáma žena z davu. „Našiel si zdravú cestu, ako si s tým poradiť. Ani sa v tom nevyžíva, ani to neignoruje. Berie to ako samozrejmosť, lebo sa s tým stretáva od narodenia. Isteže, má zážitky, ktoré by pre iné deti boli nevšedné, no pre neho sú bežné. Uvedomuje si, že pozná známych ľudí, ktorých jeho kamaráti poznajú len z telky. Veľmi si váži to, že aj oni poznajú jeho. Od malička ho totiž brávam so sebou do divadla a na koncerty, takže mnohí ľudia z českého šoubizinisu sú pre neho ako rodina."

Vďaka synovi sa zmenil aj jej pohľad na mužov. „Istý čas som si vravela, že muži ako takí stratili pre mňa význam, lebo aj tak najviac budem vždy milovať svojho syna. Hehe. Lenže ono je to také isté, ako keď si matka pri prvom dieťati povie, že si nevie predstaviť, či bude vedieť tak isto milovať aj to druhé. No a ono sa to dá, pretože človek dokáže nájsť vo svojom srdci dostatok miesta pre deti, pre partnera, pre priateľov... Je dobré si uvedomiť, aký dar máme, že môžeme milovať, a že je to neobmedzená sila," dodala Leona Machálková na záver.