ani netušil, že nový rok pre neho začne celkom inak, ako si naplánoval...
Keď Dominik spomína na to, ako všetko začalo, nemusí chodiť v spomienkach ďaleko. Ešte celé minulé leto sa aktívne venoval všetkému, čo ho baví. Škole, histórii, behu, bicyklu, či vodnému pólu. „Prvé príznaky, pri ktorých som si možno mal uvedomiť, že sa niečo deje a začať to riešiť, prišli na konci augusta," spomína sympatický mladík. "Absolvoval som 2. ročník gymnázia, chystal som sa do tretieho. Mal som 17 rokov, skoro 18, keďže narodeniny mám 1. septembra. Bolo leto, mal som brigádu a veľmi som sa tešil na školský plavecký zájazd do Grécka na ostrov Thassos. Pár dní pred odchodom som sa však necítil dobre. Mal som vysoké teploty a bolesti hlavy. Navyše, na krku som si všimol, že mám zdurené uzliny. Považoval som to však iba za nejakú chrípku, alebo únavu z tepla."
Zdurené uzliny však ešte nikdy nemal a to Dominika trochu zaskočilo. Keď sa však človek teší na dovolenku pri mori, ťažkú hlavu si z talých "maličkostí" nerobí. „Snažil som sa doma nejako preliečiť, vypotiť a bral som paralen. Nechcel som ísť k lekárovi, aby mi náhodou výlet nezakázal. Cesta bola potom síce únavná, ale žiadne ďalšie problémy som už nemal, navyše v Grécku bolo skvelé počasie. Ustúpili vysoké teploty aj bolesti hlavy a časom zmizli aj uzliny. Po návrate domov som bol zdravý. Aspoň som si to myslel."
V novembri sa však predošlé príznaky vrátili a tak Dominik zašiel za lekárkou, od ktorej dostal lieky. „V decembri mi znovu bolo o čosi horšie. Podpísal sa pod to hlavne stres, lebo som mal veľa školských povinností. Znovu som mal bolesti hlavy a vysoké teploty, no snažil som sa nejako liečiť a zároveň chodiť do školy, aby som nevynechával. Posledné dni pred Vianocami som sa však nechal vypísať, chcel som sa doliečiť doma. Počas Vianoc som dostal ďalší príznak, pri ktorom som si mal uvedomiť, že sa niečo deje. Takmer vôbec som nejedol... Všetkého je vtedy cez sviatky dosť, ale mne to nejako nechutilo. Mal som veľký problém dojesť aj štedrovečernú večeru. Hrozná nechuť do jedla sa ďalšími dňami zvyšovala a vrátili sa mi aj vysoké teploty."
Na Silvestra sa Dominikovi vrátili aj zdurené uzliny. Po Novom roku teda znova navštívil lekárku, kde sa po krvných testoch dozvedel, že by to mohla byť mononukleóza, čo sa aj neskôr potvrdilo. Bol to ľahší typ, ktorý prechodil asi pred polrokom, čo presne sedelo na minulé leto, keď sa chystal do Grécka. „Dostal som antibiotika a poslali ma na krčné vyšetrenie. Nasledovali ďalšie krvné testy a odchod na infekčné oddelenie na ďalšie testy, s následnou hospitalizáciou. Cítil som sa tam celkom dobre, boli tam pekné mladé sestričky, na izbe sme sa nenudili. Možno to bolo aj tým, že pri mne neboli nejaké ťažké prípady. Po testoch na manonukleózu si ma však zavolal lekár a povedal, že jedna z možností, čo 'to' môže byť, je nádorového typu. Nič bližšie mi nepovedal. Až o pár hodín mi došlo, čo znamená nádor. Zľakol som sa, dokonca som v tú noc nespal a premýšľal nad tým."
