Sú dve cieľové skupiny, ktorým by som Občiansky preukaz povinne premietla. Prvou sú nespokojní kuvici v rokoch, ktorí nadávajú na súčasný „režim" a spomínajú, ako výborne sa mali kedysi, lebo už v podstate zabudli, ako to vtedy bolo a (ne)fungovalo.

Druhou cieľovou skupinou sú dnešní tínedžeri, ale aj tí o trochu starší, ktorí považujú za samozrejmosť, že majú k dispozícii všetko, čo si zmyslia a slobody na rozdávanie.

Tento film by si mal pozrieť každý, kto berie ako samozrejmosť, že vojde do obchodu a môže si vyberať z 30 druhov džínsov a ešte papuľuje a nie je spokojný, lebo rodič si nemôže dovoliť zaplatiť mu tie najdrahšie, najznačkovejšie a najvychytenejšie. Oni netušia, čo boli bony, tuzex a veksláci.

Mali by si ho pozrieť aj tí, ktorí už zabudli na dlhé, predlhé rady pred obchodmi, z ktorých napokon aj tak odišli s prázdnou taškou, v kuchyni museli improvizovať a namiesto mäska urobiť kôprovú omáčku s vajíčkom. Alebo, ako to odznelo vo filme, mali ešte jednu možnosť - mohli sa ísť pásť.

Treba si osviežiť pamäť, ako to fungovalo pri prijímaní na stredné, či vysoké školy, kedy nebolo dôležité, či má dotyčný talent, hlavne aby mal dokonalý kádrový profil. A že mnohých kvôli ich životným snom stihol tragický osud.

Je skvelé, že to niekto dal na papier, potom to natočil.

Len tak, aby sa náhodou nezabudlo.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári