Na Slovensku chýba asi 1 200 zubárov. A situácia sa ešte zhorší o pár rokov. Paradoxne, záujem o štúdium mnohonásobne prevyšuje počty prijatých uchádzačov. Kde je teda problém? Lekárske fakulty si viac študentov nemôžu dovoliť. Chýbajú im peniaze. Doplatia na to pacienti. Už teraz sa na niektoré zákroky čaká aj niekoľko mesiacov.
KOŠICE. Zubné lekárstvo študuje momentálne na Lekárskej fakulte (LF) UPJŠ v Košiciach 323 študentov, no absolventov bolo vlani len 29. Na tento akademický rok sa na štúdium hlásilo 475 záujemcov, čo však až 11-krát prevýšilo ponuku voľných miest.
Málo peňazí, málo študentov
"Štúdium zubného lekárstva je ekonomicky oveľa náročnejšie ako všeobecného lekárstva. Študent dnes musí absolvovať oveľa väčie množstvo praktickej prípravy ako v minulosti. Absolvent totiž končí s titulom MDDr., má už aj špecializáciu a je hotový zubár, akceptovaný v celej EÚ," vysvetľuje prodekan LF Pavol Jarčuška.
Študent musí urobiť presne stanovený počet výkonov, ale v možnostiach LF je poskytnúť to len obmedzenému počtu podľa toho, koľko dostane financí od štátu.
"Aby sme naplnili tieto kritériá a zachovali kvalitu, prijímame toľko uchádzačov, koľko nám personálne a materiálne možnosti umožňujú. Prijímame však i študentov zubného lekárstva v anglickom jazyku, ktorí sú pre nás aj zdrojom určitých príjmov," tvrdí Jarčuška.
Štúdium vyjde zahraničného študenta asi na 55-tisíc eur. LF dostane od štátu na našich študentov podstatne menej. "Aj preto časť financií od zahraničných študentov vykrýva štúdium domácich. To vyčíslenie však nie je úplne presné, lebo časť peňazí máme aj z grantov."
Záujem o toto povolanie je pritom obrovský. LF chce dosiahnuť, aby suma za štúdium od štátu reálne odrážala náklady. Do štátneho rozpočtu na tento rok sa však tieto požiadavky nevtesnali: "Dúfame, že budúci rok bude lepší," dodáva prodekan.
Odchádzajú na západ
To, že je na Slovensku málo zubárov, je podľa Jarčušku otázka systému. Ak by štát výraznejšie prispel na štúdiá, fakulta by vedela prijať viac učiteľov a teda aj viac študentov.
"Populácia starne a postupne budú zubári odchádzať do dôchodku. Už aj dnes je ich málo, no potom bude problém výraznejší. Ošetrenie bude menej dostupné, budú dlhšie čakacie doby," upozorňuje Jarčuška. Na otázku, či sa možno spoliehať na lekárov z východnej Európy, odvetil: "Ani nie, tiež idú radšej na západ od nás, kde sú odlišné finančné ohodnotenia. Aj veľa našich vyštuduje bezplatne a hneď na druhý deň odídu do nejakej krajiny EÚ. To by si mal štát nejako ošetriť."
Aj pre rýchlejší prísun zubárov do praxe chce LF skrátiť 6 rokov štúdia na 5 tak, aby kopírovalo výučbu v krajinách EÚ. Udiať by sa tak malo už od akademického roka 2012/13.
Čakacie doby aj dva mesiace
Podľa zubára Petra Balažiča je v Košiciach stomatológov teraz dostatok: "Myslím si, že vo veľkých mestách problém nie je. Horšie je to na okolí, či v menších mestečkách. Je tu však obava, čo bude, ak sa o pár rokov poberie do dôchodku silná generácia päťdesiatnikov. Potom nastane problém," vraví a dodáva, že čakacia doba je v jeho prípade do dvoch mesiacov: "V akútnych prípadoch však ošetrujeme okamžite."
U zubárky Gabriely je čakacia doba dva týždne: "Mám stabilnú klientelu, ak niekto príde, že chce ku mne chodiť, zoberiem ho."
Univerzitná nemocnica L. Pasteura v Košiciach má podľa jej hovorkyne Jaroslavy Oravcovej dostatok stomatochirurgov, aj keď ich výchova nie je jednoduchá: "Náplň maxilofaciálnej chirurgie je veľmi špecifická a súvisí s množstvom úrazov, onkologických diagnóz, ťažkých zápalových ochorení, anomálií a rázštepov v oblasti ústnej dutiny i tvárovej oblasti. Výchova je časovo aj odborne náročná, získanie špecializácie trvá minimálne 5 rokov od promócie lekára, preto nie je jednoduché nahradiť odchod nejakého odborníka. Prevádzku oboch našich pracovísk maxilofaciálnej chirurgie však máme plne zabezpečenú a vychovávame si nástupnícku generáciu."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
