Traja pátrači a verneovky nudia, v kurze sú netvory, zombi a beštie

Edícia Traja pátrači, mayovky, verneovky, či Anna zo zeleného domu vychádzajú z módy, vraj už sú nudné a nemoderné. Na ich miesto nastupujú po revolúcii, spôsobenej najmä Harrym Potterom, akčné a vzrušujúce fantasy knihy s nadprirodzeným, záhadným svetom.

Medzi čitateľmi satk bodujú upíri, netopiere, netvori, zombi a príšery. Za ostatných 10 či 20 rokov sa zmenili nielen deti, ale aj knihy, ktoré ich zaujímajú.

„Detská literatúra, tak ako všetko okolo, sa mení, ale hodnotné a nadčasové knihy ostávajú," tvrdí riaditeľka Knižnice pre mládež mesta Košice Iveta Hurná, ktorú sme navštívili súvislosti s končiacim sa marcom - mesiacom knihy. "Pred pár rokmi sa čítali dobrodružné knihy ako Traja pátrači alebo Slávna päťka. Teraz 'fičí' hlavne žáner fantasy, kde sa prelínajú dva paralelné svety, reálny s neskutočným, magickým, so strašidelnými bytosťami, upírmi, netopiermi, čarodejníkmi, démonmi, beštiami atď. Akoby deti hľadali únik z reality do akčného sveta záhad. Najznámejším predstaviteľom fantasy, ktorý vo svete detskej literatúry spôsobil revolúciu, bol Harry Potter. Oproti starším dobrodružným knihám sú súčasné fantasy modernejšie, 'nadupanejšie', majú rýchlejší spád, hrôzostrašné stvorenia sú vykreslené detailnejšie, realistickejšie."

Mayovky či verneovky už vychádzajú z módy, myslí si šéfka detskej knižnice. "Dnešným deťom sa zdajú nudné, nemajú spád, rýchlosť. Už ich nebaví na 20 stranách čítať nekonečný opis, ako sa Indiáni chystajú prepadnúť vlak. Mladý čitateľ chce akciu, aby Indiáni ten vlak už aj prepadli, hneď na nasledujúcej strane. Texty nových kníh sú hutnejšie. Je iná doba, deti napríklad majú viac informácií ako v minulosti, ale povrchných a útržkovitých, nevedia ich pospájať."

I. Hurnú na súčasných detských knihách trápi, že dobro a zlo nie je jednoznačne polarizované. "Deti by mali mať jasno v tom, čo je dobro a čo zlo. Predtým boli postavy úplne zlé, alebo úplne dobré. Zlo by sa v rozprávke nemalo vôbec tolerovať, ak hrdina v knihe sem-tam zaklame, urobí to potom aj dieťa v živote. Ak sú banditi či zlodeji 'sympaťáci', je to nebezpečné. Záleží nám na tom, aby deti čítali a vďaka tomu aby z nich vyrástli nielen múdri, ale aj dobrí ľudia."

Riaditeľka knižnice pre mládež spomína, že ona ako dieťa si vyberala čo najviac "ošarpané" knihy, ktoré už prešli stovkami detských rúk, čo bola pre ňu známka kvality knihy. "Dnešné deti chcú nové a pekné knihy. Napríklad niekedy síce konkrétnu knihu máme, len je to staršie vydanie. No niektoré deti radšej počkajú, kým sa vráti to nové, ktoré má krajší obal, pritom obsah je ten istý. To je tiež znak povrchnosti súčasného sveta, keď forma začína byť dôležitejšia ako obsah. Aj keď na druhej strane aj dobrý obsah treba vložiť do pekného obalu. Kvalitná kniha bez dobrého obalu a peknej grafiky sotva zaujme."

Podľa I. Hurnej deti začínajú vážnejšie čítať v 2. až 3. ročníku základnej školy, kríza potom začína v 13. - 14. rokoch, keď prichádzajú iné záujmy. "V porovnaní s obdobím pred 10 rokmi je záujem čitateľov približne rovnaký. Priemerný čitateľ si mesačne požičiava tri knihy. Máme evidovaných vyše 14-tisíc čitateľov. Ročne kupujeme do knižného fondu približne 700 noviniek, aby všetko, čo aktuálne propagujú kníhkupectvá, našli deti aj u nás."

Nadežda Liptáková, ktorá robí v mestskej detskej knižnici už 16 rokov a denne je v kontakte s detským čitateľom, mimoriadne oceňuje, že vo svete literatúry sa pred rokmi zjavil Harry Potter. Vo všeobecnosti vzbudil u detí záujem o knihy a čítanie. Podľa N. Liptákovej v mladšom veku chlapci čítajú viac dobrodružné a dievčatá dievčenské alebo zvieratkovské rozprávky. No ako tínedžeri si už všetci požičiavajú rovnaké knihy - teraz letí práve fantasy. "Klasické rozprávky, aké si možno pamätajú dnešní rodičia, už čítajú len deti, ktoré ešte nevedia poriadne čítať a s knihami len začínajú. Napríklad malí chlapci majú radi encyklopédie, dievčatká zas rozprávky. Dievčatá na základnej škole zaujímajú hlavne dievčenské príbehy, ktoré môžu aj samy zažiť. Potom už i ony prechádzajú napríklad na fantasy, kde je jedna línia príbehu o prvých láskach, tínedžerských vzťahoch, a druhá sa odohráva v paralelnom nadprirodzenom svete. To čítajú aj chlapci."

Podľa N. Liptákovej dnešné deti sú sebavedomejšie ako kedysi, vedia jasnejšie sformulovať požiadavku, akú knihu chcú. "Zaujímavé je, že súčasné dievčatá už nemajú taký záujem o niekdajší 'hit', Anna zo zeleného domu, máloktorá sa dá na túto knihu nahovoriť. Pritom ak si už niektorá prečíta prvý diel, potom si už
sama od seba vezme aj ďalšie a 'zhltne' celú sériu. Ako v minulosti 'leteli' Traja pátrači, dnes je obľúbená medzi tínedžermi i tínedžerkami najmä edícia Klub záhad rakúskeho autora Thomasa Brezinu." Typ literatúry je jasný už z názvov: Krvilačný upír, Monštrum z dračieho jazera, Mrazivé volanie zo záhrobia, Prízraky bez tváre, Neviditeľná beštia, Zombi z jaskyne, Noc chodiacich múmií, Skrýša posledného vlkolaka, Zlodej mŕtvol, Smrtiaca hmla, Netvor z hlbín atď. "Vyzerá to tak, že aby nejaká kniha dnešné deti upútala, mala by byť o niečom desivom, ako sú temné sily, duchovia či netvory, a najlepšie, aby niečo hrôzostrašné bolo už v názve knihy," dodáva N. Liptáková s úsmevom.