Dominika táto správa nezlomila. Ako tvrdí, sústredil sa na to, že "to" nádor iba „môže" byť, ale nemusí. „Možno - to je nejakých 50 percent a zvyšných 50 mi teda ešte stále ostáva na to, že je to niečo iné, keďže tých možností bolo viac. Aj keď za mnou prišla mama, hovorila, aby som sa nebál a myslel pozitívne. Na infekčom som bol hospitalizovaný do konca januára, potom ma previezli inam. Bolo mi povedané, že idem na hematológiu. Ja som nevedel, čo to je, preto som to nejako bližšie nerozoberal. Keď som však prišiel tu, sedel pred ambulanciou a videl cez plastové dvere deti s tými pumpami, ako si ich tlačia a navyše som zbadal nápis hemato-onkologické oddelenie, zľakol som sa. Pozorujúc tie deti s hlavami bez vlasov sa mi tisli do očí slzy. Už som vedel, že sa zrejme potvrdilo, že mám nádor. Napriek tomu, som si však dával nádej, že tu absolvujem iba nejaké bežné vyšetrenie, aby niečo mohli vylúčiť."
Keď vošiel Dominik do ambulancie, keďže mal 18 rokov, hovorili s ním otvorene a priamo, ale zároveň milo a priateľsky. Veď povedať mladému človeku a vôbec komukoľvek, že má rakovinu, chce určite dobrý psychologický prístup. „Pani doktorka Gáalová mi povedala, že by to mohol byť Hodgkinov lymfóm (HL). Upokojovala ma, že má veľkú úspešnosť vyliečiteľnosti, okolo 95 percent. Bola tam aj pani primárka Oravkinová a hoci ma obe upokojovali, priznám sa, že som sa neovládol a rozplakal sa. Bolo to ťažké, lebo v tom momente mi všetko prebehlo pred očami a hovoril som si: nepijem, nefajčím, športujem, zdravo sa stravujem, som ešte mladý... Dočerta! Ako je to možné? Snažil som sa to však predýchať..."
Prvá noc s vedomím, že má rakovinu, bola pre študenta, ktorý mal pred sebou maturitu, relatívne ľahšia. Snáď preto, že už vedel, čo to je a mohol sa na to psychicky pripraviť. Na detskej onkológii čakala Dominika operácia, pri ktorej mu vybrali uzlinu, ktorú uznali vhodnú pre biopsiu. Okrem toho mu odobrali aj vzorky kostnej drene. V Bratislave mu zisťovali rozsah ochorenia. Keď prišli výsledky, stálo tam, že je to štvrté štádium zo štyroch... „Pani primárky som sa pýtal, ako dlho by som prežil, keby som sa neliečil a odišiel z nemocnice. Povedala, že to odhaduje na rok. Samozrejme,, ja som nad tou možnosťou neuvažoval, iba ma to zaujímalo. Keby som prestal brať cytostatiká, či iné tabletky, čakali by ma vysoké teploty, bolesti hlavy a nechutenstvo. Rapídne by som schudol a nedokázal by som už fungovať."
Dominikova liečba je rozdelená do šiestich cyklov, jeden trvá 15 dní. V ideálnom prípade príde do nemocnice, päť dní berie cytostatiká, každý deň má jednu fľaštičku tejto chemoterapie. Potom ho pustia domov, na ôsmy deň ide do ambulancie, dostane injekciu, ide domov, medzitým chodí na krvný obraz, či mu neklesli hodnoty leukocytov. Ak je to v poriadku, znovu ide domov, na 14. deň ide znovu na príjem a 15. deň dostane poslednú dávku chemoterapie. Tým sa jeden cyklus končí.
Rôzne emócie, ktoré sa vplyvom liečby u mladíka striedajú, však nie sú to jediné, čo mu choroba priniesla. Pred dvoma týždňami mu odrazu začali vypadávať vlasy a za celý čas schudol 15 kíl. „Kým nezačali padať, ja som si každý deň poťahoval vlasy i fúzy a skúšal, či sa neuvoľnia. No vždy držali pevne. Napokon však začali padať... Ale má to aj pozitíva, nemusím sa chodiť nechať strihať a nemusím sa holiť. Vždy som chcel vyskúšať takýto letný strih," smeje sa.
Okrem toho zažil Dominik pred dvoma týždňami niečo, na čo nebol vôbec pripravený a čo ho prekvapilo i vystrašilo. „Upchala sa mi nejaká cieva v hlave. Pravú stranu tela, ruku, i tvár mi postihlo čosi ako mravenčenie a prechádzalo to do stavu, kedy som nemohol nič z toho ovládať. Dokonca, keď som hovoril, nebolo mi rozumieť, lebo som nedokázal poriadne artikulovať. Dostal som dva záchvaty, kedy sa mi ruka sama začala triasť. Bol som v šoku, lebo sa mi úplne vykrivila a všetko okolo seba som zo stolíka pozhadzoval. Neovládal som ju. Potom sa to samo upokojilo..."
V súčasnosti Dominik pokračuje v liečbe a snaží sa uvažovať optimisticky. „Myslím si, že za moju dobrú náladu a psychickú vyrovnanosť s týmto neľahkým súperom, ktorým je rakovina, patrí veľká vďaka personálu, DFNKE, Hemato-onkologického odd., ktorý svojím odborným, ale hlavne ľudským prístupom a nasadením robí pre pacientov mnoho, často nad rámec svojich pracovných povinností."
Napriek nepriazni osud má Dominik do budúcnosti veľké plány. „Mojím snom a dúfam, že onedlho aj skutočnosťou, je štúdium práva. Neviem ešte, kde sa mi podarí dostať, či už tu do Košíc, alebo niekde na západe, v zahraničí. Ja to teda vidím tak, že sa vyliečim..."
Hodgkinov lymfóm (HL), teda Dominikova diagnóza, je ochorenie lymfatických uzlín. „Prejavuje sa zväčšenou lymfatickou uzlinou," vysvetľuje lekárka Jaroslava Feketeová z oddelenis detskej onkológie a hematológie DFN KE na Tr. SNP. „Uzlinu si pacienti nájdu najčastejšie na krku, zväčšené uzliny sa môžu nachádzať aj v hrudníku. Vtedy sa objavia ťažkosti ako kašeľ, znížená výkonnosť, dýchavičnosť pri fyzickom výkone a pod. Súčasnými modernými liečebnými postupmi je možné vyliečiť 80 až 90 percent pacientov. Úspešnosť závisí najmä od rozsahu ochorenia, teda štádia. Po prvotnom vyšetrení sa na základe postihnutia orgánov pacient zaradí do konkrétneho štádia. Mali sme, bohužiaľ, aj prípady, ktoré sa nepodarilo vyliečiť." U detí sú lymfómy na treťom mieste zo všetkých nádorových ochorení po leukémiách a nádoroch CNS, postihujú 10 - 13 percent detských onkologických pacientov, čiže vyskytujú sa pomerne často.
Ak je uzlina na krku, odhalí sa relatívne skoro, lebo mladí chlapci si ju môžu nahmatať pri holení, u detí si to všimnú rodičia. „Ak majú detskí pacienti zápal, ktorý nereaguje na bežnú liečbu, vzniká podozrenie. V tom prípade sa dostávajú na ambulanciu detskej onkológie, kde posúdime, či na základe konzistencie a lokalizácie uzliny by mohlo ísť o lymfóm. Alebo dieťa vyšetrí ORL lekár, ktorý pri podozrení taktiež môže odporúčať biopsiu lymfatickej uzliny. Horší je však prípad, ak si niekto nahmatá uzlinu a nič neurobí, prípadne ignoruje odporúčané ďalšie vyšetrenia. Stráca sa tým drahocenný čas."
Liečba HL sa riadi medzinárodnými protokolmi, dokonca pri liečbe tejto choroby je Onkologické oddelenie Detskej fakultnej nemocnice v Košiciach zaradené do štúdie. „Konkrétna liečba závisí od štádia. Po chemoterapii v určenom čase nasleduje prešetrenie, po ktorom sa usúdi, či je potrebné ožarovanie. Ožarovanie môže a nemusí byť. Liečba je teda vo všeobecnosti kombinácia chemoterapie a rádioterapie a jej trvanie závisí od štádia." Lekársku pomoc by mal človek vyhľadať hneď, ako na sebe začne pozorovať prvé príznaky. Okrem zväčšených uzlín je to nočné potenie, zvýšené teploty, chudnutie. „Čím menší je rozsah a postup ochorenia, tým lepšia je jeho liečiteľnosť," dodáva MUDr. Feketeová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
